Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ktoré filmy si pozriete vy?

Ktoré filmy si pozriete vy?

Ktoré filmy si pozriete vy?

V POSLEDNÝCH desaťročiach zaplavilo obrazovky množstvo sexu, násilia a hrubej reči a vyvolalo to rôzne reakcie. Niektorí hovoria, že určitá sexuálna scéna je neslušná, kým iní namietajú, že je to forma umenia. Niektorí trvajú na tom, že násilie vo filmoch je bezdôvodné, kým iní hovoria, že je opodstatnené. Niektorí vyhlasujú, že dialóg okorenený nadávkami je urážlivý, kým iní tvrdia, že je realistický. To, čo jeden nazve obscénnym, iný nazve slobodou prejavu. Keď človek počúva obidve strany, môže sa zdať, že je to iba obyčajná hádka o slová.

Ale otázka obsahu filmov nie je iba vecou triviálnej debaty. Je to opodstatnená starosť, nielen pre rodičov, ale pre všetkých, ktorí majú v úcte morálne zásady. „Kedykoľvek to risknem a neriadim sa svojím úsudkom, ale odvážim sa opäť do kina, vždy, keď z neho vyjdem, cítim sa ako horší človek,“ smutne konštatovala jedna žena. „Hanbím sa za ľudí, ktorí vyrobili tento odpad, a hanbím sa aj za seba. Tým, že som pozerala to, čo som práve pozerala, akoby niečo ubudlo z mojej ľudskosti.“

Určovanie noriem

Starosti o obsah filmov nie sú ničím novým. V raných dňoch filmu vznikol rozruch okolo sexuálnych tém a kriminálnych prvkov, ktoré sa objavili na striebornom plátne. Napokon v 30. rokoch 20. storočia boli v Spojených štátoch stanovené smernice, ktoré do veľkej miery obmedzili to, čo mohlo byť vo filmoch ukázané.

Podľa diela The New Encyclopædia Britannica tieto smernice „boli nesmierne represívne, zakazovali zobraziť na plátne takmer všetko, čo súviselo so životom normálnych dospelých ľudí. Zakazovali ‚vášnivé scény‘ a na cudzoložstvo, nedovolený sex, zvádzanie či znásilňovanie sa nemohli robiť ani narážky, pokiaľ to nebolo nevyhnutné pre dejovú líniu a pokiaľ takéto veci neboli do konca filmu prísne potrestané.“

Čo sa týkalo násilia, vo filmoch bolo „zakázané ukázať súčasné zbrane alebo o nich rozprávať, ukázať detaily nejakého zločinu, ukázať predstaviteľov zákona, ako umierajú rukou zločincov, naznačiť nadmernú krutosť alebo krviprelievanie alebo zaradiť vraždu či samovraždu okrem prípadov, keď to bolo rozhodujúce pre dejovú líniu... Zločin nemohol byť za žiadnych okolností zobrazený ako ospravedlniteľný.“ Smernice jednoducho nariaďovali, že „nebude vyrobený žiaden film, ktorý zníži morálne zásady tých, ktorí ho uvidia“.

Od obmedzení ku klasifikácii

V 50. rokoch 20. storočia už mnohí hollywoodski režiséri odporovali smerniciam a mali pocit, že ich pravidlá sú zastarané. Preto v roku 1968 boli smernice odstránené a nahradené systémom klasifikácie. * S klasifikačným systémom by film mohol otvorene zobrazovať čokoľvek, ale bol by označený symbolom, ktorý upozorňuje verejnosť na množstvo „dospelého“ obsahu. Podľa Jacka Valentiho, ktorý bol takmer 40 rokov prezidentom Americkej filmovej spoločnosti, cieľom bolo „vopred poskytnúť varovanie rodičom, aby sa sami mohli rozhodnúť o tom, ktoré filmy by ich deti mohli vidieť a ktoré nie“.

Zavedením klasifikačného systému sa pretrhla hrádza. Sex, násilie a hrubá reč zaplavili hollywoodske filmové scenáre. Nové slobody, ktoré boli udelené filmom, uvoľnili akoby prílivovú vlnu, ktorá nemohla byť zastavená. Napriek tomu pomocou klasifikácie mohla byť verejnosť vopred varovaná. Ale povie vám klasifikácia všetko, čo potrebujete vedieť?

Čo vám klasifikácia nepovie

Niektorí majú pocit, že klasifikačný systém sa v priebehu rokov stal zhovievavým. Výsledky štúdie Fakulty verejného zdravia na Harvardovej univerzite podporujú toto podozrenie. Zistilo sa, že filmy, ktoré sa považujú za prijateľné pre mládež, teraz obsahujú viac násilia a scén otvorene ukazujúcich sex než filmy pred desiatimi rokmi. Zo štúdie sa vyvodil záver, že „filmy s rovnakou klasifikáciou sa môžu značne odlišovať v množstve a type potenciálne sporného obsahu“ a že „klasifikácia, ktorá je založená na veku, sama osebe neposkytuje dostatočné informácie o zobrazeniach násilia, sexu a hrubej reči a o inom filmovom obsahu“. *

Rodičia, ktorí bezstarostne pošlú svoje deti do kina, si možno ani neuvedomujú, čo sa dnes považuje za vhodný film. Napríklad jeden filmový kritik opisuje hlavnú postavu filmu, ktorý bol v Spojených štátoch ohodnotený ako vhodný pre dospievajúcich. Išlo o „17-ročné dievča nezávislého ducha, ktoré sa bez zábran vrhá do denného opíjania sa, nezákonného užívania drog, navštevovania rôznych party, kde sa všetci oddávajú orgiám, a do agresívneho sexu s chlapcom, ktorého práve stretlo“. Takýto obsah vôbec nie je neobvyklý. V časopise The Washington Post Magazine sa píše, že narážky na orálny sex sú „bežne prijateľné“ vo filmoch, ktoré sú klasifikované ako vhodné pre tínedžerov. Je jasné, že klasifikácia by nemala byť jediným faktorom, podľa ktorého by sa mal posudzovať obsah filmu. Existuje lepšie vodidlo?

„Nenáviďte, čo je zlé“

Žiaden klasifikačný systém nemôže nahradiť biblicky školené svedomie. Kresťania sa vo všetkých svojich rozhodnutiach — vrátane tých, ktoré sa týkajú zábavy — usilujú uplatniť nabádanie, ktoré sa nachádza v Biblii v Žalme 97:10: „Nenáviďte, čo je zlé.“ Človek, ktorý nenávidí, čo je zlé, by považoval za nesprávne, keby sa zabával na veciach, ktoré Boh nenávidí.

Zvlášť rodičia potrebujú byť obozretní, pokiaľ ide o druh filmov, ktoré dovolia svojim deťom pozerať. Bolo by naivné uspokojiť sa iba s letmým pohľadom na klasifikáciu filmu. Je celkom možné, že film, ktorý je ohodnotený ako vhodný pre vekovú skupinu vášho dieťaťa, podporuje hodnoty, ktoré vy ako rodič neschvaľujete. To kresťanov sotva prekvapuje, keďže svet si osvojil spôsob myslenia a konania, ktorý je v rozpore s božskými zásadami. * — Efezanom 4:17, 18; 1. Jána 2:15–17.

To neznamená, že všetky filmy sú zlé. Ale je potrebná opatrnosť. V tomto ohľade sa Prebuďte sa! z 22. mája 1997 vyjadrilo takto: „Každý jednotlivec by mal vec starostlivo zvážiť a rozhodnúť sa tak, aby si zachoval čisté svedomie pred Bohom a pred ľuďmi.“ — 1. Korinťanom 10:31–33.

Voľba vhodnej zábavy

Ako si môžu rodičia múdro vyberať, ktoré filmy budú ako rodina pozerať? Pouvažujte nad nasledujúcimi vyjadreniami rodičov z celého sveta. Ich postrehy vám môžu pomôcť vo vašej snahe poskytnúť svojej rodine dobrú zábavu. — Pozri aj rámček „Iné formy oddychu“ na 14. strane.

„Keď boli deti mladšie, chodievala s nimi do kina vždy moja manželka alebo ja,“ hovorí Juan zo Španielska. „Nikdy nešli samy alebo iba s inými mladými. Teraz, keď sú dospievajúci, nechodia na filmové premiéry; namiesto toho uprednostňujeme, aby počkali, kým si prečítame recenzie alebo kým nebudeme počuť niečo o tom filme od iných, ktorým dôverujeme. Potom sa ako rodina rozhodneme, či si pozrieme tento film.“

Mark z Južnej Afriky povzbudzuje dospievajúceho syna k otvorenej komunikácii o tom, čo sa premieta v kinách. „Manželka a ja začneme rozhovor tým, že sa ho spýtame na jeho názor na ten film,“ hovorí Mark. „Tak si môžeme vypočuť, čo si o tom myslí, a prediskutovať to s ním. Výsledok je, že si môžeme vybrať filmy, z ktorých sa môžeme tešiť všetci spolu.“

Rogerio z Brazílie takisto venuje čas tomu, aby s deťmi prehodnotil filmy, ktoré by chceli vidieť. „Prečítam si s nimi, ako sa o filme vyjadrili kritici,“ hovorí. „Chodievam s nimi do videopožičovne a učím ich, ako si prezerať obaly, aby našli náznaky, že film nemusí byť vhodný.“

Matthew z Británie zistil, že je užitočné porozprávať sa s deťmi o filmoch, ktoré chcú vidieť. Hovorí: „Deti boli od mala zapojené do rozhovorov o obsahu filmov, ktoré nás ako rodinu zaujali. Ak sme sa rozhodli, že si určitý film nepozrieme, manželka a ja sme vysvetlili prečo, namiesto toho aby sme jednoducho povedali nie.“

Navyše niektorí rodičia zistili, že je užitočné, ak si preskúmajú filmy pomocou internetu. Existuje množstvo webových stránok, ktoré dopodrobna opisujú obsah filmov. Tieto stránky sa dajú využiť, aby ste nadobudli jasnejší obraz o hodnotách, ktoré daný film propaguje.

Výhody školeného svedomia

Biblia hovorí o tých, ktorí „cvičili svoju vnímavosť... aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. (Hebrejom 5:14) Preto by cieľom rodičov malo byť vštepiť svojim deťom hodnoty, ktoré im pomôžu robiť múdre rozhodnutia, keď budú mať slobodu vyberať si zábavu samy.

Mnohí mladí spomedzi Jehovových svedkov dostali v tomto ohľade vynikajúce školenie od svojich rodičov. Napríklad Bill a Cherie zo Spojených štátov radi chodia do kina so svojimi dvomi dospievajúcimi synmi. „Keď vyjdeme z kina,“ hovorí Bill, „často sa spolu začneme rozprávať o filme — o tom, aké hodnoty vyzdvihoval a či s tými hodnotami súhlasíme, alebo nie.“ Samozrejme, Bill a Cherie si uvedomujú, aké je dôležité správne si vyberať. „Vopred si o filme niečo prečítame a nehanbíme sa odísť uprostred filmu, ak sa v ňom objaví niečo nevhodné, čo sme neočakávali,“ hovorí Bill. Títo manželia sú toho názoru, že keď zapájajú svoje deti do zodpovedného rozhodovania, pomáhajú im pestovať si zmysel pre to, čo je správne a čo nie. „Pokiaľ ide o výber filmov, ktoré by radi videli, robia čoraz múdrejšie rozhodnutia,“ dodáva Bill.

Tak ako Bill a Cherie mnohí rodičia pomáhajú svojim deťom vyškoliť si vnímavosť v oblasti zábavy. Pravda, veľa z toho, čo vyprodukuje filmový priemysel, nie je vhodné. Na druhej strane, keď sa kresťania riadia biblickými zásadami, môžu sa tešiť z dobrej zábavy, ktorá je zdravá a osviežujúca.

[Poznámky pod čiarou]

^ 9. ods. Mnohé krajiny na svete prijali podobný systém, kde klasifikačný symbol označuje vekovú skupinu, pre ktorú by film mohol byť vhodný.

^ 12. ods. Navyše kritérium, podľa ktorého sa film hodnotí, môže byť v každej krajine iné. Film, ktorý je v jednej krajine označený ako nevhodný pre dospievajúcich, môže byť v inej ohodnotený zhovievavejšie.

^ 16. ods. Kresťania by tiež mali pamätať na to, že filmy pre deti a dospievajúcich môžu obsahovať prvky čarodejníctva, špiritizmu alebo iných druhov démonizmu. — 1. Korinťanom 10:21.

[Rámček/obrázky na strane 12]

„ROZHODUJEME SA SPOLU“

„Keď som bola mladšia, chodievali sme do kina ako rodina. Teraz, keď som staršia, môžem ísť bez rodičov. No predtým než ma pustia, chcú vedieť názov filmu a o čom ten film je. Ak ešte o ňom nepočuli, prečítajú si jeho recenziu alebo si pozrú ukážku v televízii. Tiež si prezrú informácie o ňom na internete. Ak majú pocit, že film nie je vhodný, vysvetlia mi prečo. Umožnia mi, aby som sa k tomu vyjadrila tiež. Rozhovor je otvorený a rozhodujeme sa spolu.“ — Héloïse, 19 rokov, Francúzsko.

[Rámček/obrázok na strane 13]

POROZPRÁVAJTE SA O TOM!

„Ak rodičia deťom veci zakazujú a neponúknu im za ne vhodnú náhradu, deti sa môžu pokúsiť uspokojiť svoje túžby potajomky. Preto keď deti dajú najavo, že sa chcú pozerať na nejaký nevhodný druh zábavy, niektorí rodičia im to hneď nezakážu, ale ani im to nepovolia. Namiesto toho poskytnú deťom i sebe čas, aby sa upokojili. Niekoľko dní sa potom o záležitosti rozprávajú bez toho, aby sa niekto rozčuľoval, a pýtajú sa syna alebo dcéry, prečo si myslí, že by tento typ zábavy bol dobrý. Tým, že sa mladí o tom porozprávajú, často sa napokon zhodnú s rodičmi a dokonca im poďakujú. Potom si pod vedením rodičov vyberú iný druh zábavy, z ktorého sa môžu všetci spolu tešiť.“ — Masaaki, cestujúci dozorca v Japonsku.

[Rámček/obrázky na strane 14]

INÉ FORMY ODDYCHU

▪ „Mladí majú prirodzenú túžbu byť s inými, ktorí sú v ich veku, a tak sme našej dcére vždy sprostredkovali zdravú spoločnosť, nad ktorou sme mali dohľad. Keďže v našom zbore je veľa príkladných mladých ľudí, povzbudzovali sme dcéru, aby si s nimi rozvinula priateľstvo.“ — Elisa, Taliansko.

▪ „Veľmi sa zaujímame o oddych našich detí. Organizujeme pre ne prospešné činnosti, ako sú prechádzky, grilovanie, pikniky a iné stretnutia so spolukresťanmi každého veku. Tak sa naše deti nepozerajú na oddych ako na niečo, z čoho sa môžu tešiť iba s rovesníkmi.“ — John, Británia.

▪ „Zistili sme, že stretnutia so spolukresťanmi sú odmeňujúce. Moje deti okrem toho rady hrajú futbal, a tak z času na čas zorganizujeme nejaký zápas s inými.“ — Juan, Španielsko.

▪ „Povzbudzujeme deti, aby mali radosť z hry na hudobných nástrojoch. Okrem toho sa spolu venujeme mnohým záľubám, ako je tenis, volejbal, bicyklovanie, čítanie a stretávanie sa s priateľmi.“ — Mark, Británia.

▪ „Ako rodina chodievame na bowling s priateľmi. Raz do mesiaca sa snažíme naplánovať aj niečo zvláštne, čo môžeme robiť spolu. Kľúčom k tomu, ako sa vyhnúť problémom, je, aby rodičia boli pozorní.“ — Danilo, Filipíny.

▪ „Zúčastňovať sa na živých podujatiach je často vzrušujúcejšie než len sedieť na stoličke a pozerať film. Sledujeme, kedy budú nejaké miestne podujatia, ako sú výstavy výtvarného umenia, výstavy áut alebo hudobné programy. Počas takýchto podujatí je často priestor na komunikáciu. Dbáme tiež na to, aby tej zábavy nebolo priveľa. Nielen preto, že si to vyžaduje veľa času, ale aj preto, že priveľa zábavy stráca svoju výnimočnosť a vzrušenie.“ — Judith, Južná Afrika.

▪ „Nie všetko, čo robia iné deti, je vhodné pre moje deti, a tak sa im snažím pomôcť, aby to pochopili. Spolu s manželom sa im zároveň snažíme poskytnúť dobrú zábavu. Usilujeme sa, aby nepovedali: ‚Nikam nechodievame. Nič nerobievame.‘ Ako rodina chodievame do parkov a organizujeme stretnutia v našom dome s inými z nášho zboru.“ * — Maria, Brazília.

[Poznámka pod čiarou]

^ 47. ods. Ďalšie informácie o spoločenských stretnutiach nájdete v našom sesterskom časopise Strážna veža z 15. augusta 1992 na stranách 15–20.

[Prameň ilustrácie]

James Hall Museum of Transport, Johannesburg, Južná Afrika

[Obrázok na strane 11]

Prezrite si filmové recenzie PREDTÝM, než sa rozhodnete

[Obrázok na stranách 12, 13]

Rodičia, učte svoje deti, aby boli starostlivé vo výbere