Pozorujeme svet

Mýtus o raste vlasov

„Strihanie vlasov ani holenie hlavy neovplyvní rýchlosť rastu vlasov, ich štruktúru ani hrúbku,“ píše sa v novinách The New York Times v rubrike o zdraví. Po celé roky sa verilo mýtu, že po ostrihaní alebo po oholení vlasy rastú rýchlejšie a sú hrubšie. No z opakovaných štúdií uskutočňovaných od 20. rokov 20. storočia vyplynulo, že „dĺžka, štruktúra a hrúbka vašich vlasov závisí od genetiky a hladiny hormónov, nie od toho, ako často si holíte hlavu,“ pokračujú noviny. Prečo tento mýtus pretrváva? Možno preto, že veľa ľudí si začína holiť hlavu v skorom veku, keď rast vlasov nedosiahol najvyššiu rýchlosť a vlasy sú svetlejšie. Okrem toho „vlasy sú tmavšie a hrubšie pri korienkoch, takže po odstránení končekov vzniká dojem, že vlasy sú hrubšie,“ poznamenávajú noviny. „Vyrastanie vlasov po oholení si môže človek ľahšie všimnúť ako taký istý rast už dlhších vlasov.“

 Pozor na hlučné hračky

„Hlučné hračky poškodzujú detský sluch,“ uvádzajú noviny Toronto Star. Po preskúmaní „40 hračiek určených deťom do troch rokov“ tím kanadských audiológov zistil, že „prinajmenšom 25 z nich bolo dosť hlučných na to, aby poškodili detský sluch,“ píše sa v novinách. Najvyššiu hladinu hluku, 115 decibelov, zaznamenali pri hračkárskom mobilnom telefóne. Podľa audiológa Richarda Larocqua je táto úroveň hluku „nižšia ako pri prúdovom lietadle, ale vyššia ako na väčšine diskoték“. Súčasná norma povolená kanadskou vládnou zdravotníckou organizáciou Health Canada je 100 decibelov. No ako poznamenal článok, štúdia naznačuje, že „sluch by viac šetrila norma 87 decibelov, ktorým by mohol byť človek vystavený maximálne 30 minút“.

Ako si poradiť s poradami

Mnohé firmy si uvedomujú, že je potrebné udržiavať pracovné porady krátke a skoncovať so zbytočnými poradami, podávajú správu The New York Times. Aby sa zabránilo plytvaniu časom na poradách, niektorí vedúci sa uchyľujú k takým zúfalým opatreniam, akými sú stopky, píšťalky a nepohodlné stoličky, ako aj to, že zúčastnených nechajú stáť. Zdá sa, že tento postoj nemajú len vedúci. Pri prieskume medzi 600 pracovníkmi sa „porady, ktoré trvajú príliš dlho“, zaradili na prvé miesto medzi požieračmi času. Patti Hathawayová, autorka knihy, ktorá obsahuje rady na riešenie rôznych situácií v práci, odporúča vedúcim najprv si pozrieť program porady, aby zistili, či je porada skutočne potrebná. Ak by malo byť jej cieľom len informovať, mali by zvážiť, či informácie nepošlú e-mailom.

Podzemná škôlka

„Vlhká baňa je výborným prostredím na pestovanie stromov. Je to v prvom rade preto, že je tam stála vlhkosť a geotermálna teplota 25 °C po celý rok,“ píše sa v novinách Toronto Star. Od roku 1986 spoločnosť Inco Limited, ktorá sa zaoberá ťažbou a spracovaním kovov, nenápadne prevádzkuje podzemnú škôlku v creightonskej bani neďaleko Sudbury v Kanade. V hĺbke 1400 metrov pod zemou sa každú sezónu vypestuje 50 000 sadeníc. Cisterny vybavené časovými spínačmi zásobujú sadenice 2000 litrami hnojiva a vody denne. Na vytvorenie efektu slnečného svetla slúži tridsať 1000-watových žiaroviek. „Počas prvého týždňa svietia 24 hodín denne, nasledujúce tri týždne sú denne 18 hodín zasvietené a 6 hodín zhasnuté a napokon svietia 12 hodín denne tak, ako je to vonku,“ opisujú noviny. Začiatok pestovateľskej sezóny je tu koncom januára a do konca mája sú sadenice borovice červenej a borovice Banksovej pripravené na zasadenie na pozemku banskej spoločnosti a v okolí. Niektoré z týchto stromčekov sú tiež darované na skrášlenie obce.

Práca v záhradke pre ľudí po mozgovej príhode

„Ľuďom po mozgovej príhode prináša práca v záhradke najväčšiu radosť zo života,“ píše sa v nemeckých novinách Gießener Allgemeine. Šesť mesiacov po skončení rehabilitácie boli 70 pacienti, ktorí mali mozgovú príhodu, požiadaní, aby povedali, ktoré činnosti im priniesli uspokojenie. Medzi navrhovanými činnosťami boli domáce práce, nakupovanie, varenie, čítanie, prechádzky, jazda autom, práca v zamestnaní a rad spoločenských podujatí. Ale práca v záhradke bola jedinou činnosťou, ktorá im v živote prinášala stále väčšie uspokojenie. Podľa Brigitte Oberauerovej, odborníčky na liečbu prácou, práca v záhradke „uľahčuje pacientom po mozgovej príhode zamerať pozornosť na konkrétne veci a udržať si sústredenosť. Zamestnáva zmysly a odovzdáva správu, že rastie niečo nové a pokračuje život. To je dôležité posolstvo po vážnej chorobe.“ Práca vonku môže tiež ukončiť izolovanosť pacientov, ktorí boli dlho vnútri, a môže zlepšiť ich pohyblivosť a udržiavanie rovnováhy.

Nastane kríza starostlivosti o starých ľudí?

„Ak nezvýšite životnú úroveň teraz a nevytvoríte nejakú záchrannú sociálnu sieť pre ľudí pokročilého veku, je pravdepodobné, že v roku 2030 alebo 2040 zažijete humanitárnu krízu obrovských rozmerov,“ varuje Richard Jackson, vedúci programu na pomoc starnúcemu svetu Global Aging Initiative vo Washingtone, D. C. Podľa medzinárodného vydania novín The Miami Herald rastúca dĺžka života a znížená pôrodnosť spôsobujú „prudký nárast staršej generácie“ na celom svete. Napríklad v Mexiku sa do roku 2050 očakáva nárast počtu starších osôb z 5 percent na 20 percent. Podobný výrazný rast populácie starších ľudí vidno v mnohých rozvojových krajinách, ako je napríklad Čína, v ktorej podľa odhadov bude v polovici tohto storočia žiť 332 miliónov starších občanov. Ako uviedol článok, teraz prebiehajú „preteky s časom“, aby sa zabezpečila „rozsiahla sieť sociálnych služieb“ potrebných pre ľudí pokročilého veku.

Svojvoľné podávanie liekov deťom

V Brazílii a iných krajinách sa stalo bežným neuvážené podávanie liekov deťom, oznamujú noviny Folha Online. Mnohé rodiny majú doma príručnú zásobu liekov. No „na rozdiel od toho, čo si mnohí ľudia myslia, aj lieky, ktoré sa dajú kúpiť bez lekárskeho predpisu, môžu spôsobiť nezvratné škody na zdraví dieťaťa — ak sa užijú nesprávne alebo ak nie sú potrebné“. Mnohé choroby detí, ako napríklad bežný kašeľ, zmiznú samy, bez použitia liekov. „Sme zvyknutí riešiť každý problém liekmi,“ hovorí Lúcia Ferro Bricksová, pediatrička v Detskom inštitúte pri Univerzitnej nemocnici v São Paule. Aj potravinové doplnky sa podávajú zbytočne, pretože vo väčšine prípadov by stačila správna strava, ktorá by uspokojila potreby dieťaťa. „Keď rodičia požiadajú o predpísanie nejakých vitamínov, poviem im, aby z niekoľkých kusov ovocia urobili dieťaťu riadnu šťavu,“ hovorí Bricksová.