Čo o tom hovorí Biblia?

Je nesprávne byť ambiciózny?

„ČO JE vlastne zlé na sláve, bohatstve a moci?“ Táto otázka sa objavila v jednej správe s názvom „Etické dilemy“ od istej náboženskej spoločnosti. Správa sa zmieňovala o Božích slovách Abrahámovi: „Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa a urobím veľkým tvoje meno.“ — 1. Mojžišova 12:2.

Hoci sa v správe hovorilo, že človek „by nemal byť ambiciózny na úkor iných“, bol v nej citovaný slávny rabín z prvého storočia, ktorý povedal: „Ak si sám nepomôžem, kto mi pomôže?“ Správa potom dodala: „Ak sa sami nebudeme realizovať, nikto iný to za nás nespraví.“ Je ambicióznosť prekážkou pre tých, ktorí túžia slúžiť Bohu? Čo to znamená realizovať sa, využiť svoje schopnosti? Je nesprávne byť ambiciózny? Čo o tom hovorí Biblia?

Bol Abrahám ambiciózny?

O Abrahámovi sa v Biblii hovorí ako o vynikajúcom mužovi viery. (Hebrejom 11:8, 17) Boh nepovzbudzoval Abraháma k ctižiadostivosti, keď mu sľúbil, že z neho urobí veľký národ a urobí jeho meno veľkým. Boh oznamoval svoje predsavzatie požehnať ľudstvo prostredníctvom Abraháma — predsavzatie, ktoré presahovalo obyčajné ľudské ambície. — Galaťanom 3:14.

Abrahám sa snažil konať v súlade so svojou oddanosťou Bohu, a preto zanechal očividne pohodlný, úspešný životný štýl v Ure. (1. Mojžišova 11:31) Neskôr v záujme pokoja sa ochotne vzdal moci a autority, keď synovcovi Lótovi ponúkol najlepšiu časť krajiny, v ktorej sa mohol usadiť. (1. Mojžišova 13:8, 9) Ani na jednom mieste v Biblii nie je Abrahám vykreslený ako ambiciózny muž. Naopak, bola to jeho viera, poslušnosť a pokora, pre ktoré sa stal Bohu drahým ako skutočný ‚priateľ‘. — Izaiáš 41:8.

Iný pohľad na postavenie, slávu a moc

Ambicióznosť je opísaná ako „planúca túžba po postavení, sláve alebo moci“. V starovekých časoch mal kráľ Šalamún postavenie, slávu a moc spolu s veľkým bohatstvom. (Kazateľ 2:3–9) Je však zaujímavé, že na začiatku v ňom nebola planúca túžba po týchto veciach. Keď Šalamún zdedil kráľovské postavenie, Boh ho vyzval, aby si od neho vypýtal, čokoľvek chce. Šalamún pokorne prosil o poslušné srdce a o rozlišovaciu schopnosť,  ktorú potreboval na vládnutie nad Božím vyvoleným ľudom. (1. Kráľov 3:5–9) Neskôr, keď opisoval celý rozsah bohatstva a moci, ktoré nadobudol, vyhlásil, že „všetko [bola] márnosť a honba za vetrom“. — Kazateľ 2:11.

Povedal Šalamún niečo o tom, ako môžu ľudia naplno využiť svoje schopnosti? V istom zmysle áno. Po tom, čo preskúmal svoje bohaté životné skúsenosti, prišiel k záveru: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ ​(Kazateľ 12:13) Ľudia nevyužívajú naplno svoje schopnosti vtedy, keď dosahujú postavenie, bohatstvo, slávu či moc, ale vtedy, keď spĺňajú Božiu vôľu.

Pokora vedie k vyvýšeniu

Samozrejme, na skromnej láske k sebe nie je nič nesprávne. Biblia nám prikazuje, aby sme milovali svojho blížneho ako samého seba. (Matúš 22:39) Je prirodzené túžiť po pohodlí a šťastí. Ale Písma tiež povzbudzujú k usilovnej práci, pokore a skromnosti. (Príslovia 15:33; Kazateľ 3:13; Micheáš 6:8) Ľudia, ktorí sú čestní a spoľahliví a ktorí usilovne pracujú, si často získajú pozornosť, nájdu dobré zamestnanie a vyslúžia si úctu. Ísť touto cestou je istotne lepšie než uchyľovať sa k manipulácii s inými pre osobný zisk alebo s inými súťažiť o postavenie.

Ježiš upozorňoval svojich poslucháčov, aby si pre seba nevyberali najvýznamnejšie miesto na svadobnej hostine. Radil im, aby si vybrali najnižšie miesto a nechali to na uváženie hostiteľa, či ich premiestni. Jasne uviedol zásadu, ktorá tam platila, keď povedal: „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ — Lukáš 14:7–11.

Praví kresťania sa vyhýbajú ambicióznemu postoju

Biblia ukazuje, že ctižiadostivosť, ktorá je spojená s pýchou, súvisí s ľudskou nedokonalosťou. (Jakub 4:5, 6) Apoštol Ján raz prejavil takú ctižiadostivosť. Jeho túžba po postavení bola taká silná, že si spolu s bratom odvážne pýtal od Ježiša veľmi významné miesto v Kráľovstve. (Marek 10:37) Ján svoj postoj neskôr zmenil. Dokonca vo svojej tretej epištole mal silné slová odsúdenia pre Diotrefa, o ktorom povedal, že „rád zaujíma prvé miesto“. (3. Jána 9, 10) Kresťania dnes si berú k srdcu Ježišove slová a pokorujú sa, a tým nasledujú príklad zostarnutého apoštola Jána, ktorý sa naučil, ako sa vyhýbať ambicióznym sklonom.

V skutočnosti však treba povedať, že niečí talent, schopnosti, dobré skutky a tvrdá práca samy osebe nezaručujú uznanie. Niekedy ich iní ľudia odmenia, a niekedy nie. (Príslovia 22:29; Kazateľ 10:7) Občas môžu byť tí, ktorí sú menej spôsobilí, dosadení na miesta autority, kým ľudia, ktorí majú lepšie schopnosti, zostávajú nepovšimnutí. V tomto nedokonalom svete nemusia byť tí, ktorí získajú postavenie a moc, zároveň aj najspôsobilejší.

Pre pravých kresťanov nepredstavuje otázka ambicióznosti etickú dilemu. Ich biblicky školené svedomie im pomáha, aby sa ambicióznosti vyhýbali. Jednoducho sa v každej situácii snažia robiť všetko, čo môžu, na Božiu slávu, a výsledok nechávajú v Božích rukách. (1. Korinťanom 10:31) Kresťania sa usilujú naplno využiť svoje schopnosti tým, že sa boja Boha a dodržujú jeho prikázania.

[Obrázok na stranách 12, 13]

Povzbudzoval Boh Abraháma k ambicióznosti?