Naozaj potrebujete pohyb?

„Cvičte dvakrát týždenne a budete vo forme. Cvičte 30 minút denne. Nepite alkohol a predídete rakovine. Pite alkohol a znížite riziko vzniku srdcových chorôb. Máte už dosť takýchto dobrých rád? Jeden deň píšu novinové titulky jednu vec a o týždeň niečo úplne odlišné... Prečo sa vedci nemôžu zhodnúť? Prečo je káva jeden týždeň nebezpečná a druhý týždeň neškodná?“ — Dr. Barbara A. Brehmová, odborníčka na cvičenie a šport.

ODBORNÍCI v oblasti zdravia sa často rozchádzajú v otázkach výživy a telesnej aktivity. Mnohí ľudia sú zmätení záplavou informácií o tom, čo treba a netreba robiť, ak chce byť človek zdravý. Pokiaľ však ide o potrebu primeranej telesnej aktivity, zdá sa, že vedci sa úplne zhodujú — ak chcete byť zdravší, musíte byť stále fyzicky aktívny!

Nedostatok telesnej aktivity sa v dnešnej dobe stáva vážnym problémom najmä v priemyselne rozvinutých štátoch. V takých krajinách celé generácie ťažko manuálne pracovali, či už pri farmárčení, love, alebo stavaní. Je pravda, že ťažká fyzická práca, ktorá bola potrebná na prežitie, našich predkov vyčerpávala a dokonca im skracovala život. Podľa diela Encyclopædia Britannica „bola v starovekom Grécku a Ríme priemerná dĺžka života okolo 28 rokov“. Naproti tomu koncom 20. storočia bola priemerná dĺžka života v rozvinutých krajinách okolo 74 rokov. Čo spôsobilo túto zmenu?

Technický pokrok — požehnanie alebo kliatba?

V porovnaní s ľuďmi, ktorí žili pred stáročiami, sa dnes ľudia tešia z relatívne lepšieho zdravia a dlhšieho života. Sčasti je to dôsledok technickej revolúcie. Moderné vynálezy zmenili spôsob, akým veci robíme, a mnohé namáhavé zamestnania sa stali znesiteľnejšími. Medicína dosiahla veľký pokrok v boji proti chorobám a prispela k zlepšeniu zdravia väčšiny ľudí. Tento pokrok však v sebe skrýva paradox.

Hoci moderná technika viedla k lepšiemu zdraviu, u veľkej časti populácie časom prispela aj k sedavému spôsobu života. Americké združenie pre srdcové choroby v nedávno publikovanej správe International Cardiovascular Disease Statistics (Medzinárodná štatistika srdcovo-cievnych ochorení) vysvetľuje, že „ekonomické zmeny, urbanizácia, industrializácia a globalizácia spôsobujú zmeny v životnom štýle, a tie prispievajú k srdcovým chorobám“. Medzi hlavnými rizikovými faktormi správa spomína „nedostatok pohybu a nezdravú stravu“.

V mnohých krajinách ešte pred 50 rokmi muž ťažko pracoval na poli, keď kráčal za pluhom ťahaným koňom. Keď potreboval ísť do banky, išiel na bicykli a po večeroch  robil doma rôzne opravy. Životný štýl jeho vnúčat je však celkom odlišný. Dnes zamestnaný človek možno sedí väčšinu dňa pred počítačom, takmer všade ide autom a večery trávi pred televízorom.

Podľa jednej štúdie švédski drevorubači, ktorí v minulosti spálili až 7000 kalórií denne pri rúbaní stromov a prenášaní brvien, dnes sledujú, ako dômyselné stroje vykonávajú väčšinu ťažkej práce. Mnoho ciest na svete kedysi postavili a udržiavali muži s krompáčmi a lopatami. Dnes sa dokonca aj v rozvojových krajinách ryje a kope pomocou buldozérov a iných ťažkých strojov.

V niektorých častiach Číny sa stáva obľúbeným dopravným prostriedkom skúter, ktorý pomaly nahrádza bicykel. V Spojených štátoch, kde 25 percent ciest, ktoré ľudia podniknú, je kratších ako dva kilometre, ľudia používajú na tieto krátke cesty až v troch štvrtinách prípadov auto.

Moderná technika vychovala generáciu detí, ktoré sa málo hýbu. Podľa jednej štúdie sa videohry stávajú „zábavnejšími a realistickejšími, a preto deti... trávia pri hracích konzolách viac času“. K podobným záverom sa dospelo v súvislosti so sledovaním televízie a inými formami pasívnej zábavy pre deti.

Riziká sedavého spôsobu života

Rapídne zníženie fyzickej námahy viedlo k mnohým telesným, duševným a citovým problémom. Jedna zdravotnícka inštitúcia v Británii nedávno podala túto správu: „Deťom s nedostatkom pohybu hrozí, že budú mať nižšiu sebaúctu, budú zažívať väčšiu úzkosť a viac stresu. U týchto detí je tiež väčšia pravdepodobnosť, že budú fajčiť a brať drogy, ako u aktívnych detí. Ľudia so sedavým zamestnaním majú väčšiu absenciu v práci ako zamestnanci, ktorí majú pohyb. V neskorších rokoch strácajú silu a pružnosť na vykonávanie každodenných činností. V dôsledku toho mnohí prichádzajú o svoju nezávislosť a majú chatrnejšie duševné zdravie.“

Cora Craigová, prezidentka Kanadského inštitútu pre výskum zdravia a životného štýlu, hovorí, že „Kanaďania nie sú v práci ani zďaleka takí fyzicky aktívni ako kedysi... Aktivita celkovo klesá.“ Kanadské noviny Globe and Mail informujú: „Asi 48 percent Kanaďanov  má nadváhu vrátane 15 percent ľudí, ktorí sú obézni.“ Noviny dodávajú, že v Kanade 59 percent dospelých vedie sedavý spôsob života. Dr. Matti Uusitupa z univerzity v meste Kuopio vo Fínsku varuje, že „na celom svete prudko stúpa počet prípadov cukrovky 2. typu, čo súvisí s rastúcim výskytom obezity a sedavého životného štýlu“.

Jedna štúdia nedávno naznačila, že v Hongkongu 20 percent všetkých úmrtí ľudí vo veku 35 rokov a viac súvisí s nedostatkom fyzickej činnosti. Táto štúdia vedená profesorom Tai-Hing Lamom z Hongkonskej univerzity, ktorá bola v roku 2004 publikovaná v časopise Annals of Epidemiology, uvádza, že medzi čínskou populáciou žijúcou v Hongkongu „je riziko vyplývajúce z fyzickej nečinnosti väčšie ako z fajčenia“. Výskumníci predpovedajú, že zvyšok Číny „bude svedkom rovnako veľkej úmrtnosti“.

Sú to opodstatnené obavy? Môže nedostatok pohybu skutočne uškodiť nášmu zdraviu viac ako fajčenie? Všeobecne sa uznáva, že ľudia s nedostatkom pohybu sú náchylnejší na vysoký krvný tlak, majú väčší nábeh na mozgovú porážku a infarkt, viac im hrozí, že sa u nich vyvinú určité druhy rakoviny, a majú väčší nábeh na osteoporózu a obezitu. *

Noviny The Wall Street Journal napísali: „Na každom kontinente a dokonca aj v regiónoch, kde je rozšírená podvýživa, rastie zarážajúcou rýchlosťou počet obéznych ľudí alebo ľudí s nadváhou. Hlavným vinníkom je tá istá kombinácia vysokokalorickej stravy a sedavého spôsobu života, ktorá v Spojených štátoch  vedie k epidémii obezity.“ Dr. Stephan Rössner, profesor z Karolinska Institute v Štokholme vo Švédsku a odborník na otázku zdravých návykov, s tým súhlasí a dokonca vyhlásil: „Na svete neexistuje krajina, kde by nebola obezita na vzostupe.“

Celosvetový problém

Je jasné, že program primeranej telesnej aktivity je pre naše zdravie dôležitý. Napriek tomu, že o rizikách nedostatku pohybu sa toho veľa popísalo, veľká časť svetovej populácie zostáva v podstate neaktívna. Svetová federácia srdca je presvedčená, že 60 až 85 percent svetovej populácie „nemá toľko pohybu, aby jej to zo zdravotného hľadiska prinieslo úžitok, a to sa týka najmä dievčat a žien“. Táto organizácia tiež tvrdí, že „aj takmer dve tretiny detí majú nedostatok pohybu, ktorý je osožný zdraviu“. V Spojených štátoch okolo 40 percent dospelých vedie sedavý spôsob života a asi polovica mládeže vo veku od 12 do 21 rokov sa nevenuje aktívnym činnostiam pravidelne.

Štúdia, ktorá skúmala rozšírenosť sedavého spôsobu života v 15 európskych krajinách, odhalila, že percento neaktívnych ľudí sa pohybuje od 43 percent vo Švédsku do 87 percent v Portugalsku. V brazílskom meste São Paulo vedie sedavý spôsob života asi 70 percent obyvateľov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podáva správu, že „údaje zhromaždené zo zdravotných prieskumov z celého sveta sa pozoruhodne zhodujú“. Potom by nás vôbec nemalo prekvapovať, že podľa odhadov zomrú každoročne dva milióny ľudí na následky spojené s nedostatkom pohybu.

Odborníci v oblasti zdravia na celom svete považujú tento trend za znepokojivý. Vládne organizácie vo svete na to reagovali rozbehnutím rôznych programov určených na vzdelávanie verejnosti o užitočnosti primeranej telesnej aktivity. Austrália, Japonsko a Spojené štáty dúfajú, že do roku 2010 sa im podarí dosiahnuť 10-percentný nárast telesnej aktivity medzi občanmi. Škótsko sa usiluje do roku 2020 zapojiť do pravidelnej telesnej aktivity 50 percent dospelej populácie. Správa od WHO hovorí, že „ďalšie krajiny, ktoré sa zamerali na svoje národné programy fyzickej činnosti, boli Mexiko, Brazília, Jamajka, Nový Zéland, Fínsko, Ruská federácia, Maroko, Vietnam, Južná Afrika a Slovinsko“.

Napriek úsiliu vlád a zdravotníckych organizácií je konečná zodpovednosť za naše zdravie na každom z nás. Položte si otázky: ‚Mám dostatok pohybu? Cvičím pravidelne? Ak nie, ako môžem upraviť svoj sedavý spôsob života?‘ V nasledujúcom článku sa dozviete, ako môžete zvýšiť svoju telesnú aktivitu.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 4]

Nečinnosť stojí peniaze

Mnohé vlády a zdravotnícke organizácie sú vážne znepokojené nedostatkom pohybu, lebo vedie k finančnému zaťaženiu spoločnosti.

● Austrália — V tejto krajine sú ročné náklady na zdravotnú starostlivosť spojenú s nedostatkom pohybu okolo 377 miliónov dolárov.

● Kanada — Podľa Svetovej federácie srdca minula Kanada v priebehu roka vyše dve miliardy dolárov na zdravotnú starostlivosť „spojenú s nedostatkom pohybu“.

● Spojené štáty — V priebehu roku 2000 minuli Spojené štáty astronomickú sumu 76 miliárd dolárov na zdravotné výdavky, ktoré boli spojené s nedostatkom pohybu.

[Rámček/obrázky na strane 5]

Deti potrebujú pohyb

Nedávne štúdie odhalili, že čoraz viac detí sa nevenuje telesnej aktivite pravidelne. Nečinnosť je rozšírenejšia medzi dievčatami než medzi chlapcami. Zdá sa, že ako deti rastú, tým menej sa venujú telesnej aktivite. Uvádzame len niektoré z mnohých oblastí, v ktorých pravidelná telesná aktivita prináša deťom úžitok:

● Vývin silných kostí a svalov, ako aj zdravých kĺbov

● Prevencia nadváhy a obezity

● Prevencia alebo oddialenie problémov s vysokým krvným tlakom

● Prevencia cukrovky 2. typu

● Zvýšenie sebaúcty a prevencia úzkosti a stresu

● Rozvoj aktívneho životného štýlu, ktorý môže zabrániť sedavému spôsobu života v dospelosti

[Rámček/obrázok na strane 6]

Dobré zdravie aj vo vyššom veku

Je známe, že čím ste starší, tým väčším prínosom môže byť pre vás program primeraného cvičenia. Napriek tomu mnoho starších ľudí sa zdráha venovať pravidelnej telesnej aktivite zo strachu, že si ublížia alebo že ochorejú. Určite urobia dobre, keď sa poradia s lekárom, skôr než začnú s programom zvýšenej aktivity. Odborníci sú však presvedčení, že telesná aktivita môže výrazne zlepšiť kvalitu života starších ľudí. Tu je niekoľko oblastí, v ktorých môžu starší ľudia pocítiť zlepšenie, ak budú pravidelne cvičiť:

● Duševná čulosť

● Rovnováha a pružnosť

● Citové zdravie

● Rýchle zotavenie z choroby alebo zo zranenia

● Funkcia žalúdka, čriev a pečene

● Metabolizmus

● Imunitný systém

● Hustota kostí

● Množstvo energie