Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zoznámte sa s lietajúcou veveričkou

Zoznámte sa s lietajúcou veveričkou

Zoznámte sa s lietajúcou veveričkou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FÍNSKU

VEVERICE sa vyskytujú takmer vo všetkých kútoch sveta. Máloktorá z nich je však taká nezvyčajná ako „lietajúca veverička“, poletuška slovanská. * Naozaj dokáže tento malý hlodavec lietať? Čo je to za tvora a prečo je ho také ťažké vidieť?

Ako lietajú?

Zatiaľ čo všetky veverice žijúce na stromoch skáču zo stromu na strom, žiadna nedokáže predstihnúť poletušku. Tieto hlodavce sú známe tým, že dokážu skočiť až 80 metrov! Ale ako je to možné?

Poletuška má aerodynamické blany, ktoré by ohromili asi každého konštruktéra lietadiel. „Predná časť blany je upnutá na chrupavke, ktorá sa tiahne od zápästia,“ píše sa v knihe The World of the Animals (Živočíšna ríša). „I keď to vyzerá, akoby blana bola iba z dvoch vrstiev kože, má aj tenkú vrstvu svalov, ktoré poletuškám umožňujú meniť zakrivenie klznej plochy, a tak upravovať jej aerodynamické vlastnosti.“

Počas plachtenia je poletuška úplne sploštená. Keď nelieta, môže pôsobiť dojmom, akoby nosila o niekoľko čísel väčší sivý kožuch!

Ako to, že poletuška pri plachtení do ničoho nenarazí? Chvost jej slúži ako kormidlo a používa ho na pilotovanie letu. Tesne pred pristátím na strome poletuška otvorí „brzdiaci padák“ — to znamená, že sa vzpriami do zvislej polohy. Len veľmi zriedka to poletuška zle odhadne a spadne na zem.

Toto kožušinové „rogalo“ má výhodu aj vďaka svojej nízkej hmotnosti. Priemerná dospelá poletuška váži približne iba 150 gramov a bez chvosta meria asi 20 centimetrov. Jej malé uši nie sú pokryté srsťou, takže pri plachtení jej neprekážajú.

Nočný letec

Poletuška má jedinečné oči, ktoré pripomínajú veľké čierne perly. Na rozdiel od ostatných veveríc je aktívna v noci. Preto potrebuje dobrý zrak, aby našla svoje obľúbené jedlo — jahňady, listy opadavých stromov a púčiky ihličnanov. Keďže v zime je menej potravy, počas jesene si poletuška robí malé zásoby jahniad, ktoré si ukrýva na konároch a v dierach stromov.

Na jar sa niektoré poletušky nechajú tak strhnúť hrou, že si zabudnú odpoludnia zdriemnuť. Okrem toho v toto ročné obdobie behá poletuškám po rozume niečo iné — párenie. Keď je už samička dostatočne ohúrená samčekovou ukážkou letových schopností, je čas myslieť na bývanie. Za hniezdo si vyberú buď vtáčiu búdku, ak je nejaká k dispozícii, alebo dieru v strome. Poletuška má zvyčajne veľa hniezd. Niektoré slúžia ako skrýše na potravu a ďalšie ako voľné „apartmány“. Niektoré poletušky si urobia hniezdo dokonca aj v stodole. Avšak na rozdiel od ostatných veveríc by poletušky nikdy nebývali v meste!

Koncom jari alebo začiatkom leta privedie samička poletušky na svet dve až tri mláďatá. Ich kŕmenie ju zamestnáva aj cez deň. Po narodení sú tieto mláďatá veľké asi ako konček vášho prsta, ale skôr ako príde koniec jesene, „vyletia“ z hniezda.

Prečo je ťažké ich vidieť?

Prečo poletušku uvidíte iba zriedka? Jednak preto, že tento malý nočný tvor sa pohybuje v tichosti v korunách stromov a veľmi ľahko unikne vašej pozornosti. Okrem toho poletuška obľubuje severské zmiešané lesy tiahnuce sa od Baltského mora cez ruskú tajgu až po Tichý oceán.

Mohlo by sa zdať, že rozľahlé sibírske lesy sú dostatočnou zárukou prežitia poletušky slovanskej. Napriek tomu tento druh — rovnako ako iné zvieratá, ktoré si robia hniezda v dierach stromov — stráca odlesňovaním vhodné miesta na stavbu obydlí. Vo Fínsku, ktoré sa nachádza v západnej časti jej prirodzeného prostredia, je chránená zákonmi Európskej únie. Stačí, ak poletušku iba zazriete niekde na strome alebo objavíte jej trus, a už to môže byť dôvod na odloženie či zrušenie stavebného projektu, ktorý sa mal v danej oblasti realizovať.

Samozrejme, poletušky nemajú ani tušenia o tom, čo môže spôsobiť ich trus a zdá sa, akoby ich nič nedokázalo vyrušiť z ich bežných činností. Keď sa na severské lesy postupne znáša súmrak, z dier v stromoch vykúka tisíce drobných ňufáčikov s dlhými fúzmi. Tenké konáriky sa pohojdávajú a to je znak toho, že lietajúce veveričky sú opäť vo vzduchu!

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Toto je iba jeden z viac ako 30 druhov poletušiek. Mnohé vrátane druhu, ktorý je veľký ako mačka, obývajú lesy juhovýchodnej Ázie. Africké veverice z čeľade Anomaluridae sa zvyčajne neuvádzajú medzi poletuškami, hoci sú im veľmi podobné. Africké veverice najskôr spoznáte podľa chvosta, ktorý majú pokrytý srsťou iba na končeku a sčasti pri koreni.

[Obrázok na strane 23]

Jahňady, obľúbená pochúťka poletušiek

[Obrázok na strane 24]

Mláďa poletušky slovanskej

[Prameň ilustrácie na strane 22]

Ilya Lyubechanskii/​BCIUSA.COM

[Prameň ilustrácie na strane 23]

Poletušky: Benjam Pöntinen

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Poletušky: Benjam Pöntinen