Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zachytávanie dažďovej vody v staroveku a dnes

Zachytávanie dažďovej vody v staroveku a dnes

Zachytávanie dažďovej vody v staroveku a dnes

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V INDII

CELÉ tisícročia koluje na našej planéte tá istá voda, ktorá sa prirodzeným spôsobom vyparuje zo zeme a z mora, vytvára oblaky a vo forme zrážok padá späť na zem. Vďaka tomuto ekonomickému systému je na zemi viac ako dostatok vody pre každého. Prečo má potom ľudstvo také veľké problémy s vodou? Existujú nejaké riešenia týchto problémov? Pri hľadaní odpovede na tieto otázky sa pozrime na situáciu v Indii.

Táto krajina s vyše miliardou obyvateľov si uvedomuje, že situácia s vodou sa na jej území natoľko zhoršila, že dosiahla kritický bod. Odkiaľ ľudia v Indii získavajú vodu? Úplne na severe krajiny sú rieky na jar zásobované vodou z topiaceho sa snehu a ľadovcov v Himalájach. Ale väčšia časť indického subkontinentu je závislá od každoročných monzúnových dažďov, ktoré zvlažujú vyschnutú zem, napĺňajú studne a jazerá vodou a rozvodňujú mohutné rieky, ktoré sa kľukatia naprieč krajinou. Tieto monzúnové dažde sú však v tejto krajine nepredvídateľné. Dokonca boli označené za „šialene nevyspytateľný jav“, ktorý je „aj napriek všetkým pokrokom modernej techniky, od satelitov až po výkonné superpočítače... veľmi ťažké predpovedať“.

Obdobie týchto dažďov zvyčajne trvá tri až štyri mesiace, ale neprší stabilne počas celého tohto obdobia. Väčšina zrážok spadne v krátkom čase vo forme prívalových dažďov. Následkom toho sa priehrady naplnia a je nutné vodu vypúšťať. Rieky sa začnú vylievať z koryta a zaplavujú polia i domy. Moderná industrializácia a urbanizácia viedla k rozsiahlemu odlesňovaniu, a tak na mnohých miestach nie je dosť stromov, ktoré by svojím koreňovým systémom zachytili drahocennú vodu a umožnili jej postupne vsakovať do pôdy. Preto prívalové dažde odnášajú vrchnú vrstvu pôdy a spôsobujú erózie. V jazerách a vodných nádržiach sa hromadia naplaveniny, následkom čoho sú tieto vodné plochy stále plytšie a zachytávajú menšie množstvo vody. V konečnom dôsledku sa tak veľké množstvo drahocennej vody stráca.

Keď sa monzúnové dažde skončia, zvyšnú časť roka každý deň svieti slnko a v niektorých mesiacoch je priam spaľujúca horúčava! Pôda rýchlo vysychá a polia stvrdnú a popraskajú. V širokých pieskových korytách kedysi divokých riek tečie len tenký pramienok vody. Vodopády sa úplne stratia. Keďže klesá aj hladina spodnej vody, vyhĺbené studne je potrebné stále viac prehlbovať, aby do nich prenikla voda z podzemných vodonosných vrstiev. Keď sú dažde slabé, nastáva sucho, ľudia prichádzajú o úrodu, dobytok hynie a dedinčania sa sťahujú do miest, čím prispievajú k problémom s vodou v mestách.

No nebolo to tak vždy. V staroveku si ľudia v celej krajine uvedomovali, že nestačí spoliehať sa len na rieky a jazerá, ktoré po monzúnových dažďoch vysychajú. Vynašli spôsoby zachytávania dažďovej vody, a to nielen na okamžité použitie, ale aj do zásoby na čas, keď prestane pršať.

Zachytávanie dažďovej vody dnes

Človek by si myslel, že vzhľadom na modernú techniku a výstavbu obrovských nádrží, priehrad a zavlažovacích kanálov — ktorých je v Indii naozaj hojnosť — budú len málokoho, ak vôbec niekoho, zaujímať staroveké spôsoby zachytávania vody. A naozaj, mnohé z tých spôsobov sa aj prestali používať, keď ľudia mohli získať vodu iba pootočením kohútika vo svojom dome či v dedine. No existujú dôvody na obavy. Megaprojekty uskutočnené v oblasti vodného hospodárstva v posledných 50 rokoch nie sú dostatočné vzhľadom na prudko sa zvyšujúce potreby obyvateľov a rýchlu zmenu takmer výlučne poľnohospodárskej spoločnosti na priemyselnú. Zachytávaná voda nestačí na utíšenie smädu tejto krajiny.

Ochrancovia životného prostredia i príslušné vládne orgány vidia, že je potrebná osobná účasť obyvateľov na získavaní vody. Ľudia sú povzbudzovaní, aby si sami zachytávali a uskladňovali vodu doma, v podnikoch, v školách či kdekoľvek sa to v malom množstve dá. V mnohých mestách a štátoch Indie je teraz pri stavbe nového domu dokonca povinnosťou vybudovať aj systém na zachytávanie a uchovávanie vody!

Milióny litrov dažďovej vody padne v oblastiach, kde sa nezachytáva a neodvádza do zásobární, ale sa jednoducho vyparuje alebo steká do mora. Keďže hlavnou myšlienkou získavania vody je zachytávať dažďovú vodu tam, kde padá, jednotlivci si ju zachytávajú sami. A na rozdiel od vody z priehrad a kanálov, za ktorú musia platiť, čo môže byť pre chudobných nákladné bremeno, svojpomocne zachytená dažďová voda je zadarmo.

Iniciatívny prístup

Mnohí ľudia v Indii, ktorých znepokojujú problémy s vodou, sa rozhodli nejako pomôcť. Niektorí získali za svoju iniciatívu medzinárodné uznanie, ako napríklad Radžendra Singh, ktorý v roku 2001 získal prestížnu Magsaysayovu cenu za príspevok k rozvoju spoločnosti. Singh prostredníctvom mimovládnej organizácie, ktorú sám založil, obnovil tok takmer vyschnutej rieky Aravari v štáte Radžastan. Tým veľmi pomohol tomuto štátu, v ktorom žije osem percent obyvateľov krajiny, no ktorý má k dispozícii len jedno percento jej vodných zdrojov. Za 15 rokov Singhovi spolupracovníci vysadili stromy a vybudovali 3500 nádrží na zachytávanie vody, tradičných džohadov, čím prispeli k prosperite miestnych obyvateľov. Aj iní pracujú na rôznych projektoch v tomto ohľade, hoci o ich úsilí väčšina ľudí nevie. No uspokojuje ich vedomie, že pomáhajú druhým.

Majitelia priemyselných podnikov vidia výhodu svojpomocného zachytávania dažďovej vody v tom, že nemusia odčerpávať toľko vody z mestských zásob. V jednej továrni na predmestí Bangalúru na juhu Indie začali používať jednoduchý a nenákladný systém zachytávania vody stekajúcej zo striech. Dažďovú vodu, ktorá predtým stekala na ulicu a strácala sa, odvádzajú do nádrže s objemom 42 000 litrov. Počas monzúnových dažďov denne zachytia 6000 litrov vody. Túto vodu potom prečistia, aby ju mohli použiť na umývanie riadu a závodnej jedálne. Na tento účel nepoužívajú žiadnu vodu zo zásob mesta.

Možno sa vám zdá, že takáto pomoc je len ako kvapka v mori. Ale predstavte si, že máte účet v banke, na ktorý vám prichádzajú peniaze len raz ročne. Aby ste mali na svoje každodenné potreby, musíte si z účtu peniaze vyberať, no postupne zistíte, že potrebujete viac, než na účte máte. A tak sa jedného dňa dostanete do mínusu. No keby ste na niekoľko mesiacov v roku získali prácu s platom, ktorý by prevýšil vaše denné potreby, peniaze na vašom účte by sa mohli znovu doplniť. To isté platí aj pri hospodárení s vodou. Keď malé množstvo zachytenej vody vynásobíme miliónmi, čo sa dosiahne? Vodné zdroje sa doplnia, stúpne hladina spodnej vody, naplnia sa vodonosné vrstvy a zvýši sa zásoba vody, po ktorej možno siahnuť, keď už ľudia nebudú mať k dispozícii „plat“ vo forme svojpomocne zachytenej dažďovej vody. Pamätajte, že dostupné je len obmedzené množstvo vody. Tu nemožno ísť do mínusu.

Trvalé riešenie

Na našej planéte sú bohaté zásoby potrebných vecí pre všetkých obyvateľov. No počas stáročí človek svojou chamtivosťou a neprezieravým konaním spôsobil, že milióny obyvateľov zeme teraz žije v katastrofálnych podmienkach. Je jasné, že napriek úsiliu úprimných jednotlivcov ľudia nemajú moc úplne odstrániť environmentálne problémy. Našťastie Stvoriteľ zeme sľúbil, že bude „privedená skaza na tých, ktorí kazia zem“, a že obnoví rovnováhu kolobehu vody, takže „v pustatine vytrysknú vody a v púšťovej rovine bystriny“. Aj „žiarom vyprahnutá zem bude ako trstinový rybník a smädná zem ako vodné žriedla“. Potom bude určite dostatok vody pre všetkých! — Zjavenie 11:18; Izaiáš 35:6, 7.

[Rámček/obrázky na strane 21]

Návrat k starovekým spôsobom zachytávania vody

VODA ZO STRIECH: Tento spôsob je jednoduchý a nenákladný. Mierne šikmé strechy umožňujú vode stekať do odkvapových žľabov a cez odkvapové rúry do špeciálne pripravených cisterien. Pomocou filtrov pozostávajúcich z drôteného sita, piesku, štrku a aktívneho uhlia sa voda prečistí. Potom je odvedená do podzemných zásobníkov alebo nadzemných nádrží. Nádrže sú utesnené, aby do nich neprenikal vzduch, slnečné svetlo ani organický materiál. Pomocou kamenca sa zabráni zakaleniu vody a pridaním chlórového vápna sa v nej zničia baktérie. Táto voda sa môže použiť na polievanie záhrad, splachovanie toaliet i na pranie. Po ďalšej úprave sa môže použiť aj ako pitná voda. Prebytočnú vodu možno odviesť do studní alebo pod zem, aby sa zvýšila hladina spodnej vody. Je to najpoužívanejší spôsob zachytávania vody v mestách.

NAULY: Potok sa zahradí kamennými múrmi, čím vzniknú priehrady. Okolo priehrad sa vysadia košaté stromy, aby poskytovali tieň a znižovali vyparovanie vody. Liečivé bylinky hodené do malých nádrží pomáhajú vodu prečistiť.

RAPATY, NÁDRŽE S PRIEPUSTNÝM DNOM: Sú to malé nádrže na zachytávanie dažďovej vody, ktoré sú vybudované na piesčitom či skalnatom podklade. Určité množstvo vody sa použije, ale zvyšná voda vsiakne do vodonosných vrstiev, vďaka čomu sa zvýši hladina vody v studniach.

BHANDARY: Sú to podzemné nádrže na zachytávanie vody z prameňov. Z týchto nádrží sa voda odvádza do zásobární pre mestá.

KANATY: Vertikálne zberače vody zachytávajú dažďovú vodu v hornatých oblastiach. Z nich sa voda dostáva do podzemných kanálov, ktorými samospádom tečie do vzdialených zásobovacích studní.

SPOJENÉ NÁDRŽE: Systém nádrží, do ktorého sa voda privádza žľabmi a preteká z vyšších nádrží do nižších.

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením: S. Vishwanath, Rainwater Club, Bangalore, India

[Prameň ilustrácie na strane 19]

UN/​DPI Photo by Evan Schneider

[Prameň ilustrácie na strane 20]

UN/​DPI Photo by Evan Schneider