Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pohoria — prečo ich potrebujeme?

Pohoria — prečo ich potrebujeme?

Pohoria — prečo ich potrebujeme?

„Vystúp na vrchy a zachyť ich príjemné volanie. Prenikne ťa pokoj prírody, ako keď slnečné lúče prenikajú pomedzi stromy. Vietor do teba vdýchne svoju sviežosť, búrky energiu a starosti z teba spadnú ako jesenné lístie.“ — JOHN MUIR, AMERICKÝ PRÍRODOVEDEC.

TIETO slová, ktoré John Muir vyjadril pred vyše storočím, dosvedčujú, že hory majú na nás silný vplyv. Ich majestátnosť nás udivuje, živočíchy v nich nás očarujú a ich pokoj sa na nás prenáša. Každý rok ich navštevujú milióny ľudí, aby sa pokochali scenériou a povzniesli na duchu. „Pohoria sú už od nepamäti zdrojom úžasu a inšpirácie pre ľudí všetkých kultúr,“ hovorí Klaus Töpfer, výkonný riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie.

Ale stav hôr nie je najlepší. Po celé generácie ich pred nadmernými zásahmi človeka vo veľkej miere chránila nedostupnosť. No dnes sú v ohrození. „Niektoré z týchto posledných oblastí divej prírody sa rýchlo strácajú vplyvom poľnohospodárstva, rozvoja infraštruktúry a iných faktorov, ktoré sa časom objavujú,“ píše sa v nedávnej tlačovej správe Organizácie Spojených národov.

Pohoria pokrývajú veľkú časť zemského povrchu. Od ich zdrojov je závislá polovica obyvateľstva sveta. A zároveň sú domovom miliónov ľudí. Sú viac ako očarujúcim pozadím pokojnej idylickej scenérie. Pouvažujme o tom, ako prispievajú k blahu ľudstva.

Prečo sú hory dôležité

ZÁSOBÁREŇ VODY. V pohoriach pramenia naše najväčšie rieky a tieto horstvá sú tiež zdrojom vody pre väčšinu našich vodných nádrží. V podstate všetka voda mohutných riek Colorado a Rio Grande v Severnej Amerike pochádza zo Skalnatých vrchov. V južnej a východnej Ázii žije asi polovica obyvateľov sveta. A väčšina týchto ľudí je závislá od zrážok, ktoré padajú v oblastiach mohutných horských pásiem Himalájí, Karakoramu, Pamíru a Tibetu.

„Pohoria, vodárenské veže sveta, sú nevyhnutné pre všetok život na zemi i pre blaho ľudí kdekoľvek na svete,“ vyjadruje sa Klaus Töpfer a dodáva: „To, čo sa deje na najvyšších vrcholoch hôr, má vplyv na život v nížinách, v sladkých vodách a dokonca i v moriach.“ V mnohých krajinách sa v pohoriach počas zimy uchováva sneh, ktorý potom na jar a v lete pomaly uvoľňuje životodarnú vlahu. V suchých častiach sveta zavlažovanie často závisí od vody, ktorá pochádza zo snehu topiaceho sa v ďalekých horách. Mnohé pohoria majú zalesnené stráne, ktoré pohlcujú dážď ako špongia a zabezpečujú, že voda pozvoľna steká do riek a nespôsobuje ničivé záplavy.

PRÍRODNÉ BIOTOPY A BIODIVERZITA. Keďže horské oblasti sú pre človeka nedostupné a pre poľnohospodárstvo poskytujú len obmedzené možnosti, človek do nich v minulosti menej zasahoval. A tak sa hory stali útočišťami fauny a flóry, ktorá sa už možno v nížinách stratila. Napríklad Národný park Kinabalu v Malajzii je horská oblasť menšia ako New York, no je domovom 4500 druhov rastlín — čo je viac ako štvrtina rastlinných druhov, ktoré sa nachádzajú v celých Spojených štátoch. Od horských biotopov závisí napríklad panda veľká v Číne, konkord golierikatý v Andách a leopard snežný v strednej Ázii, ako aj nespočetne mnoho iných druhov, ktorým hrozí vyhynutie.

Časopis National Geographic uviedol, že podľa výpočtov niektorých ekológov „je výskyt vyše tretiny známych rastlinných druhov a stavovcov obmedzený na menej ako dve percentá zeme“. Mnohé druhy sa zoskupujú v nedotknutých oblastiach bohatých na živiny, ktoré vedci nazývajú horúce body biodiverzity. V týchto horúcich bodoch — mnohé z nich sú horskými oblasťami — je veľká rozmanitosť foriem života, z ktorej máme všetci úžitok. Niektoré z najdôležitejších poľnohospodárskych plodín na svete pochádzajú z divých rastlín, ktoré sa ešte stále vyskytujú v horách — napríklad kukurica rastie v mexickej vysočine, zemiaky a paradajky v Peruánskych Andách a pšenica na Kaukaze.

REKREÁCIA A KRÁSA. Pohoria tiež chránia prírodné krásy. Pýšia sa pôsobivými vodopádmi, nádhernými jazerami a tvoria veľkú časť tých najúchvatnejších scenérií na svete. Preto neprekvapuje, že tretina všetkých chránených území na zemi sa nachádza v horských oblastiach. A tie sa stali obľúbeným turistickým cieľom.

Aj do tých najodľahlejších národných parkov prichádzajú milióny návštevníkov z celého sveta. Ľudia zo všetkých kútov sveta cestujú do Národného parku Denali na Aljaške, aby videli Mount McKinley, najvyšší vrch v Severnej Amerike. Mnohí navštevujú Východoafrickú priekopovú prepadlinu, aby sa pokochali pohľadom na impozantné vrchy Kilimandžáro a Meru alebo aby videli obrovské čriedy voľne žijúcich zvierat, ktoré majú domov medzi týmito dvoma majestátnymi končiarmi. Z tohto prívalu turistov profitujú mnohí obyvatelia hôr, no nekontrolovaný turizmus môže tieto krehké ekosystémy ohroziť.

Poznanie skryté v horách

Ľudia z hôr sa počas stáročí naučili, ako prežiť v tomto drsnom prostredí. Vybudovali terasy, ktoré sú aj po dvoch tisícročiach základom ich životaschopného poľnohospodárstva. Domestikovali miestne zvieratá, napríklad lamu a jaka, ktoré dokážu znášať nepríjemné podmienky vo vysokohorských polohách. A poznanie, ktoré obyvatelia hôr počas generácií nazhromaždili, môže byť na nezaplatenie pri ochrane týchto horských oblastí, od ktorých sme všetci závislí.

„Pôvodní obyvatelia sú jedinými strážcami obrovských, takmer nenarušených biotopov odľahlých častí každého kontinentu,“ hovorí Alan Thein Durning z Worldwatch Institute. „Vlastnia súbor ekologických poznatkov... ktoré by mohli konkurovať knižniciam modernej vedy.“ Tejto studnici poznania je nutné poskytnúť rovnakú ochranu ako ostatným prírodným zdrojom hôr.

Program OSN pre životné prostredie sponzoroval Medzinárodný rok hôr, ktorým bol rok 2002. Organizátori chceli zdôrazniť závislosť ľudstva od hôr, a preto vymysleli heslo: „Všetci sme ľudia hôr.“ Ich cieľom bolo viac upozorniť na problémy pohorí sveta a hľadať riešenia na ich ochranu.

Tieto obavy sú určite odôvodnené. „Hory sa príliš často považujú za zásobáreň prírodných zdrojov a nevenuje sa dostatočná pozornosť vážnej situácii ich obyvateľov, ako aj zachovaniu ich ekosystémov,“ povedal rečník v kľúčovom prejave na Svetovom summite o horách v roku 2002 v Biškeku v Kirgizsku.

Pred akými problémami stoja pohoria sveta a ľudia, ktorí tam žijú? Ako sa tieto problémy týkajú nás všetkých?