Zoznámte sa so „starou dámou  zo Threadneedle Street“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

JEJ pôsobivé sídlo obklopujú mohutné múry bez okien. Vchody strážia vrátnici žiariaci v ružovom fraku, červenej veste a s čiernym cylindrom na hlave. Kamery diskrétne sledujú jej návštevníkov. Kto je „stará dáma zo Threadneedle Street“ a prečo potrebuje takúto ochranu?

„Starou dámou“ je jedna z najväčších finančných inštitúcií na svete — Anglická banka. Ale ako banka dostala takýto zvláštny názov? Threadneedle Street, čo v preklade znamená Ihlová ulica, sa nachádza v časti Londýna, kde kedysi prosperovali mnohé cechy, a jej názov je pravdepodobne odvodený z troch ihiel na erbe Needlemakers’ Company (Spoločnosti výrobcov ihiel). Asi sto rokov po založení banky sa politik a dramatik Richard Sheridan o nej v parlamente zmienil ako o „staršej dáme v meste s dobrou povesťou a dlhou históriou“. Karikaturista James Gillray sa hneď chopil nápadu, že banka je ako stará dáma, a odvtedy je banka všeobecne známa ako „stará dáma zo Threadneedle Street“.

Potreba národnej banky

V 17. storočí bolo bankovníctvo v Londýne zväčša v rukách zlatníkov. Toto usporiadanie celkom dobre fungovalo až do času, keď si králi z dynastie Stuartovcov začali požičiavať peniaze, ale nevracali ich. Poprední zlatnícki bankári nakoniec zbankrotovali a vláde začali zúfalo chýbať peniaze na financovanie vojny s Francúzskom.

V čase, keď Viliam III. a Mária II. zasadli v roku 1689 na trón, ozývali sa naliehavé žiadosti o založenie národnej banky, ktorá by vystupovala ako vládny bankár a zaobstarávateľ peňazí. Z rôznych predložených návrhov parlament i napriek silnému odporu nakoniec prijal návrh škótskeho obchodníka Williama Patersona. Obyvatelia Londýna boli požiadaní, aby požičali svoje peniaze, a dúfalo sa, že bude vyzbieraných celkovo 1 200 000 libier. Vláda mala za to upisovateľom zaplatiť 8-percentný úrok a pričleniť ich ku Guvernérovi a spoločníkom Anglickej banky. Peniaze sa vybrali v priebehu dvoch týždňov a v roku 1694 Anglická banka začala svoju činnosť.

O 40 rokov sa presťahovala do priestorov na Threadneedle Street. Súčasná budova, ktorá pochádza z 30. rokov 20. storočia, má sedem poschodí, obrovské priestory hlboko v podzemí a celkovo zaberá plochu 1,2 hektára.

Obdobia úspechu a neúspechu

Banka zozačiatku vydávala zákazníkom, ktorí si v nej uložili svoje libry, šilingy a pence, ručne vypísané potvrdenky na bankovom papieri. Keď ktokoľvek predložil tieto bankovky, mohol za ne opäť dostať zlato a mince. No, samozrejme, keby si všetci vybrali svoje peniaze naraz, banke by hrozil bankrot. A niekoľkokrát naozaj nemala od toho ďaleko. Napríklad v roku 1797 krajinu opäť takmer zruinovala vojna s Francúzskom. Keď si klienti v panike vyberali svoje úspory, banke sa minula hotovosť a ďalších 24 rokov musela miesto zlata vydávať bankovky s nízkou nominálnou hodnotou. Práve počas tohto „reštrikčného obdobia“ získala banka prezývku Stará dáma zo Threadneedle Street. Tieto narýchlo vyhotovené bankovky boli veľkým lákadlom pre podvodníkov, ale v tých dňoch boli tresty prísne. Vyše 300 ľudí bolo obesených za falšovanie.

Aj v inom prípade banka ledva vyviazla. V roku 1780 sa londýnski buriči pokúsili vniknúť do budovy. Preto každú noc až do roku 1973 okolo budovy hliadkoval oddiel vojakov, ktorý mal zaistiť bezpečnosť národného zlata.

V priebehu 19. storočia sa britská libra a bankovky Anglickej banky stali najsilnejšou menou na svete. Ale prvá svetová vojna to všetko zmenila. Vojnové výdavky vážne poškodili krajinu. Počet klientov, ktorí sa rýchlo snažili vymeniť svoje bankovky za zlato, bol taký veľký, že zlaté mince sa rýchlo minuli. Nahradili ich bankovky s nízkou nominálnou hodnotou. Zlaté mince navždy zmizli z obehu. V roku 1931 Británia úplne prestala používať zlatý štandard, čo znamenalo, že hodnota libry šterlingov už nezodpovedala určitému presnému množstvu zlata.

Banka bola počas svojej existencie spoločnosťou v súkromnom vlastníctve. Ale v roku 1946 prevzala nad ňou kontrolu vláda.

„Stará dáma“ neustáva

Anglická banka je centrálnou bankou. Vystupuje ako vládny bankár, radí vláde vo finančných otázkach a udržuje menu čo najstabilnejšou tým, že stanovuje vhodné úrokové sadzby. Jej ďalšími zákazníkmi sú komerčné banky a centrálne banky iných krajín. Vo svojich podzemných priestoroch chráni zlaté rezervy krajiny. A na inom bezpečnom mieste mimo Londýna dozerá na tlač nových bankoviek.

Mesto Londýn, ktoré leží blízko stredu svetových časových pásiem, nikdy nespí. A kľúčovú úlohu v ňom zohráva banka. To, čo sa deje za jej múrmi bez okien, ovplyvňuje zvyšok finančného sveta. Áno, „stará dáma zo Threadneedle Street“ je stále rovnako činorodá a vo svojich rukách pevne drží pokladnicu národa.

[Obrázok na strane 24]

Zakladajúca listina banky z roku 1694

[Obrázok na strane 24]

Ručne vypísaná bankovka na päť libier z roku 1793

[Obrázok na strane 24]

Na Threadneedle Street v roku 1794

[Obrázok na strane 24]

Jednolibrový zlatý sovereign z roku 1911

[Obrázok na strane 24]

Časť prvej karikatúry Jamesa Gillraya z roku 1797

[Obrázok na strane 25]

Desaťšilingová bankovka z roku 1928

[Obrázok na strane 25]

Súčasná budova z roku 1939