Prvý máj — s čím sa vám tento sviatok spája?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

Čo vám príde na myseľ pri zmienke o Prvom máji? Slávnostné sprievody a manifestácie? Stavanie mája a tance okolo neho? Alebo len jednoducho deň voľna?

V ZÁVISLOSTI od toho, kde ľudia žijú, sa im Prvý máj môže spájať s rôznymi zvykmi. Ale všetky tieto zvyky navzájom súvisia. Krátky pohľad na pôvod tohto sviatku nám pomôže pochopiť dnešný spôsob jeho oslavy.

Pôvod sviatku

V starovekom Ríme bol 1. máj súčasťou sviatku Floralia pomenovaného na počesť Flóry, bohyne jari a kvetov. Bol to čas spevu, tanca a slávnostných sprievodov s kvetinovou výzdobou. Z tohto sviatku sa tešili zvlášť rímske prostitútky, ktoré považovali Flóru za svoju patrónku.

Ako si Rimania podmaňovali iné krajiny, rozširovali v nich svoje zvyky. No v keltských krajinách Rimania zistili, že v prvý májový deň už ľudia slávili iný sviatok nazvaný Beltane. * Keďže u Keltov sa deň začínal večerom, v predvečer sviatku Beltane ľudia nechali vyhasnúť všetky ohne, a keď vyšlo slnko, zapaľovali na kopcoch alebo pod posvätnými stromami vatry na privítanie jari a nového života. Dobytok vyviedli na pašu a prosili bohov o jeho ochranu. Zakrátko sa sviatok Floralia spojil so sviatkom Beltane, čím vznikol sviatok Prvý máj.

V nemecky hovoriacich krajinách a v Škandinávii bol náprotivkom Beltanu sviatok Walpurgis. Slávnosť sa začínala Walpurginou nocou, keď ľudia zapaľovali ohne, aby odohnali čarodejnice a zlých duchov. V iných európskych krajinách mali ľudia vlastné prvomájové zvyky a mnohé z nich zachovávajú dodnes.

Kresťanské cirkvi nemali na tieto pohanské sviatky veľký vplyv. Ako poznamenávajú anglické noviny Guardian, „Prvý máj — alebo Beltane — bol najtolerovanejším dňom v kalendári, sviatkom, ktorý kresťanská cirkev ani iné autority nemohli nikdy dostať úplne pod svoj vplyv“.

Prvomájové zvyky

V stredoveku pripojili k tomuto obľúbenému sviatku v Anglicku nové zvyky. Muži i ženy trávili noc v miestnom lese, kde zbierali kvety či kvitnúce vetvičky, aby pri východe  slnka ‚privítali máj‘. * Podľa traktátu The Anatomy of Abuses od puritána Philipa Stubbesa to bolo spojené s nemravnosťou. Zabávajúci sa mali vo zvyku postaviť uprostred dediny strom nazývaný máj, okolo ktorého potom celý deň tancovali a hrali rôzne hry. Stubbes sa o tomto strome zmieňuje ako o „odpornej modle“. Ľudia si volili májovú kráľovnú a často aj májového kráľa, ktorí tieto slávnosti viedli. Stavanie mája a volenie májovej kráľovnej bolo bežným zvykom aj v iných častiach Európy.

Aký bol význam týchto prvomájových zvykov? Encyclopædia Britannica vysvetľuje: „Pôvodne bolo cieľom týchto rituálov zaistiť hojnosť úrody a v širšom zmysle aj plodnosť dobytka a ľudí. Vo väčšine prípadov však tieto sviatky postupne stratili takýto význam a prežili len ako ľudové slávnosti.“

Obdobia obľúbenosti a neobľúbenosti

Protestantskí reformátori sa pokúšali odstrániť všetky sviatky, ktoré považovali za pohanské. Kalvínske Škótsko v roku 1555 zakázalo prvomájové oslavy. Neskôr, v roku 1644, anglický parlament na čele s puritánmi zakázal stavanie mája. V čase Britského spoločenstva, keď bolo Anglicko bez kráľa, boli prvomájové „neviazané oslavy“ potláčané. No s návratom k monarchii v roku 1660 sa ľudia opäť vrátili k týmto zvykom.

V 18. a začiatkom 19. storočia sa zvyk zabávať sa okolo postaveného mája postupne vytrácal. V poslednom čase však znovu ožíva, no už s morálnejším nádychom. Mnohé zvyky, ktoré sa považujú za tradičné prvomájové zvyky, ako sú detské tance okolo mája, pri ktorých deti zapletajú stužky veselých farieb, pochádzajú len z nedávnych čias. Folkloristi skúmajúci prvomájové zvyky z dávnejšej minulosti však objavujú mnohé pohanské korene týchto zvykov.

Európski emigranti rozniesli prvomájové zvyky do ďalších krajín a niektorí ich potomkovia stále oslavujú Prvý máj tradičným spôsobom. V mnohých krajinách sa však 1. máj alebo prvý pondelok po 1. máji teraz oslavuje ako Sviatok práce.

Prvý máj sa stáva Sviatkom práce

Dnešné slávnostné sprievody a manifestácie na 1. mája majú pôvod v Severnej Amerike. Prečo práve tam? V čase priemyselnej revolúcie, keď sa začali používať nové stroje s nepretržitou prevádzkou, majitelia tovární často vyžadovali od svojich zamestnancov, aby pracovali až 16 hodín denne s výnimkou nedele. Federácia odborov a odborových  zväzov v Spojených štátoch a Kanade sa v snahe zabezpečiť robotníkom lepší život dožadovala, aby bol od 1. mája 1886 zavedený osemhodinový pracovný čas. Väčšina zamestnávateľov nepristúpila na túto podmienku, a tak 1. mája vstúpili tisícky robotníkov do štrajku.

Nepokoje na námestí Haymarket v Chicagu viedli k smrti prvých mučeníkov podporujúcich toto robotnícke hnutie. * Robotníci v Anglicku, Francúzsku, Holandsku, Rusku, Španielsku a Taliansku sa rozhodli usporiadať na ich podporu manifestáciu. V roku 1889 medzinárodný kongres socialistických strán v Paríži vyhlásil 1. máj 1890 za deň medzinárodných demonštrácií za osemhodinový pracovný čas. Odvtedy bol 1. máj pre pracujúcich každoročne dňom demonštrácií za lepšie pracovné podmienky.

V republikách Sovietskeho zväzu sa 1. máj tradične oslavoval vojenskými prehliadkami a ukážkou techniky. Dnes sa v mnohých krajinách 1. máj oslavuje ako Sviatok práce alebo Medzinárodný deň pracujúcich. Spojené štáty a Kanada však majú Sviatok práce v prvý septembrový pondelok.

Súvislosť dnešného sviatku so starovekým

Prvý máj bol vždy sviatkom ľudu. Pracujúci nešli v ten deň do práce, či sa to ich zamestnávateľom páčilo, alebo nie. Spoločenské úlohy sa v ten deň vymenili. Kráľ a kráľovná boli volení spomedzi bežných ľudí a vládnuca trieda bola často predmetom výsmechu. Preto bolo ľahké spojiť tento deň s robotníckymi hnutiami. V 20. storočí sa tento sviatok stal súčasťou socialistického kalendára.

Tak ako staroveký prvomájový sviatok, aj Medzinárodný deň pracujúcich sa stal dňom slávnostných sprievodov v uliciach. No v nedávnych rokoch boli prvomájové oslavy často spojené s násilím. Napríklad v roku 2000 bol 1. máj na celom svete dňom zhromaždení proti globálnemu kapitalizmu. Tieto protesty sa skončili bojom, zraneniami a škodami na majetku.

Ako sa dosiahne potrebná zmena

Je realistické očakávať, že sa ľuďom podarí dosiahnuť potrebné celosvetové zmeny na úžitok všetkých úprimných ľudí? Nič tomu nenasvedčuje. Opakovane sa potvrdzuje pravdivosť starovekého biblického výroku: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ — Jeremiáš 10:23.

Na zabezpečenie pokojných podmienok na celom svete nestačí ľudská moc. Je na to potrebná vyššia moc. Jej zdrojom je Stvoriteľ zeme, Jehova Boh. Jeho Slovo, Biblia, o ňom hovorí: „Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ ​(Žalm 145:16) Povzbudzujeme vás, aby ste podrobnejšie preskúmali Božie úžasné sľuby.

Keď sa splní modlitba Otčenáš, ktorú Boží Syn, Ježiš Kristus, učil svojich nasledovníkov modliť sa, Božie Kráľovstvo naozaj príde a na zemi sa určite bude diať Božia vôľa. Biblia sľubuje, že Boží ustanovený Vládca, Ježiš Kristus, „oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše.“ — Žalm 72:12–14.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 12]

Máj vztyčovaný 1. mája pred jedným kostolom v Londýne, 16. storočie

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Observations on Popular Antiquities

[Obrázok na strane 14]

Zhromaždenie antikapitalistov 1. mája 2000 v Londýne v Anglicku

[Prameň ilustrácie]

© Philip Wolmuth/​Panos Pictures