Pozorujeme svet

Hroší krém na opaľovanie

„Hrochy si chránia svoju neosrstenú kožu pred slnkom vylučovaním látky, ktorá sa podobná komerčným krémom na opaľovanie,“ uvádzajú londýnske noviny The Independent. Vedci v japonskom Kjóte pri testovaní sekrétu hrocha z tokijskej zoologickej záhrady odhalili, ako táto tekutina chráni kožu hrochov pred ničivými účinkami tropického slnka a špiny. Tento lepkavý bezfarebný sekrét najprv postupne červenie a potom hnedne a tuhne. Ako hnedne, mení sa zo zásaditého na veľmi kyslý, vďaka čomu pôsobí ako účinné antiseptikum. Tento hnedý povlak slúži hrochom aj ako ochrana pred slnkom, lebo pohlcuje ultrafialové žiarenie podobne ako komerčné krémy na opaľovanie. Je však nepravdepodobné, že by kozmetické spoločnosti v blízkej budúcnosti začali predávať hroší krém na opaľovanie, poznamenávajú noviny, pretože po prvé na zemi je veľmi málo hrochov a po druhé ich sekrét má veľmi odporný zápach.

 Cvičenie s činkami znižuje depresiu u dôchodcov

Podľa jednej štúdie „vzpieranie môže u starších ľudí znížiť výskyt depresie o 50 percent,“ uvádzajú noviny The Australian. A tak vzpieranie môže mať pri liečení depresie u starších ľudí porovnateľný účinok ako podávanie liekov, povedal geriater Dr. Nalin Singh z Kráľovskej nemocnice princa Alfreda v Sydney. Štúdia, do ktorej sa zapojilo 60 mužov a žien vo veku priemerne 72 rokov, ukázala, že aj málo intenzívne cvičenie „znížilo výskyt depresie o 30 percent rovnako ako bežná lekárska metóda bez cvičenia,“ uvádzajú The Australian. Okrem toho, že vzpieranie pôsobí proti depresii, posilňuje „starnúce kosti a svaly, čím pomáha starším ľuďom predchádzať pádom. Pomáha tiež udržiavať pod kontrolou artritídu, cukrovku a vysoký krvný tlak,“ píšu noviny. Dr. Singh navrhuje, aby bolo vzpieranie „odporúčané ako základná liečba depresie — zvlášť u starších ľudí“.

Televízia učí agresivite

Podľa štúdie opísanej v londýnskych novinách The Times „pozeranie telenoviel podnecuje deti k rôznym formám protispoločenského správania vrátane ohovárania, klebetenia, šírenia fám, narúšania vzťahov medzi inými ľuďmi a slovného ubližovania“. Táto štúdia predložená Britskej psychologickej spoločnosti odhalila, že medzi pozeraním sa na takéto formy nepriamej agresie v televízii a protispoločenským správaním dospievajúcich je „významná spojitosť,“ uvádzajú noviny. V tých najhorších telenovelách môžu diváci vidieť až 14 ohováraní za hodinu. Lektorka Sarah Coynová z University of Central Lancashire v Anglicku sa obáva, že „neustálym a nepretržitým“ zobrazovaním nepriamej agresie ako niečoho ospravedlniteľného, príťažlivého alebo odmeňovaného pozitívnym výsledkom mladí ľudia získavajú zlý vzor.

Dlhodobé následky diét s nízkym obsahom sacharidov

Hoci tí, ktorí držia diétu s nízkym obsahom sacharidov, môžu schudnúť, existuje zatiaľ len málo informácií o dlhodobých následkoch takýchto diét. Niektorí výskumníci sa obávajú, že ak strava obsahuje veľa bielkovín, môže to viesť k problémom s pečeňou a obličkami, osteoporóze a iným vážnym zdravotným ťažkostiam. „Mnohé lahôdky v diétach s nízkym obsahom sacharidov — ako napríklad sviečková s majonézou — majú veľa nasýtených tukov, ktoré spôsobujú upchávanie tepien... čo je jeden z hlavných rizikových faktorov prispievajúcich k ochoreniam srdca a k mozgovej porážke,“ poznamenáva časopis Time. Naproti tomu Dr. David Katz z Katedry verejného zdravia na Yaleovej univerzite hovorí: „Strava bohatá na vlákninu a sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ovocí, zelenine, fazuli a celozrných potravinách, je podľa viacerých štúdií spojená s dlhovekosťou, trvalým udržaním si nízkej hmotnosti, zníženým rizikom rakoviny, srdcovo–cievnych chorôb, cukrovky, žalúdočných a črevných ťažkostí a celkovým dobrým zdravím.“

Maľované sochy

„Archeológovia a historici umenia sa nechcú vzdať svojej predstavy o slávnych starovekých sochách z bieleho mramoru“, ako boli napríklad sochy starovekého Grécka, uvádza nemecký časopis Spektrum der Wissenschaft. No „pravda je taká, že tieto sochy boli namaľované živými farbami“. Napriek historickým zmienkam o maľovaných sochách a napriek objaveniu stôp farieb na povrchu niektorých sôch učenci tomu nevenovali veľkú pozornosť. Nedávno však nepriamy dôkaz o tom, že sochy boli namaľované, poskytla štúdia rozpadu farieb. Farby sa rozpadávajú rôznou rýchlosťou, čím niektoré miesta na soche strácajú ochranu pred poveternostnými vplyvmi skôr ako iné. Následkom toho sú jednotlivé časti sochy inak zvetrané, čo naznačuje, že socha bola natretá rôznymi farbami. Zdá sa, že „v mysliach Grékov a Rimanov bolo [sochárske umenie] úplné až vtedy, keď boli sochy namaľované,“ uzatvára správa.

Rýchly jazyk chameleóna

Ako dokáže chameleón vymrštiť jazyk takou rýchlosťou, že chytí svoju korisť? „Jeho tajomstvo spočíva v pružinovom mechanizme, ktorý akumuluje energiu spôsobom podobným stlačeniu katapultu pred výstrelom,“ oznamuje časopis New Scientist. Vedci vedeli, že jazyk chameleóna obsahuje špeciálne tkanivá, okolo ktorých sa nachádzajú „urýchľovacie svaly“. Teraz holandskí výskumníci pomocou spomaleného videozáznamu odhalili, že len 0,2 sekundy pred vymrštením jazyka „chameleón použije urýchľovacie svaly na akumulovanie energie vo vnútrojazykových tkanivách tak, že poskladá tieto tkanivá jedno do druhého ako dielce ďalekohľadu. Takto akumulovanú energiu dokáže chameleón uvoľniť za 0,02 sekundy, vďaka čomu môže veľkou rýchlosťou vymrštiť jazyk“, aby si chytil niečo na jedenie.

Neveriaci Briti

Podľa prieskumu, do ktorého bolo zapojených 10 000 ľudí v desiatich krajinách, patria Briti „k najmenej zbožným... s najmenším počtom veriacich a tých, ktorí sa zapájajú do náboženských aktivít,“ tvrdia londýnske noviny The Times. Hoci 46 percent Britov sa vyjadrilo, že vždy verili v Boha, menej ľudí sa hlásilo k veriacim len v dvoch krajinách — v Rusku a Južnej Kórei. Viac ako 90 percent ľudí v Nigérii, Indonézii a Libanone verí, že ich boh je jediným pravým Bohom, no v Británii tomu veria len 3 z 10 ľudí. Vo väčšine krajín sa vyše 80 percent ľudí vyjadrilo, že viera v Boha robí človeka lepším, ale v Británii s tým súhlasilo len 56 percent opýtaných. Zatiaľ čo 85 percent občanov Spojených štátov, 99 percent Indonézanov a 83 percent Mexičanov verí, že Boh stvoril vesmír, v Británii tomu verí len 52 percent ľudí. Na otázku, či by bol svet bez náboženstva pokojnejší, v Spojených štátoch odpovedalo kladne len 6 percent ľudí, v Indii 9 percent a v Izraeli 11 percent, no v Británii s tým súhlasilo až 29 percent opýtaných!