Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Kone tancujúce v povetrí“

„Kone tancujúce v povetrí“

„Kone tancujúce v povetrí“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

„Kto by nežasol pri pohľade na váš rytmický krok, čistý štýl, dokonalú presnosť, ovládané pohyby a cit pre symetriu?“ — ŠPANIELSKY BÁSNIK RAFAEL ALBERTI.

SVETLÁ zhasli a začína hrať hudba. V zadnej časti arény sa objavuje jazdec na bielom koni poskakujúcom v rytme hudby. Následne sa k nemu pripája skupina ďalších jazdcov na koňoch, ktoré v dokonalej súhre robia rôzne pohyby a obraty. Obecenstvo naplnené úžasom so zatajeným dychom sleduje ladné pohyby týchto elegantných zvierat.

Kráľovská andalúzska škola jazdeckého umenia v španielskom meste Jerez de la Frontera je na celom svete známa svojimi tancujúcimi koňmi. Kone počas predstavenia vlastne predvádzajú balet, ktorého choreografia sa zakladá na klasickej drezúre a na výcviku dobytkárskych koní označovanom ako doma vaquera. * Predstavenie je o to zaujímavejšie, že kone tancujú na tradičnú španielsku hudbu a jazdci sú oblečení v kostýmoch z 18. storočia.

Čisté španielske plemeno

Kone, ktoré predvádzajú tento balet, sú čisté plemeno španielskeho koňa a sú známe ako andalúzske kone. Španielsky kôň je starošpanielske plemeno koňa, ktorý žil pred tisíckami rokov v horách Pyrenejského polostrova. Rimania považovali toto plemeno za vynikajúceho vojenského koňa.

K význačným vlastnostiam andalúzskeho koňa patrí sila, pohyblivosť, hrdosť a poslušnosť. Jeho hodnota spočíva v jeho nezvyčajnej povahe — je temperamentný a poddajný zároveň. Vďaka sile a pohyblivosti dokáže zvládnuť aj veľmi ťažké kroky či skoky. No urobiť z impozantného zvieraťa ladného tanečníka nie je ľahká úloha.

Výcvik vznešeného zvieraťa

Kráľovskú andalúzsku školu jazdeckého umenia založil v roku 1972 Álvaro Domecq. V tejto škole kone najprv absolvujú starostlivý gymnastický výcvik, pri ktorom sa rozvíjajú ich svaly. Takto pripravené kone sú neskôr schopné zvládnuť v dokonalej súhre aj ťažké drezúrne cvičenia. Tento typ drezúry sa vykonáva na dvoch známych miestach: v Španielskej jazdeckej škole vo Viedni a v Kráľovskej škole v Španielsku. Prehliadka koní na oboch týchto miestach priam uchvacuje divákov a nadchýna aj toho najnáročnejšieho cvičiteľa.

Jazdec i kôň potrebujú značný tréning, aby dokázali podať taký mimoriadny výkon. Jazdec s koňom obyčajne trénuje sedem hodín denne päť dní v týždni počas asi štyroch rokov. Tréning sa začína základnou drezúrou, pri ktorej jazdec učí koňa kráčať na povel. Po zdokonalení tohto prípravného úkonu sa kôň musí naučiť, že pri pohybe sa má mierne nakloniť dozadu, aby presunul ťažisko viac k zadnej časti tela. To mu umožní sústrediť silu v zadných partiách, a tak neskôr zvládnuť aj ťažšie cviky.

Pohyby alebo figúry, ktoré sa kôň učí, sa rozdeľujú do dvoch skupín: na prirodzené a neprirodzené. Pri nácviku prirodzených figúr sa kôň zdokonaľuje vo svojich prirodzených pohyboch — v kroku, kluse a cvale. Na zvládnutie neprirodzených figúr, ktoré vyvinula Kráľovská škola, je potrebné veľmi blízke puto medzi koňom a jazdcom. Tieto figúry si vyžadujú mimoriadnu precíznosť a obrovskú fyzickú silu. — Pozri „Základné figúry baletu koní“.

„Aby kôň a jazdec zvládli ťažké cviky Kráľovskej školy, musí byť medzi nimi veľmi blízky vzťah,“ hovorí José María Sánchez Cobos, manažér exhibície v Kráľovskej škole. „Andalúzsky kôň sa považuje za jedno z najvznešenejších plemien koní a niektoré tieto zvieratá sa naozaj môžu stať blízkym priateľom jazdca. Napriek tomu sa niekedy stáva, že určitý kôň a jazdec si navzájom nevyhovujú a treba ich vymeniť.“

O reakcii koní na hudbu José María hovorí: „Kone nevnímajú hudbu tak ako my, ale hudba, ktorú počujú počas exhibície, na nich určite pôsobí. Zjavne reagujú na tradičnú hudbu, ktorá neodmysliteľne patrí k predstaveniu, a zdá sa, že reagujú aj na potlesk publika.“

Navyše reagujú tiež na mimoriadnu pozornosť, ktorá sa im dostáva v tejto škole. Pred exhibíciou ich vždy starostlivo upravia a každý deň po tréningu ich osprchujú, aby ich osviežili a zmyli z nich pot. Keďže ich koža je citlivejšia ako ľudská, potrebujú špeciálnu starostlivosť.

Ako dodáva José María, „jedno španielske príslovie hovorí, že prvých 7 rokov je kôň zvieraťom, ktoré vám dal priateľ na výcvik, ďalších 7 rokov je to váš kôň, s ktorým sa môžete tešiť, a po 14 rokoch je kôň vhodný už len pre vášho nepriateľa. Ale v našej škole toto príslovie nie vždy platí. Jeden z našich koní, Zamorano, sa zúčastňoval na predstaveniach aj vo veku 22 rokov!“

Konečným výsledkom precíznej starostlivosti a výcviku je exhibícia, na ktorej kone predvádzajú rôzne kroky a figúry. Diváci môžu na vlastné oči vidieť, ako kôň s jazdcom tvoria vynikajúci tím a ako tieto elegantné, no mocné zvieratá dokážu tancovať v rytme tradičnej španielskej hudby. Nie div, že Alberti v poslednom riadku svojej básne uvedenej v úvode ospevuje tieto elegantné tvory ako „kone tancujúce v povetrí“.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Podľa diela Encyclopaedia Beliana „drezúra koňa“ je „výcvik jazdeckého koňa a jeho postupné zdokonaľovanie“. Hodnotí sa pritom „výcvik a poslušnosť koňa, sed a držanie tela jazdca i spôsob ovládania koňa“. Doma vaquera, čiže výcvik dobytkárskeho koňa, sa vzťahuje na tradičný jazdecký výcvik založený predovšetkým na pohyboch, ktoré musí kôň zvládnuť na španielskych dobytkárskych rančoch.

[Rámček/obrázky na strane 17]

Základné figúry baletu koní

Výraz „figúry“ sa vzťahuje na rôzne pohyby, ktoré kone predvádzajú. K hlavným figúram patria:

Piaf: Kôň predvádza rytmický klus, pričom sa nepohne zo svojho miesta, takže máte pocit, akoby bežal na mieste.

Pasáž: Kôň predvádza spomalený klus, pri ktorom vysoko dvíha nohy, takže máte pocit, akoby tancoval.

Levada: Kôň vysoko zdvihne predné nohy a nejaký čas zostane vztýčený v uhle 45 stupňov. Táto figúra si vyžaduje vynikajúce ovládanie svalov a dokonalú rovnováhu.

Kurbeta: Kôň predvádza niekoľko skokov na zadných nohách bez toho, aby sa prednými nohami dotkol zeme.

Kapriola: Kôň vyskočí do vzduchu a pri dosiahnutí najvyššieho bodu skrčí predné nohy k hrudi a zadné nohy vymrští dozadu.

Kone v záprahu

Ďalšou predvádzanou disciplínou je enganche, čiže záprah. Kone ťahajú tradičné vozy, pričom ich pohyby sú dokonale synchronizované. Aj táto disciplína si vyžaduje roky nácviku. Kone sú vycifrované a jazdci nádherne vyobliekaní. Diváci sa pri pohľade na nich môžu v mysli preniesť do času, keď boli kone so záprahom hlavným dopravným prostriedkom.

[Pramene ilustrácií]

Piaf, pasáž a kapriola: Fotografía cedida por la Real Escuela Andaluza; kurbeta, levada a záprah: Fundación Real Escuela Andaluza del Arte Ecuestre

[Obrázok na strane 15]

Fotografía cedida por la Real Escuela Andaluza