Džantar mantar — observatórium bez teleskopov

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Indii

NÁVŠTEVNÍCI Naí Dillí v Indii sa môžu pri pohľade na Džantar mantar s údivom opýtať: ‚Toto je observatórium?‘ Tí, ktorí sú zvyknutí na moderné budovy s množstvom špičkových astronomických prístrojov, by asi ťažko pokladali murované stavby vo veľkom parku za observatórium. Ale práve tým bol Džantar mantar, keď bol začiatkom 18. storočia postavený. Je pozoruhodné, že toto observatórium poskytovalo detailné a pomerne presné informácie o nebeských telesách aj bez pomoci teleskopov a iných prístrojov, na rozvoji ktorých sa pracovalo v Európe.

Džantar mantar je spoločné pomenovanie troch z piatich observatórií, ktoré postavil radžputský vládca maharadža Saváí Džaj Singh II. Slovo „džantar“ pochádza zo sanskritského slova „džantra“, čiže „zariadenie, prístroj“, a „mantar“ zo slova „mantra“, čo znamená „formula“. Keďže bolo bežným  zvykom pridať k jednoslovnému názvu na zdôraznenie ešte jedno zvukovo zhodné slovo, vzniklo pomenovanie Džantar mantar.

Pamätná tabuľa, ktorá bola pripevnená na jeden prístroj v Džantar mantare v Naí Dillí v roku 1910, označuje za rok vybudovania observatória rok 1710. No neskorší výskum ukázal, že stavba bola dokončená približne v roku 1724. Ako čoskoro uvidíme, tento záver podporujú aj údaje zo života Džaja Singha. No najprv sa v krátkosti pozrime na prístroje v tomto observatóriu, ktoré je považované za najstaršie svojho druhu na svete.

Murované stavby namiesto prístrojov

Observatórium obsahuje štyri rôzne murované a kamenné prístroje. Najviac sa tu vyníma Samrat džantra, teda Hlavný prístroj, čo sú „v podstate rovníkové slnečné hodiny“. Bol to najdôležitejší výtvor Džaja Singha. Skladá sa z obrovského murovaného trojuholníkovitého hranola s výškou 21,3 metra, základňou 34,6 metra a hrúbkou 3,2 metra. Prepona dlhá 39 metrov je rovnobežná so zemskou osou a smeruje k severnému pólu. Po oboch stranách tohto hranola, ktorý slúžil ako gnómon, je kvadrant s dielikmi na určovanie hodín, minút a sekúnd. Aj keď jednoduché slnečné hodiny existovali už stáročia predtým, Džaj Singh urobil z tohto prístroja na meranie času presný prístroj na meranie deklinácie a ďalších súvisiacich súradníc nebeských telies.

Zvyšné tri stavby v observatóriu sú Rám džantra, Džajprakáš džantra a Mišra džantra. Boli zložito zhotovené tak, aby merali deklináciu, výšku a azimut Slnka a hviezd. Prístroj Mišra dokonca ukazoval, kedy je poludnie v rôznych mestách na svete.

Všetky uvedené prístroje okrem Mišra džantry vynašiel Džaj Singh. Boli omnoho zložitejšie a presnejšie ako akékoľvek vtedajšie prístroje v Indii a prispeli k vývoju presných almanachov a astronomických tabuliek. Svojím elegantným vzhľadom a tvarom lahodili oku a navyše poskytovali cenné informácie, až kým ich nenahradili teleskopy a iné vynálezy. Prečo však tento veľmi nadaný a učený človek nevyužil pri svojom astronomickom výskume niektoré zo zariadení dostupných v Európe vrátane optického ďalekohľadu? Odpoveď nájdeme, ak pochopíme prostredie a obdobie, v ktorom maharadža žil.

„Oddaný štúdiu matematiky“

Džaj Singh sa narodil v roku 1688 v indickom štáte Radžastan. Jeho otec, maharadža v Amberi, hlavnom meste radžputských vládcov z dynastie Kačavahovcov, bol pod nadvládou mogulských vládcov, ktorí sídlili  v Dillí. Mladý princ sa učil hindčinu, sanskrit, perzštinu a arabčinu. Dostal tiež vzdelanie v oblasti matematiky, astronómie a bojového umenia. Ale jeden predmet bol princovmu srdcu najbližší. Text z obdobia, v ktorom žil, znie: „Saváí Džaj Singh bol odvtedy, čo začal myslieť, až do obdobia zrelosti výhradne oddaný štúdiu matematiky (astronómie).“

V roku 1700 nastúpil jedenásťročný Džaj Singh po smrti svojho otca na amberský trón. Zanedlho bol mladý panovník pozvaný do južnej Indie na dvor mogulského vládcu, kde sa stretol s Džagannáthom, skúseným matematikom a astronómom. Ten sa neskôr stal maharadžovým hlavným pomocníkom. Politické vyhliadky mladého maharadžu boli neisté až do roku 1719, keď začal vládnuť Muhammad Šáh. Džaj Singh bol vtedy pozvaný do hlavného mesta Dillí, aby sa stretol s novým mogulským vládcom. Na tomto stretnutí, ktoré sa konalo v novembri 1720, Džaj Singh podľa všetkého prišiel s návrhom, že postaví observatórium. Tento návrh sa stal skutočnosťou pravdepodobne v roku 1724.

Čo podnietilo maharadžu postaviť observatórium? Džaj Singh si uvedomoval, že indické almanachy a astronomické tabuľky sú veľmi nepresné a že sa na poli astronómie dosiahol len malý pokrok. A tak sa rozhodol vytvoriť nové tabuľky, ktoré by zodpovedali nebeským telesám viditeľným v tom čase. Prial si tiež skonštruovať prístroje na astronomické pozorovania, ktoré by boli dostupné každému nadšencovi astronómie. Džaj Singh si preto zaobstaral obrovskú zbierku kníh z Francúzska, Anglicka, Portugalska a Nemecka. Na svojom dvore vítal učencov z hindských, islamských a európskych škôl astronómie. Dokonca vyslal z Orientu do Európy prvú výpravu za poznatkami, ktorej úlohou bolo získať informácie z oblasti astronómie a priniesť so sebou knihy a prístroje.

Východ a Západ sa nestretli

Prečo Džaj Singh postavil murované stavby, keď v Európe sa používal hvezdársky ďalekohľad, mikrometer a vernier? A prečo sa zjavne nedozvedel o objavoch Kopernika a Galilea podporujúcich heliocentrizmus?

Do istej miery bola na vine nedostatočná komunikácia medzi Východom a Západom. Ale nebol to jediný dôvod. Príčinou bolo aj náboženské ovzdušie tých čias. Brahmanskí učenci odmietli cestovať do Európy, pretože prechod cez oceán by mohol pre nich znamenať stratu kasty. K európskym pomocníkom, ktorí pomáhali Džajovi Singhovi zozbierať informácie, patrili hlavne jezuitskí učenci. Podľa V. N. Šarmu, ktorý napísal životopis Džaja Singha, jezuiti spolu s katolíckymi laikmi mali pod hrozbou inkvizície zakázané prijať pohľad Galilea a iných vedcov, ktorí sa pevne zastávali názoru, že Zem sa točí okolo Slnka. Cirkev to považovala za kacírstvo a ateizmus. Niet sa potom čo čudovať, že vyslanci, ktorých poslal do Európy Džaj Singh, nemali v zozname vecí, ktoré mali kúpiť, diela Kopernika a Galilea ani nové prístroje používané na podporu heliocentrizmu.

Skúmanie, ktoré sa nekončí

Džaj Singh žil v období, ktoré bolo poznačené náboženskou netoleranciou a bigotnosťou. Napriek jeho výnimočnému a majstrovskému dielu, ktoré prehĺbilo poznatky o nebi, bol v Indii po desaťročia dosiahnutý len malý pokrok v tejto oblasti. Observatórium Džantar mantar je však svedectvom o úsilí človeka, ktorý mal smäd po poznaní.

Už stáročia predtým ako si Džaj Singh rozvinul záujem o pohyb nebeských telies, sa mnohí uvažujúci ľudia pozerali na oblohu v snahe pochopiť zázraky vesmíru. Ľudstvo bude nepochybne naďalej ‚zdvíhať vysoko oči‘ k nebesiam s túžbou rozšíriť si poznanie o dielach Božích rúk. — Izaiáš 40:26; Žalm 19:1.

[Nákres/obrázok na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Samrat džantra boli presné slnečné hodiny. Tieň veľkého trojuholníkovitého hranola dopadal na oblúkovité kvadranty (pozri zvýraznený biely kruh), na ktorých boli vyznačené dieliky

[Nákres/obrázok na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Džajprakáš džantra pozostáva z dutých pologúľ, vnútri ktorých boli značky. V každej pologuli boli od okraja po okraj natiahnuté dva drôty, ktoré sa v jednom bode pretínali

Zvnútra prístroja Rám džantra mohol pozorovateľ určiť pozíciu nejakej hviezdy pomocou rôznych značiek alebo okraja výklenkov

[Nákres/obrázok na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Prístroj Mišra džantra ukazoval poludnie v rôznych mestách

[Nákres na strane 19]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Džaj Singh zdokonalil najranejšiu podobu astronómie — priame pozorovanie oblohy

Na zistenie polohy hviezdy potrebujete poznať jej výšku (ako vysoko je na oblohe) a jej azimut (aká je jej odchýlka smerom na východ od skutočného severu)

Pomocou Samrat džantry mohli dvaja ľudia určiť polohu hviezdy a zaznamenať ju

[Prameň ilustrácie]

Obrázok dole: Z knihy SAWAI JAI SINGH AND HIS ASTRONOMY, vydali Motilal Banarsidass Publishers (P) Ltd., Jawahar Nagar Delhi, India

[Mapa na strane 19]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

INDIA

Naí Dillí

Mathura

Džaipur

Váránasí

Udždžain

Džaj Singh postavil v Indii päť observatórií vrátane jedného v Naí Dillí

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Portrét: S láskavým dovolením Roop Kishore Goyal