Pozorujeme svet

Najstaršia univerzita na svete?

Skupina poľských a egyptských archeológov objavila pozostatky starovekej univerzity v Alexandrii v Egypte. Podľa novín Los Angeles Times skupina našla 13 prednáškových sál — všetky podobnej veľkosti —, ktoré spolu mohli pojať až 5000 študentov. Tieto sály, píše sa v novinách, „majú rady stupňovito usporiadaných lavíc, ktoré sú umiestnené popri stenách na troch stranách miestnosti a niekedy sa na jednom konci spájajú do písmena ‚U‘“. V strede je vyvýšené miesto na sedenie, zrejme pre prednášajúceho. „Je to prvýkrát v histórii, čo bol na niektorom grécko-rímskom nálezisku v oblasti Stredozemia objavený takýto komplex prednáškových sál,“ hovorí archeológ Zahi Hawass, prezident egyptskej Najvyššej rady na ochranu pamiatok. Hawass tento nález opisuje ako „možno najstaršiu univerzitu na svete“.

 Cesnaková zmrzlina?

Cesnaku je už dlho prinášaná chvála za jeho liečivé vlastnosti. Štátna univerzita Mariana Marcosa na severných Filipínach teraz vyrobila cesnakovú zmrzlinu, ktorá je „prospešná zdraviu,“ píše sa v novinách Philippine Star. Tvorcovia dúfajú, že tento nový výrobok bude na úžitok ľuďom so zdravotnými ťažkosťami, ktoré cesnak údajne zmierňuje. K týmto ťažkostiam patria bolesti zubov, čierny kašeľ, dýchacie ťažkosti, horúčky, nádcha, rany, reumatizmus, tuberkulóza, uštipnutie hadom, vysoký krvný tlak a dokonca aj plešivosť. Tak dáte si cesnakovú zmrzlinu?

Arktída mala kedysi subtropické podnebie

Medzinárodná skupina vedcov, ktorí vŕtajú do dna Arktického oceánu medzi Sibírou a Grónskom, hovorí, že táto oblasť mala kedysi subtropické podnebie. Tejto výprave do Arktídy pomáhali počas práce tri ľadoborce, a tak získala vzorky usadenín z hĺbky takmer 400 metrov pod morským dnom. Drobné skameneliny morských rastlín a živočíchov, ktoré sa vo vzorkách našli, naznačujú, že teplota oceánu sa kedysi pohybovala okolo 21 stupňov Celzia namiesto terajších –1,5 stupňa Celzia. Podľa profesora Jana Backmana zo Štokholmskej univerzity, ktorého citovali v spravodajstve BBC News, „rané dejiny Arktickej panvy budú prehodnotené na základe vedeckých výsledkov, ktoré boli na tejto výprave zozbierané“.

Digitálna obrazovka prichádza do škôl

Vo viac ako 21 000 triedach na mexických základných školách sa tradičná tabuľa, krieda a špongia vymieňa za elektronickú tabuľu, ktorá je napojená na počítač, uvádzajú mexické noviny El Universal. Zatiaľ sa tabuľa, ktorá má šírku takmer dvoch metrov a výšku takmer jedného metra, používa u žiakov piateho a šiesteho ročníka. V digitálnej podobe je dostupných sedem kníh na výučbu dejepisu, prírodných vied, matematiky, zemepisu a iných predmetov. Na tabuli sa tiež dajú premietať videá. Vďaka tomu žiaci v triede jednej učiteľky „navštívili pyramídy v Tikale a Palenque, videli tradície Mayov a počuli [ich] hudbu“. Aký majú z toho úžitok? „Deti dávajú väčší pozor, viac sa učia a viac sa na vyučovaní zúčastňujú,“ hovorí učiteľka.

Milión samovrážd ročne

Samovraždy predstavujú skoro polovicu všetkých násilných smrtí na celom svete. Ročne si vezme život až milión ľudí, čo je počet, ktorý v roku 2001 prevýšil počet úmrtí následkom vrážd a vojny. Na každú jednu samovraždu pripadá 10 až 20 neúspešných pokusov o samovraždu. Tieto čísla vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku. WHO poukazuje na to, že každá takáto smrť sa dotkne „desiatok rodinných príslušníkov a priateľov, ktorých život je emocionálne, spoločensky a ekonomicky zničený“. V správe sa píše, že k faktorom, ktoré bránia samovražde, patria „vysoká sebaúcta“, podpora rodiny a priateľov, stabilné vzťahy a duchovnosť alebo náboženská oddanosť.

Varovanie pred prašnými búrkami

Použitie terénnych áut s pohonom na všetky štyri kolesá v púšti „prispelo k desaťnásobnému vzrastu v počte prašných búrok na svete a ničí životné prostredie a ľudské zdravie,“ píše sa v londýnskych novinách The Times. Tieto autá narúšajú krehký povrch púšte, a tak sú čiastočky prachu odviate. „Teraz jazdí po púšti obrovské množstvo takýchto áut,“ hovorí profesor Andrew Goudie z Oxfordskej univerzity. „Na Blízkom východe sa nomádi, ktorí kedysi jazdievali na ťavách, teraz starajú o svoje stáda pomocou terénnych áut.“ Prašné búrky nielenže rozvirujú prach v púšti, varuje Goudie, ale aj „vyťahujú herbicídy a pesticídy z poľnohospodárskej pôdy a z dna vyschnutých jazier a uvoľňujú ich do atmosféry“. Čiastočky nachádzajúce sa vo vzduchu tiež prenášajú alergény a spóry, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Ochrancovia životného prostredia sa obávajú, že niektoré časti Afriky by mohli zažiť podobný jav ako ten, ku ktorému došlo v 30. rokoch 20. storočia následkom nadmerného orania a sucha a ktorý v Spojených štátoch spustošil prérie.

Horolezci doplácajú na svoju nedbalosť

Stovky ľudí každoročne zomierajú počas horských výstupov. Niektorí sa stanú obeťami padajúcich skál alebo nepredvídaných zdravotných ťažkostí, ako je infarkt. No podľa nemeckých novín Leipziger Volkszeitung jednou z hlavných príčin smrti v horách je nedbanlivosť. Problém nie je iba u mladých a neskúsených. Podľa Miggiho Binera, prezidenta Združenia horských vodcov v Zermatte vo Švajčiarsku, „skúsený či neskúsený — často je to prípad preceňovania svojich schopností alebo toho, že ľudia nevenujú dostatočnú pozornosť počasiu a vonkajším podmienkam“. Niektorí, ktorí nosia so sebou mobilné telefóny, majú falošný pocit istoty, že vždy bude k dispozícii helikoptéra, aby ich dostala z nebezpečenstva.

Nepredvídateľné obludné vlny

Hovorí sa, že priemerne sa každý týždeň niekde na svete potopia dve veľké lode. Obeťami mora sa stali dokonca supertankery a obrovské kontajnerové lode, ktoré majú dĺžku viac ako 200 metrov. Mnohé z týchto nešťastí sú údajne spôsobované nebezpečnými vlnami. Správy o týčiacich sa oceánskych vlnách, ktoré sú schopné potopiť veľké lode, sa dlho považovali za obyčajné námornícke historky. No jeden výskumný projekt Európskej únie dokázal pravdivosť týchto príbehov. Boli preskúmané satelitné radarové snímky oceánov s cieľom nájsť obrovské vlny. Podľa novín Süddeutsche Zeitung vedúci pracovník projektu Wolfgang Rosenthal hovorí: „Dokázali sme, že obludné vlny sú bežnejšie, než sa predtým predpokladalo.“ Počas obdobia troch týždňov objavil jeho tím aspoň desať. Takéto vlny sú takmer zvislé, môžu mať výšku až 40 metrov a v prípade stretnutia s loďou by sa na plavidle lámali, čím by ho vážne poškodili alebo aj potopili. Málo lodí je schopných im odolať. „Teraz musíme preskúmať, či sa tieto vlny dajú predpovedať,“ hovorí Rosenthal.