Muž, ktorý „roztočil Zem“

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Poľsku

„Niektorí ‚táraji‘ si prisvojujú úlohu sudcov, hoci matematike vôbec nerozumejú, a ak sa opovažujú kritizovať a napádať moju prácu tým, že trúfalo prekrúcajú zmysel niektorých častí Svätých Písiem tak, aby to vyhovovalo ich zámerom, vôbec ma to netrápi, ba dokonca považujem ich názory za nezmyselné.“

TIETO slová napísal Mikuláš Kopernik pápežovi Pavlovi III. Nachádzajú sa v predhovore k jeho prevratnému dielu nazvanému O pohyboch nebeských sfér, ktoré bolo vydané v roku 1543. Christoph Clavius, jezuita zo 16. storočia, o názoroch vyjadrených v tomto diele povedal: „V Kopernikovej teórii je veľa nezmyselných alebo mylných tvrdení.“ Nemecký teológ Martin Luther o Kopernikovi vyhlásil: „Ten blázon chce obrátiť naruby celú astronómiu.“

Kto bol Mikuláš Kopernik? Prečo boli jeho názory také kontroverzné? A ako ovplyvnil súčasné zmýšľanie?

Mladá myseľ dychtivá po poznaní

Mikuláš Kopernik sa narodil 19. februára 1473 v poľskom Toruni. Neskôr, keď začal písať odborné diela, polatinčil si meno na Nicolaus Copernicus. Bol najmladším synom kupca v Toruni, ktorý mal štyri deti. Keď mal 11 rokov, zomrel mu otec. Mikuláša a jeho súrodencov sa ujal strýko Łukasz Watzenrode. Umožnil mu získať dobré vzdelanie a povzbudzoval ho, aby sa stal kňazom.

Mikuláš sa začal vzdelávať vo svojom rodisku, ale neskôr pokračoval v neďalekom meste Chełmno, kde sa učil latinčinu a študoval diela starovekých autorov. Keď mal 18 rokov, presťahoval sa do Krakova, vtedajšieho hlavného mesta Poľska. Tu chodil na univerzitu a venoval sa svojej veľkej záľube — astronómii. Po skončení štúdia v Krakove ho strýko, ktorý sa medzitým stal biskupom vo Varmii, požiadal, aby sa presťahoval do Fromborku, mesta pri Baltskom mori. Watzenrode chcel, aby jeho synovec nastúpil na miesto kanonika.

Ale 23-ročný Mikuláš túžil uspokojiť svoj smäd po poznaní a strýka presvedčil, aby mu dovolil študovať cirkevné právo, medicínu a matematiku na talianskych univerzitách v Bologni  a Padove. Tu sa stretával s astronómom Domenicom Mariom Novarom a filozofom Pietrom Pomponazzim. Podľa historika Stanisława Brzostkiewicza práve Pomponazziho učenie oslobodilo „myseľ mladého astronóma spod nadvlády stredovekej ideológie“.

Vo svojom voľnom čase Kopernik študoval diela starovekých astronómov s takým zanietením, že keď zistil, že tieto diela sú v latinčine neúplné, naučil sa po grécky, aby ich mohol študovať v origináli. Po skončení štúdia sa stal doktorom cirkevného práva, matematikom a doktorom medicíny. Bol tiež odborníkom na gréčtinu a stal sa autorom prvého poľského prekladu priamo z gréčtiny.

Zrod revolučnej teórie

Keď sa Kopernik vrátil do Poľska, jeho strýko, biskup vo Varmii, ho vymenoval za svojho osobného sekretára, poradcu a lekára, čo bolo významné postavenie. Počas nasledujúcich desaťročí vykonával Mikuláš rôzne administratívne funkcie, či už cirkevné, alebo občianske. Napriek pracovnému zaťaženiu sa aj naďalej venoval štúdiu hviezd a planét a zhromažďoval dôkazy o revolučnej teórii — že Zem nie je nehybným centrom vesmíru, ale v skutočnosti obieha okolo Slnka.

Táto teória bola v rozpore s učením uznávaného filozofa Aristotela a odporovala záverom gréckeho matematika Ptolemaia. Navyše Kopernikova teória protirečila zdanlivo jasnému „faktu“, že Slnko vychádza na východe, pohybuje sa po oblohe a zapadá na západe, zatiaľ čo Zem je stále na tom istom mieste.

Kopernik nebol prvým človekom, ktorý dospel k záveru, že Zem obieha okolo Slnka. Túto teóriu vyslovil už v treťom storočí pred n. l. grécky astronóm Aristarchos zo Samu. Stúpenci Pytagora učili, že Zem i Slnko sa pohybujú okolo centrálneho ohňa. Ale Ptolemaios napísal, že keby sa Zem pohybovala, „zvieratá a iné ťažké veci by sa vznášali vo vzduchu a Zem by veľmi rýchlo spadla z neba“. A dodal: „Už len takáto predstava je smiešna.“

Ptolemaios podporil Aristotelovu myšlienku, že Zem nehybne stojí v strede vesmíru a je obklopená radom priesvitných sfér, ktoré sú uložené jedna v druhej a na ktorých sú upevnené Slnko, planéty a hviezdy. Domnieval sa, že pohyb týchto sfér vedie k pohybu planét a hviezd. Ptolemaiove matematické vzorce vysvetľovali, do určitej miery správne, pohyb planét po nočnej oblohe.

No práve nedostatky v Ptolemaiovej teórii viedli Kopernika k tomu, aby hľadal iné vysvetlenie zvláštneho pohybu planét. Aby dokázal svoju teóriu, skonštruoval prístroje, ktoré používali starovekí astronómovia. Aj keď z dnešného pohľadu boli tieto prístroje jednoduché, umožnili mu vypočítať relatívne vzdialenosti medzi planétami  a Slnkom. Mnohé roky venoval tomu, aby zistil, kedy presne jeho predchodcovia urobili určité dôležité astronomické pozorovania. Vyzbrojený týmito údajmi začal Kopernik pracovať na svojom kontroverznom diele, ktoré presunulo ľudstvo zo stredu vesmíru.

Sporný rukopis

Posledné roky života Kopernik strávil zdokonaľovaním a dopĺňaním argumentov a matematických vzorcov, ktorými podoprel svoju teóriu. Viac ako 95 percent jeho diela tvoria technické detaily, ktoré podporujú jeho závery. Tento pôvodný rukopis sa zachoval a nachádza sa na Jagelovskej univerzite v Krakove. Nemá však názov. V tejto súvislosti astronóm Fred Hoyle píše: „V skutočnosti nevieme, ako chcel Kopernik svoju knihu pomenovať.“

Dielo vzbudilo pozornosť ešte skôr, než bolo vydané. Kopernik uverejnil stručné zhrnutie svojich myšlienok v práci, ktorú nazval Commentariolus. Tak sa správy o jeho výskume dostali až do Nemecka a Ríma. Pápež Klement VII. sa o Kopernikovej teórii dozvedel už v roku 1533. A v roku 1536 kardinál Schönberg napísal Kopernikovi list, v ktorom ho nabádal, aby publikoval svoje myšlienky v plnom znení. Kopernikova práca veľmi zaujala aj Georga Joachima Rhätica, profesora na Wittenberskej univerzite v Nemecku, a preto tohto astronóma navštívil a nakoniec uňho zostal dva roky. V roku 1542 sa Rhäticus aj s odpisom Kopernikovho rukopisu vrátil do Nemecka, kde ho dal tlačiarovi menom Petreius a teológovi Andreasovi Osianderovi, ktorý spis skorigoval.

Osiander dielo pomenoval De revolutionibus orbium coelestium (O pohyboch nebeských sfér). Pridaním slovného spojenia „nebeských sfér“ naznačil, že táto práca bola ovplyvnená Aristotelovými myšlienkami. Osiander napísal aj anonymný predhovor, v ktorom uviedol, že teórie zaznamenané v tejto knihe nie sú článkami viery a nemusia byť pravdivé. Kopernik dostal výtlačok svojej knihy s neoprávnene urobenými zásahmi a ústupkami len niekoľko hodín pred svojou smrťou v roku 1543.

 Dielo O pohyboch pohlo svetom

Osianderove zmeny knihu spočiatku ušetrili od kritiky. Taliansky astronóm a fyzik Galileo neskôr napísal: „Keď bola kniha vydaná, svätá cirkev ju prijala a každý ju čítal a študoval bez najmenšieho náznaku nesúhlasu s jej teóriami. Ale teraz, keď skúsenosti a nevyhnutné dôkazy potvrdili, že tieto teórie sú opodstatnené, niektorí ľudia by autora radi zbavili zásluh bez toho, aby do jeho knihy čo i len nazreli.“

Prví označili knihu za „absurdnú“ luteráni. Hoci katolícka cirkev sa spočiatku ku knihe nevyjadrovala, neskôr rozhodla, že kniha je v rozpore s oficiálnym učením cirkvi, a v roku 1616 ju pridala do zoznamu zakázaných kníh. Odstránená z neho bola až v roku 1828. Charles Glenn Wallis v predhovore k anglickému prekladu knihy píše: „Nezhody medzi katolíkmi a protestantmi spôsobili, že obe vyznania sa báli škandálu, ktorý by mohol podkopať úctu k cirkvi Biblie, a preto začali príliš doslovne vysvetľovať Písma a mali sklon zavrhnúť každé tvrdenie, ktoré by sa dalo chápať v rozpore s doslovným výkladom nejakej biblickej pasáže.“ * Galileo o údajnom rozpore medzi Kopernikovou teóriou a učením Biblie napísal: „[Kopernik] neobchádzal Bibliu, ale veľmi dobre vedel, že ak sa jeho teória potvrdí, potom nemôže byť v rozpore s Písmami, keď sú správne vyložené.“

Dnes mnohí považujú Kopernika za otca modernej astronómie. Je pravda, že jeho predstavu vesmíru neskôr spresnili a zdokonalili ďalší vedci, ako Galileo, Kepler a Newton. Napriek tomu astrofyzik Owen Gingerich hovorí: „Práve Kopernik nám svojou prácou ukázal, aké neisté môžu byť dlho uznávané vedecké koncepcie.“ Pomocou výskumu, pozorovania a matematických výpočtov Kopernik vyvrátil mylné náboženské a vedecké predstavy, ktoré boli hlboko zakorenené. A zostal známy ako muž, ktorý „zastavil Slnko a roztočil Zem“.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 17]

O pohyboch nebeských sfér

Kopernik rozdelil svoju knihu na šesť častí. Tu sú niektoré z jej hlavných myšlienok.

● Naša planéta je jedným z mnohých „cestovateľov“, ktorých pohyb riadi ‚Slnko zo svojho kráľovského trónu‘.

● Planéty obiehajú okolo Slnka tým istým smerom. Jednou z nich je Zem, ktorá sa jedenkrát za deň otočí okolo vlastnej osi a raz za rok obehne okolo Slnka.

● Najbližšie k Slnku je Merkúr, nasleduje Venuša, Zem a Mesiac, Mars, Jupiter a napokon Saturn.

[Prameň ilustrácie]

Titulná strana Kopernikovho diela: Zbiory i archiwum fot. Muzeum Okręgowego w Toruniu

[Obrázok na strane 14]

Prístroj, ktorý Kopernik používal na pozorovanie

[Prameň ilustrácie]

Zbiory i archiwum fot. Muzeum Okręgowego w Toruniu

[Obrázky na strane 15]

Predmety z Kopernikovej študovne v jeho observatóriu vo Fromborku v Poľsku

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: Muzeum M. Kopernika we Fromborku; J. Semków

[Obrázok na strane 16]

Geocentrická sústava

[Prameň ilustrácie]

© 1998 Visual Language

[Obrázok na strane 16]

Heliocentrická sústava

[Prameň ilustrácie]

© 1998 Visual Language

[Obrázok na stranách 16, 17]

Slnečná sústava, ako ju poznáme dnes