Uhlie — čierne skaly z tmavej diery

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

„NEMÔŽEŠ vedieť, čo je to tma, pokiaľ si nebol dole v šachte,“ prekrikuje hukot strojov môj priateľ Bernie. Hľadím na zívajúcu dieru predo mnou a uvažujem, či mám naozaj chuť zistiť, čo tým Bernie myslel. Chceme sa dostať k sloju, ktorý je pol kilometra pod nami.

Prechádzame okolo zástupu baníkov vlečúcich sa do sprchy. Títo chlapi majú široké plecia a silný austrálsky prízvuk. Keď sa usmievajú, ich oči a zuby takmer svietia v porovnaní s tvárou čiernou od uhoľného prachu.

O chvíľu nastupujeme do malého vlaku, ktorým sa dostaneme dolu k ťažobnej stene — k odkrytej vrstve uhlia. Zostup je veľmi strmý, a preto je sedadlo vodiča upevnené na strope ako hojdačka, aby sa ľahko prispôsobilo sklonu. Na boku mám pripásanú špeciálnu batériu vhodnú do prostredia s nebezpečenstvom výbuchu, ktorá slúži ako zdroj pre lampu na mojej prilbe. Pripásaný mám aj dýchací prístroj pre prípad núdze, ktorý nemá príliš povzbudzujúci názov — samozáchrana. Vlak sa vlečie dolu svahom a obloha, ktorú vidieť cez východ, sa pomaly zmenšuje, až je z nej iba modrá bodka obklopená tmou.

Menej baníkov, ale viac uhlia

Uhoľná baňa, ktorú som prišiel navštíviť, je jedna z mnohých v juhovýchodnej Austrálii. Mojím sprievodcom je Bernie — patrí k 25 000 baníkom, ktorí každý rok vyťažia v austrálskych baniach uhlie za 4,7 miliardy eur. Na celom svete ťaží uhlie 10 miliónov baníkov pracujúcich buď pod zemou v tmavých šachtách, alebo v rozľahlých povrchových baniach. Počet baníkov sa však znižuje. Vo Veľkej Británii klesol počet baníkov združených v odboroch z 1,2 milióna v roku 1978 na asi 13 000 na začiatku tohto storočia. V Spojených štátoch počet klesol zo 705 000 v roku 1924 na menej než 82 000 a Čína za posledných päť rokov znížila pracovnú silu v baniach o 870 000.

Klesajúci počet baníkov však neznamená, že potrebujeme menej uhlia. Do roku 2020 stúpne podľa prognóz dopyt po uhlí v priemyselných krajinách o 11 percent, zatiaľ čo Čína a India plánujú v tom istom období postaviť celkovo 750 nových uhoľných elektrární. Zníženie počtu zamestnancov je do veľkej miery následok zavedenia novej techniky, vďaka ktorej spoločnosti ťažia viac uhlia s menším počtom baníkov. Obrovský stroj, ktorý sa mi Bernie chystá ukázať, je príkladom tejto vyspelej techniky.

 Zostup do tmavej šachty

„Toto je dno šachty,“ hovorí Bernie, keď vystupujeme z vlakovej súpravy. „Všetky chodby sa začínajú v tomto mieste.“ Nízky strop lemujú žiarivky. Rad malých hranolov vklinených medzi podlahu a strop drží úzke priečne nosníky. Strop je husto posiaty tisícami skrutiek. Tieto rozperné skrutky v strope sú vrazené do hĺbky dvoch metrov a spevňujú vrchnú horninu, aby nedošlo k závalu.

Prekvapuje ma, že steny nie sú čierne, ale biele. „Steny sú pokryté vrstvou drveného vápenca,“ vysvetľuje Bernie. „Vápenec znižuje nebezpečenstvo výbuchu metánu a uhoľného prachu. Náhodná iskra môže vznietiť metán. A metán podobne ako rozbuška zase vyvolá väčší výbuch uhoľného prachu, ktorý je rozptýlený vo vzduchu. Každú minútu je z tejto bane vypumpovaných asi 2000 litrov metánu, ktorý sa používa na výrobu elektrickej energie pre baňu.“ Aby sme zamedzili možnosti vznietenia akýchkoľvek unikajúcich plynov, musel som vonku nechať fotoaparát, diktafón a dokonca aj moje hodinky na baterku.

 Na začiatku jednej z mnohých chodieb, ktoré sa začínajú na dne šachty, vidíme nízke, ale výkonné dieselové vozidlo. S rachotom motora sa rútime do jednej z chodieb. Svetlá nám za chrbtom tmavnú a svetlo z lampy na mojej prilbe sa odráža od stropu, ktorý sa mihá len niekoľko centimetrov nado mnou. Rýchlo prechádzame popri množstve bočných chodieb a občas zazriem svetlá z iných prilieb, ktoré sa v tme mihajú ako svätojánske mušky. V chodbe, ktorá je rovnobežná s našou, je päťkilometrový  dopravníkový pás odvážajúci uhlie od ťažobnej steny.

Kombajn na stenové dobývanie

Dorazili sme k ťažobnej stene a cez vodnú paru a uhoľný prach vidím tri postavy oblečené v špeciálnom odeve s kapucňami a maskami. Títo muži tvoria tím, ktorý ovláda kombajn na stenové dobývanie široký 250 metrov. Dve frézovacie hlavy s priemerom dva metre pomaly prechádzajú pozdĺž steny po celej šírke kombajnu. Tieto hlavy vyzbrojené kovovými zubami „odhryznú“ pri každom prechode pol metra zo steny. Stroj je vybavený dopravníkovým pásom, ktorý rýchlo odváža uhlie bočným tunelom, kde sa veľké kusy drvia na rovnakú veľkosť a padajú na hlavný dopravníkový pás.

Aby sa strop nezosypal na pracovníkov, ktorí ovládajú kombajn, je podopretý veľkými oceľovými platňami, ktoré nad pracovníkmi drží rad mocných hydraulických ramien. Keď frézovacie hlavy prejdú po šírke kombajnu, celý zložitý mechanizmus — frézovacie hlavy, hydraulické ramená a oceľové platne — sa posunie o pol metra dopredu. Keď sa kombajn posunie dopredu, strop už nemá čo podopierať. Drží iba chvíľu a potom, prásk! Zrúti sa s hrôzostrašným zadunením. „Takýmto spôsobom vyťažíme tisíc ton uhlia za hodinu,“ kričí Bernie. „Keď sa uhlie vyťaží, stroj rozoberú a presunú do inej časti.“

Konečne svetlo

S Berniem sa vraciame k nášmu vozidlu a ideme hrboľatými chodbami päť kilometrov späť a zastavujeme v obrovských podzemných priestoroch. Túto časť spája s povrchom zvislá šachta s priemerom takmer 10 metrov. „Tu hlavný dopravníkový pás vyklápa svoj náklad,“ snaží sa Bernie prekričať ohlušujúci rámus uhlia, ktoré padá do veľkého kovového kontajnera. „Tento kontajner, ktorý sa tu plní, sa nazýva zavážací vozík skipového výťahu. Má nosnosť 18 ton.“ Zatiaľ čo Bernie rozpráva, vozík je naplnený uhlím a lano ho veľkou rýchlosťou vyťahuje k povrchu. O niekoľko sekúnd z otvoru v strope pristáva ďalší kontajner a opäť sa začína nakladanie.

Prehliadka sa skončila a my nastupujeme do vlaku, ktorý nás pomaly ťahá k východu z bane na príjemné slnečné svetlo — aspoň som to očakával. V bani sme však boli tak dlho, že slnko medzitým zapadlo a bezmesačná obloha stmavla. Hoci je večer a vonku je veľká tma, teraz už chápem, čo tým Bernie myslel, keď povedal: ‚Nemôžeš vedieť, čo je to tma, pokiaľ si nebol dole v šachte.‘

[Rámček na strane 13]

Budúcnosť uhlia — pálčivý problém

▪ Uhlie a znečistenie: „Dym a popolček zo spaľovaného uhlia spôsobujú v 11 veľkých mestách [v Číne] ročne vyše 50 000 predčasných úmrtí a 400 000 nových prípadov chronického zápalu priedušiek,“ uvádza správa Programu OSN pre životné prostredie. Podľa organizácie Worldwatch Institute viac ako jeden a pol milióna úmrtí ročne na celom svete má na svedomí znečistenie následkom spaľovania uhlia. Technika na zredukovanie veľkej časti tohto znečistenia je dostupná, ale je príliš drahá pre mnohé krajiny, ktoré naliehavo potrebujú elektrickú energiu.

▪ Uhlie a klimatické zmeny: Už teraz sa spaľovaním uhlia ročne vyprodukuje vyše dve miliardy ton oxidu uhličitého. A podľa prognózy zostane uhlie s podielom asi 34 percent aj v roku 2020 druhým najväčším zdrojom emisií uhlíka. Mnohí tieto údaje považujú za vážny dôvod na obavy.

„Ak má v ďalšom storočí dôjsť k spomaleniu klimatických zmien, je nevyhnutné urýchliť znižovanie spotreby uhlia,“ hovorí Seth Dunn, výskumník z Worldwatch Institute.

[Rámček na strane 14]

Svet závislý od uhlia

▪ Viac ako 70 percent vyrobenej ocele na celom svete sa spracováva vo vysokých peciach, ktoré spaľujú uhlie. Okrem toho z uhlia sa získavajú chemikálie, ktoré používajú výrobcovia tehál, dlaždíc, cementu, plastov, farieb a výbušnín.

▪ Najväčším spotrebiteľom uhlia je však energetický priemysel. Austrália získava 84 percent elektrickej energie z uhoľných elektrární. V Číne, Južnej Afrike a Dánsku sa približne tri štvrtiny elektrickej energie získava spaľovaním uhlia. V Spojených štátoch závisí od uhlia viac ako polovica elektrickej energie. Viac ako tretina elektrickej energie na celom svete sa získava spaľovaním uhlia.

▪ Inými slovami, ak máte elektrický sporák, ročne spotrebujete približne pol tony uhlia. Za rovnaké obdobie váš elektrický bojler spotrebuje dve tony uhlia a chladnička pohltí ďalšiu pol tonu uhlia.

▪ Vedci odhadujú, že v zemi zostáva ešte 1000 miliárd ton uhlia — čo pri súčasnej spotrebe postačí na stovky rokov.

[Nákres/obrázky na stranách 12, 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Podzemná baňa na ťažbu uhlia

Skládka uhlia

Prístupová šachta

[Obrázok]

Kombajn na stenové dobývanie

[Obrázok]

Dieselové vozidlo

Odsávanie plynu

Zavážací vozík

Dno šachty

[Obrázok]

Časť päťkilometrového dopravníkového pásu

[Obrázok na strane 13]

Staršie chodby sú zabezpečené hranolmi a priečnymi nosníkmi