Pozorujeme svet

Našli sa biele krokodíly

„Správcovia Národného parku Bhitarkanika v štáte Urísa našli počas ročného sčítania krokodílov 15 vzácnych bielych krokodílov,“ píše sa v indických novinách The Hindu. Biele krokodíly sú mimoriadne vzácne a „nenachádzajú sa nikde inde na svete“. V 70. rokoch 20. storočia krokodílom, ktoré žijú v slanej vode, v tejto oblasti hrozilo, že pre neustále pytliactvo vyhynú, ale vláda s pomocou programov Organizácie Spojených národov zaviedla v parku program na chov krokodílov. Tento program bol úspešný vďaka hustému mangrovovému porastu, neznečistenej vode, hojnosti potravy a menším zásahom človeka. Podľa The Hindu je teraz v parku okrem vzácnych bielych krokodílov asi 1500 krokodílov s normálnym sfarbením.

 Tabak, chudoba a choroby

„Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že takmer 84 percent fajčiarov žije v chudobných krajinách, kde sa tabak a chudoba stali začarovaným kruhom,“ uvádza sa v španielskych novinách Diario Medico. Navyše v každej krajine „najviac fajčia a najväčšie ťažkosti spojené so spotrebou tabaku majú tí, ktorí patria k najchudobnejším vrstvám obyvateľstva“. Hoci spotreba tabaku vo väčšine rozvinutých krajín klesla, celosvetovo sa stala „štvrtým najvýznamnejším rizikovým faktorom, ktorý spôsobuje choroby,“ píše sa v novinách. V Španielsku, kde sa tabak považuje za príčinu smrti 60 000 ľudí ročne, sa fajčenie stalo „hlavnou príčinou chorôb, telesných postihnutí a smrti, ktorej sa bolo možné vyhnúť“.

Ovce si pamätajú tváre

„Zistili sme, že ovce dokážu rozpoznať tváre najmenej 50 iných oviec a 10 ľudí,“ píše neurobiológ Keith Kendrick v New Scientist. Tento neurobiológ so svojím tímom zistil, že ovce, ktoré v priebehu niekoľkých týždňov videli 60 tvárí, si všetky tváre pamätali „najmenej dva roky“. Ovce dokázali tváre nielen rozpoznať, ale podobne ako ľudia dokázali „z výrazu tváre zistiť citové rozpoloženie“. Časopis uvádza, že ovce „dokážu u ľudí rozlíšiť rozdielne výrazy tváre a dokážu zachytiť aj zmeny v tvárach nepokojných oviec. Dávajú tiež prednosť usmiatym ľuďom pred nahnevanými.“ Výskumníci zistili, že „ovce si zaradia tváre ľudí, ktorí sa o ne starajú, do kategórie veľmi známych členov stáda“. Kendrick hovorí: „Priateľskí ľudia sa úspešne stávajú váženými ovcami. To ukazuje, že ovce majú k svojim pastierom blízky vzťah.“

Znečisťujúce skleníkové plyny v Austrálii

„Austrálčania majú zo všetkých priemyselných krajín najvyššie emisie skleníkových plynov na osobu,“ hovorí Austrálsky inštitút. V roku 2001 Austrália vyprodukovala priemerne 27,2 tony oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov na osobu. V správe spomínaného výskumného inštitútu sa uvádza, že toto vysoké číslo zapríčiňuje motorizovaná doprava, produkcia hliníka, ako aj to, že Austrália stále vyrába elektrinu predovšetkým z uhlia. Ďalšími krajinami, ktoré vypúšťajú najviac skleníkových plynov na osobu, sú Kanada (22 ton) a Spojené štáty (21,4 tony). Najnižšie číslo za rok 2001 udalo Lotyšsko, ktoré vyprodukovalo 0,95 tony skleníkových plynov na osobu. Napriek tomu, že Austrália nemá veľa obyvateľov, jej emisie skleníkových plynov celkovo „prevýšili také hospodársky vyspelé európske krajiny, ako napríklad Francúzsko a Taliansko (každé má asi trikrát viac obyvateľov ako Austrália),“ uvádza sa v správe.

Spev slávikov a hluk dopravy

„Keď sa zvyšuje hluk, sláviky spievajú hlasnejšie,“ uvádza sa v nemeckých novinách Berliner Zeitung. Počas výskumu, ktorý viedol Henrik Brumm z Inštitútu biológie pri Slobodnej univerzite v Berlíne, sa zistilo, že hlasitosť spevu, pomocou ktorého vtáky vymedzujú svoje teritórium a lákajú samičky, sa môže líšiť intenzitou 14 decibelov, a to v závislosti od hluku okolia. „Možno sa to nezdá veľa,“ povedal Brumm, „ale zodpovedá to päťnásobnému nárastu akustického tlaku, čo znamená, že tlak v pľúcach vtáka musí byť päťkrát väčší.“ V tichšom prostredí dosahoval vtáčí spev 75 decibelov. Ale na miestach s hustou premávkou mal vtáčí spev 89 decibelov. „To, čo tohto výskumníka zvlášť prekvapilo,“ píše sa v novinách, „bol fakt, že vtáky sa zrejme denne prispôsobujú novej situácii. Počas víkendov, keď je slabšia premávka, vtáky spievali tichšie ako počas pracovných dní.“

Zločinnosť v poľských školách

V roku 2003 „bolo v [poľských] školách spáchaných dvadsaťtisíc krádeží,“ píše poľský časopis Zwierciadło a dodáva, že „80 percent [poľských] detí nemá rado školu, pretože sa tam cítia osamelé a je pre ne ťažké vychádzať s učiteľmi a so spolužiakmi.“ Prečo je v školách tak veľa problémov? „Školy nežijú vo vákuu. Odráža sa v nich to, čo sa deje v spoločnosti,“ hovorí psychoterapeut Wojciech Eichelberger. „Vytvárame svet so spoločenskými normami a hodnotami, ktoré vplývajú aj na školy.“ Na vyriešenie tohto problému Eichelberger odporúča, aby rodičia trávili čas s deťmi, a tak im ukazovali, že ich považujú za dôležité.

Problémy s telesným vzhľadom

„Mladí ľudia — a zvlášť dievčatá — si dávajú pozor na svoj vzhľad v čoraz mladšom veku, čo by mohlo mať vážne zdravotné následky,“ hovorí sa v kanadských novinách Globe and Mail. Vyše 2200 dievčat vo veku 10 až 14 rokov sa zúčastnilo prieskumu týkajúceho sa ich stravovacích návykov. V Globe sa uvádza: „Menej ako 7 percent dievčat malo nadváhu, ale vyše 31 percent sa považovalo za ‚príliš tučné‘ a 29 percent povedalo, že drží diétu.“ Prečo chcú zdravé dievčatá schudnúť? Podľa novín je to vo veľkej miere vina dospelých, ktorí sami stále držia diéty a vysmievajú sa ľuďom s nadváhou. „Významnú úlohu v ovplyvňovaní správania dospievajúcich zohrávajú aj médiá, ktoré stále ukazujú superštíhlych ľudí,“ píše sa v Globe. Podľa Dr. Gail McVeyovej, vedeckej pracovníčky v Nemocnici pre choré deti v Toronte, si deti, rodičia i učitelia musia uvedomiť, že „pre dospievajúce deti je normálne a nutné, aby priberali“.