Čo o tom hovorí Biblia?

Je správne používať pri uctievaní Boha ikony?

KAŽDÝ rok sa 15. augusta koná na gréckom ostrove Tínos veľká náboženská slávnosť. Zhromaždia sa tisíce ľudí, aby vzdali nábožnú úctu Ježišovej matke Márii a jej ikone, ktorej pripisujú zázračnú moc. * Jedno náučné dielo gréckej ortodoxnej cirkvi vysvetľuje: „S neobyčajnou vierou a oddanosťou si ctíme Najsvätejšiu Theotokos [Bohorodičku], Matku nášho Pána, a prosíme ju o ochranu a hľadáme u nej útočisko a pomoc. Hľadáme oporu u svätých konajúcich zázraky — u svätých mužov a žien —, aby boli uspokojené naše duchovné a telesné potreby... V hlbokej pobožnosti bozkávame a uctievame ich sväté relikvie a posvätné ikony.“

Mnoho iných ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu patrí k denomináciám, ktoré majú podobné prejavy uctievania. Ale je používanie ikon pri uctievaní v súlade s biblickým učením?

Raní kresťania

Pouvažujme nad tým, čo sa stalo, keď okolo roku 50 n. l. navštívil apoštol Pavol Atény, kde sa kládol veľký dôraz na používanie zobrazení pri uctievaní. Pavol Aténčanom vysvetlil, že Boh „nebýva v chrámoch vytvorených rukami, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval... Teda... nemali by sme si predstavovať, že Božská bytosť je ako zlato, striebro alebo kameň, ako výtvor ľudského umenia a vynachádzavosti.“ — Skutky 17:24, 25, 29.

 Takéto varovania pred používaním modiel sa v Kresťanských gréckych Písmach, nazývaných tiež Nový zákon, vyskytujú často. Napríklad apoštol Ján kresťanov nabádal: „Chráňte sa pred modlami.“ ​(1. Jána 5:21) Pavol Korinťanom napísal: „Či je v zhode Boží chrám s modlami?“ ​(2. Korinťanom 6:16) Mnohí raní kresťania predtým, ako sa stali kresťanmi, používali pri uctievaní náboženské obrazy a sochy. Pavol to kresťanom v Tesalonike pripomenul, keď napísal: „Obrátili [ste sa] k Bohu od svojich modiel, aby ste slúžili ako otroci živému a pravému Bohu.“ ​(1. Tesaloničanom 1:9) Je zrejmé, že títo kresťania podobne ako Ján a Pavol by mali rovnaký postoj aj k ikonám.

Kedy „kresťania“ začali používať ikony

Dielo Encyclopædia Britannica hovorí, že „počas prvých troch storočí kresťanskej cirkvi... neexistovalo žiadne kresťanské umenie a cirkev mu vo všeobecnosti vzdorovala zo všetkých síl. Napríklad Klement Alexandrijský kritizoval náboženské (pohanské) umenie, pretože viedlo ľudí k uctievaniu výtvorov, nie k uctievaniu Stvoriteľa.“

Ako sa potom používanie ikon pri uctievaní stalo takým populárnym? Britannica pokračuje: „Asi v polovici 3. storočia sa v kresťanskej cirkvi začalo používať a prijímať vznikajúce kresťanské maliarstvo, ale neobišlo sa to bez silného odporu niektorých zborov. Až keď sa kresťanská cirkev za cisára Konštantína stala začiatkom 4. storočia rímskym štátnym náboženstvom, začali sa v kostoloch používať obrazy a to sa potom stalo v kresťanstve bežným zvykom.“

Medzi mnohými pohanmi, ktorí sa vtedy začali hlásiť ku kresťanstvu, bolo bežné uctievanie obrazov cisára. „V súlade s kultom cisára,“ vysvetľuje John Taylor vo svojej knihe Icon Painting (Maľovanie ikon), „ľudia uctievali jeho portrét namaľovaný na plátne alebo na dreve, a odtiaľ bol len malý krok k prejavovaniu nábožnej úcty ikonám.“ Pohanské uctievanie obrazov tak bolo nahradené prejavovaním nábožnej úcty obrazom Ježiša, Márie, anjelov a „svätých“. Tieto obrazy, ktoré sa spočiatku objavovali v kostoloch, si postupne našli cestu aj do domácností miliónov ľudí, kde sú tiež uctievané.

Uctievať Boha „duchom a pravdou“

Ježiš svojim poslucháčom povedal, že Boží služobníci musia uctievať Boha „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) Preto keď sa úprimný človek snaží zistiť, aká je pravda o používaní ikon pri uctievaní, spoľahlivé informácie musí hľadať v Božom Slove.

V Biblii je napríklad zapísané Ježišovo vyjadrenie: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ ​(Ján 14:6) Pavol vyhlásil, že „je jeden Boh a jeden sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek, Kristus Ježiš“, a že „Kristus... sa nás aj zastáva“. (1. Timotejovi 2:5; Rimanom 8:34) To nadobúda hlbší význam, keď čítame, že Kristus je schopný „úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu, lebo je stále živý, aby sa ich zastával“. (Hebrejom 7:25) K Bohu by sme sa mali približovať v mene Ježiša Krista. Nikto iný, a už vôbec nie neživá ikona, ho v tejto úlohe nemôže zastúpiť. Takéto poznanie z Božieho Slova môže pomôcť každému, kto hľadá pravdu, nájsť spôsob, ako uctievať „Otca duchom a pravdou“, a zažiť požehnania vyplývajúce z tohto nadradeného spôsobu uctievania. Pretože ako povedal Ježiš, „Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali“. — Ján 4:23.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 20]

Boris Subacic/​AFP/​Getty Images