Pohoria v ohrození

„Je v záujme každého zaistiť, aby horské oblasti na svete poskytovali svoje bohatstvo mnohým ďalším generáciám.“ — KOFI ANNAN, GENERÁLNY TAJOMNÍK ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV.

MAJESTÁTNOSŤ, stabilita a sila sú slová, ktoré vám pravdepodobne prídu na um, keď si predstavíte pohoria. Čo by mohlo tieto obry prírody ohrozovať? Pre niektorých je asi ťažké uveriť, že nad pohoriami sveta sa vznáša nebezpečenstvo. No skutočnosť je taká, že naše hory sú ohrozené. Ochrancovia prírody udávajú niekoľko konkrétnych problémov, ktoré narúšajú ochranné opevnenia horských ekosystémov. Všetky sú vážne a zhoršujú sa. Pouvažujme o niekoľkých z nich.

 ▪ ROZVOJOVÉ PROJEKTY. Okolo 25 percent horských oblastí sveta ohrozujú cesty, ťažba, potrubia, priehrady a iné rozvojové projekty, ktoré sú naplánované na nasledujúcich 30 rokov. Výstavba ciest môže na strmých svahoch spôsobiť zosuvy pôdy a cesty uľahčujú prístup do lesa drevorubačom, ktorí môžu spôsobiť oveľa rozsiahlejšie škody. Každý rok sa vyťaží asi desaťtisíc miliónov ton rudy, pričom väčšina sa získava z pohorí, a pri jej ťažbe vzniká ešte väčšie množstvo odpadu. *

▪ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE. „Deväť najteplejších rokov, ktoré boli zaznamenané, bolo po roku 1990,“ uvádza Worldwatch Institute. A postihnuté sú zvlášť horské biotopy. Ľadovce sa topia a snehová pokrývka vrcholov hôr sa stráca — čo podľa niektorých vedcov bude mať vplyv na zásoby vody a spôsobí vážne zosuvy pôdy. V súčasnosti hrozí, že desiatky ľadovcových jazier v Himalájach pretrhnú svoje prirodzené hranice a spôsobia katastrofálne povodne, aké sa už v posledných niekoľkých desaťročiach opakovane vyskytli.

▪ POĽNOHOSPODÁRSTVO. Rýchly rast počtu obyvateľstva núti ľudí, aby obhospodarovali neúrodné oblasti. Podľa jednej štúdie sa dnes takmer polovica afrických horských oblastí využíva na pestovanie plodín alebo chov dobytka — 10 percent na obrábanie a 34 percent ako pastviny. Takéto poľnohospodárstvo je sotva rentabilné, pretože vysočiny nie sú najvhodnejšou pôdou na pestovanie plodín. * A prílišné spásanie porastu dobytkom rýchlo ničí krehkú vegetáciu. Jedna nedávna štúdia ukazuje, že iba tri percentá všetkej horskej pôdy sú vhodné pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo.

▪ VOJNY. Nárast občianskych vojen zničil životné prostredie v mnohých horách. Povstalci využívajú horské úkryty ako základne svojich operácií. V jednej správe OSN je vyjadrený odhad, že 67 percent afrických horských oblastí bolo postihnutých „násilnými ľudskými konfliktmi“. Okrem toho niektoré vyššie položené miesta sa stali centrami výroby narkotík, čo často vedie k ozbrojeným konfliktom a k ničeniu životného prostredia.

Je potrebné robiť niečo viac?

Následky ľudského zásahu do hôr sú už citeľné. Záplavy, zosuvy pôdy a nedostatok vody sú len niektoré z príznakov toho, že niečo nie je v poriadku. Touto situáciou sa začali zaoberať aj vlády. Prebieha zalesňovanie a v niektorých oblastiach je zakázaná ťažba dreva. Boli založené národné parky, ktorých účelom je strážiť najúchvatnejšiu prírodu a najohrozenejšie prírodné biotopy.

Ale aj v chránených oblastiach sa objavujú ťažkosti so životným prostredím. (Pozri rámček „Niektoré prírodné útočištia“.) Stále rýchlejšie sa strácajú rôzne biologické druhy, čo je znakom toho, že boj za ochranu horských útočíšť nie je ani zďaleka vyhratý. Odborníci tieto problémy poznajú, ale rozsiahly zásah na záchranu nenarušenej živej  prírody ešte nie je na obzore. „Povzbudzujú ma naše vedecké poznatky,“ hovorí uznávaný biológ E. O. Wilson, „a odrádza ma ničenie základných útočíšť biodiverzity.“

Je pre nás strata biodiverzity naozaj taká závažná? Podľa mnohých biológov ľudstvo má veľký úžitok zo zachovania rozmanitosti druhov na zemi. Ako príklad uvádzajú katarant ružový z horských oblastí na Madagaskare, kde je veľká rozmanitosť druhov. Z tejto rastliny sa vyrába dôležitý liek na boj proti leukémii. Príkladom je aj chinínovník, pôvodne z pohoria Ánd, ktorý je mnohé  desaťročia zdrojom chinínu a iných látok na liečbu malárie. Mnohé iné rastliny, ktoré tiež rastú v horských regiónoch, pomohli zachrániť život miliónov ľudí. Je pravda, že niektoré tieto horské rastliny sa úspešne pestujú aj v iných ako horských oblastiach. Ale obavy vzbudzuje skutočnosť, že človek môže pri rozsiahlom ničení horskej vegetácie nevedomky stratiť neobjavné zdroje s možnou liečivou a výživnou hodnotou.

Je možné nejakým spôsobom zastaviť súčasné ničivé sily? Dá sa škoda napraviť? Budú pohoria i naďalej baštami krásy a biodiverzity?

[Poznámky pod čiarou]

 [Rámček/obrázky na strane 7]

Fauna hôr

Puma, známa aj ako horský lev, sa vyskytuje hlavne v horách, ako to naznačuje i jej označenie — zvlášť v Skalnatých vrchoch a Andách. Pre ohrozenie zo strany človeka sa podobne ako mnohé veľké dravce postupne stiahla na neprístupnejšie miesta.

Panda červená žije výlučne v Himalájach (dokonca aj na úpätí Mount Everestu). Napriek tomu, že sa vyskytuje v takom odľahlom biotope, bojuje o prežitie, lebo dochádza k ničeniu bambusových lesov, v ktorých sa živí.

[Prameň ilustrácie]

Cortesía del Zoo de la Casa de Campo, Madrid

Medveď hnedý sa kedysi vyskytoval vo väčšine Európy, Ázie a Severnej Ameriky. V súčasnosti je jeho výskyt v Európe obmedzený len na niekoľko izolovaných horských oblastí, aj keď v kanadských Skalnatých vrchoch, na Aljaške a Sibíri je bežnejší. Za posledné storočie klesol jeho počet v Spojených štátoch o 99 percent.

Orol skalný je pánom oblohy nad väčšinou hôr na severnej pologuli. Žiaľ, v Európe sa jeho počet znížil na niečo vyše 5000 párov, pretože v minulosti bol považovaný za ‚nenávideného vtáka‘.

Panda veľká a jej „samotná existencia závisí od troch nevyhnutností,“ hovorí čínsky prírodovedec Sijang Tang. Sú to „vysoké hory a hlboké údolia, husté bambusové lesy a zurčiace bystriny“. Podľa jedného odhadu žije vo voľnej prírode menej ako 1600 pánd.

[Rámček/obrázky na stranách 8, 9]

Niektoré prírodné útočištia

Yosemitský národný park (Kalifornia, USA) bol založený v roku 1890 vďaka neúnavnej práci prírodovedca Johna Muira. Pôsobivá príroda parku sem každý rok priláka štyri milióny návštevníkov. Ale správcovia parku sa pokúšajú nájsť rovnováhu medzi ochranou divej prírody a poskytnutím zariadení pre milovníkov prírody.

Národný park Podocarpus (Ekvádor) chráni územie andského hmlového lesa, ktorý je domovom množstva rozmanitej fauny a flóry — vyše 600 druhov vtákov a asi 4000 rastlinných druhov. Na tomto území bol objavený chinín, liek, ktorý zachránil nespočetné ľudské životy. Podobne ako mnohé iné parky má ťažkosti s nekontrolovateľnou ťažbou dreva a pytliactvom.

Kilimandžáro (Tanzánia) je jednou z najväčších sopiek na svete a je najvyšším vrchom v Afrike. Na nižšie položených stráňach sa kŕmia slony a vo vysokohorskom pásme rastú také jedinečné rastliny, ako sú lobelka Deckenova a istý druh starčeka. K hlavným hrozbám patrí pytliactvo, odlesňovanie a pasenie dobytka.

Národný park Teide (Kanárske ostrovy) chráni jedinečnú flóru, ktorá oživuje pustú sopečnú krajinu. Hornaté sopečné ostrovy takmer vždy majú krehké ekosystémy, ktoré sú citlivé na privezené druhy.

Pyrenejský národný park a Národný park Ordesa (Francúzsko a Španielsko) uchovávajú majestátnu vysokohorskú prírodu s jej faunou a flórou. Pyreneje podobne ako iné európske pohoria majú ťažkosti s narastajúcim počtom lyžiarskych svahov a ďalších turistických zariadení. Negatívny vplyv na životné prostredie má aj upúšťanie od tradičného poľnohospodárstva.

Národný park Soraksan je najvyhľadávanejším parkom v Kórejskej republike. Jeho pôsobivé žulové končiare a zalesnené svahy sa odievajú krásou zvlášť na jeseň. Ale obľúbenosť parku znamená, že cez víkend sú niektoré jeho cestičky také rušné ako chodníky v meste.

 [Rámček/obrázky na strane 10]

Horská flóra

Hadinec Echium wildpretii. V priebehu niekoľkých týždňov na jar tento nádherný kvet vyrastie do výšky muža. Môžete ho nájsť len na dvoch sopečných vrchoch na Kanárskych ostrovoch v nadmorskej výške okolo 1800 metrov. Mnohé horské druhy sa podobne vyskytujú len na určitom obmedzenom území.

Krasovlas bezbyľový rastie v Alpách a Pyrenejach. Na konci leta svojou žiarivou farbou rozjasňuje vysokohorské lúky a jeho kvety sú hostinou pre hmyz.

Kosatec anglický. Hybridy tejto krásnej divej rastliny sa pestujú ako záhradné rastliny. Mnohé záhradné kvety majú pôvod vo vysokohorskej flóre.

Skalnica horská je jednou z mnohých vysokohorských rastlín, ktoré sa udržia v skalných puklinách. Túto rastlinu, ktorá má pôvod v pohoriach južnej Európy, niektorí nazývajú večne živá pre jej odolnosť a trvácnosť.

Bromélie. Mnohým druhom bromélií a orchideí sa darí v hmlových lesoch tropického pásma. Rastú až vo výške 4500 metrov.

Kosatec Iris unguicularis rastie v pohoriach Ríf a Atlas v severnej Afrike. Toto územie sa označuje za horúci bod stredomorskej flóry.

[Obrázok na strane 6]

Ťažba medi a zlata pri pohorí Maoke v Indonézii

[Prameň ilustrácie]

© Rob Huibers/​Panos Pictures

[Obrázok na strane 8]

Katarant ružový