Ochutnali ste už skákajúce bobule?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Kanade

FARMÁR posýpa zem sírou, aby bola pôda kyslejšia. Na jeseň, keď dozrieva úroda, zaplavuje polia vodou. Po zbere úrody zámerne hádže ovocie na zem, aby videl, či skáče.

Čo sa ten farmár zbláznil? Naopak, jeho zdanlivo deštruktívne konanie slúži na to, aby sa uistil, že úroda má najvyššiu možnú kvalitu. Tou úrodou sú brusnice. Chceli by ste vedieť o tomto odolnom ovocí viac?

Ovocie z rašeliniska

Keď Európania prvýkrát dorazili na severovýchodné pobrežie Severnej Ameriky, pôvodní obyvatelia im ponúkli na predaj červené bobule s osviežujúcou trpkastou chuťou. Pequoti, Indiáni, ktorí žili na území dnes známom ako Mys Cod, nazývali ovocie i-bimi, teda „trpké ovocie“. Puritáni tieto bobule pomenovali craneberries, teda „žeriavie bobule“, pravdepodobne preto, že stonka a kvet tejto rastliny sa podobá krku a hlave žeriava, alebo preto, že tieto plody boli pochúťkou miestnych kŕdľov žeriavov.

Indiáni zbierali brusnice na nízko položených rašeliniskách. Vlhká, hnijúca vegetácia v týchto rašeliniskách prekyslila pôdu, čo nebolo vhodné na rast väčšiny rastlín. No brusniciam takáto pôda vyhovovala. Týmto prízemným rastlinám sa darilo tak v severnej polovici Spojených štátov, ako aj v Kanade.

V roku 1680 Mahlon Stacy, obyvateľ New Jersey, opísal toto ovocie svojmu bratovi žijúcemu v Anglicku. Napísal: „Brusnice, ktoré sa farbou a veľkosťou podobajú čerešniam, sa môžu skladovať až do ďalšej úrody. Robí sa z nich vynikajúca omáčka k jelenine, morkám a inej hydine a v ovocných koláčikoch sú chutnejšie ako egreše či čerešne. Indiáni nám ich prinášajú vo veľkom množstve.“

Potravina, liek a konzervačný prostriedok v jednom

Indiáni využívali prírodné konzervačné vlastnosti brusníc. Zmiešavali ich s rozdrveným sušeným rybacím alebo iným mäsom. Z tejto hmoty tvarovali okrúhle koláče a sušili ich na slnku. Počas dlhých zimných mesiacov poskytovali tieto koláče vyváženú stravu plnú bielkovín a vitamínov. Brusnice sú dobrým konzervačným prostriedkom, pretože obsahujú veľa pektínu.  Keďže sú bohaté na vitamín C, námorníci si kedysi kupovali sudy brusníc, aby na dlhých plavbách nedostali skorbut.

Indiáni používali brusnice aj ako liek. Miešali ich s kukuričnou múkou a prikladali ich na rany, aby zabránili otrave krvi. Nedávne lekárske štúdie ukázali, že pitie brusnicovej šťavy môže zabrániť niektorým infekciám močových ciest, lebo brusnice obsahujú látku, ktorá bráni baktériám uchytiť sa v bunkovej výstelke močových ústrojov.

Prečo „skákajúce“ bobule?

Ak rozpolíte zrelú brusnicu, zbadáte vnútri štyri vzduchové vrecká. Tieto váčky sú užitočné pre veľkopestovateľov brusníc z dvoch hľadísk. V prvom rade pestovatelia nemusia s námahou zberať bobule ručne, ale môžu zaplaviť polia, pomocou strojov striasť z rastliniek zrelé bobule a pritom sa spoľahnúť, že vďaka malým vzduchovým váčkom bobule vyplávajú. Potom ich môžu z hladiny ľahko pozbierať a roztriediť.

Ďalší úžitok zo vzduchových váčkov objavili pestovatelia koncom 19. storočia. Traduje sa, že jeden pestovateľ nechtiac vysypal vedro s ovocím na schodisku a s úžasom pozoroval, ako najlepšie bobule poskakujú celou cestou až po spodok schodiska, zatiaľ čo mäkké či pokazené bobule uviazli na schodoch. Vzduchové vrecká umožnili prvotriednym bobuliam skackať ako nafúknuté pneumatiky, zatiaľ čo podradné ovocie podobne ako vyfučané pneumatiky neskákalo.

V roku 1881 sa objavili prvé stroje, ktoré využili schopnosť bobúľ skákať. To isté dnes využívajú triediace stroje — zdravé bobule preskočia prekážku a zhromaždia sa na predaj ako celé ovocie. Mäkké plody spadnú do zariadenia a vyrobí sa z nich šťava alebo lekvár.

V špeciálne upravených rašeliniskách na severovýchode a severozápade Spojených štátov a v Kanade  farmári vypestujú vyše 250 miliónov kilogramov brusníc za jediný rok. Ak ste ešte nikdy neochutnali toto trpkasté ovocie, využite najbližšiu príležitosť a ochutnajte ho. Obsahuje veľa vitamínov a minerálnych látok a je plné antioxidantov, ktoré vás môžu ochrániť pred chorobou srdca a rakovinou. Môžu vám tiež dodať toľko energie, že aj vám bude do skoku.

[Rámček na strane 17]

Ovocie Severnej Ameriky?

Brusnice sú súčasťou tradičného jedla na Deň vďakyvzdania, ktorý sa slávi v Spojených štátoch štvrtý novembrový štvrtok a v Kanade druhý októbrový pondelok. Keď sa v roku 1621 slávil tento sviatok prvýkrát, podľa povesti naň Indiáni doniesli brusnice. Vtedajší trojdňový sviatok hodovania a zábavy sponzoroval William Bradford, guvernér kolónie Plymouth. Brusnice sa teda spájajú s mnohými tradíciami a zvykmi. Sú jednou z mála pôvodných severoamerických plodín, ktoré sa pestujú komerčne.

Drobnoplodé brusnice však nerastú len v Severnej Amerike, ale aj v Ázii a rôznych častiach Európy. Aj tu našli svoje využitie v kuchyni. Encyclopædia Britannica uvádza: „Omáčku a želé z brusníc niektorí považujú za výlučne americké, ale Škandinávci si vysoko vážia tamojšiu brusnicu obyčajnú (Vaccinium vitis-idaea), ktorej plody sú podobné americkej brusnici veľkoplodej [Vaccinium macrocarpon], ibaže majú korenistejšiu chuť.“

[Obrázok na strane 15]

Kvety brusnice

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Charlesa Armstronga, odborníka na pestovanie brusníc, Univ. of Maine Cooperative Extension, USA

[Obrázok na stranách 16, 17]

Zber brusníc v zaplavenom rašelinisku

[Prameň ilustrácie]

Keith Weller/​Agricultural Research Service, USDA

[Obrázky na strane 17]

Zber bielych brusníc

[Prameň ilustrácií]

Vložené fotografie: S láskavým dovolením Ocean Spray Cranberries, Inc.