Pribúda prírodných katastrof?

„Je dôvod obávať sa, že extrémne javy, ktoré možno pripísať klimatickým zmenám, budú mať v budúcnosti stále vážnejšie následky. To znamená, že musíme počítať s novými hrozbami počasia a možno aj s väčšími stratami... Z hľadiska prevencie by bolo múdre, aby sme sa pripravili na dramatické zmeny.“ — „Topics Geo — výročná správa za rok 2003: Prírodné katastrofy.“

V NIEKTORÝCH častiach Európy bolo v lete 2003 mimoriadne horúco. Horúčavy prispeli k smrti približne 30 000 ľudí v Belgicku, Británii, Francúzsku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku. Vlna horúčav, ktorá postihla Bangladéš, Indiu a Pakistan pred začiatkom monzúnových dažďov, si vyžiadala 1500 obetí, zatiaľ čo sucho a rekordné horúčavy v Austrálii vyvolali lesné požiare, ktoré zničili asi tri milióny hektárov lesa.

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie „vzniklo v roku 2003 v Atlantickom oceáne počas obdobia hurikánov 16 búrok, ktoré dostali vlastné meno. To značne prekračuje priemer 9,8 búrok za obdobie 1944–1996, ale zodpovedá to výraznému nárastu v každoročnom výskyte tropických búrkových systémov od polovice 90. rokov.“ Táto tendencia sa prejavovala aj v roku 2004, keď Karibskú oblasť a Mexický záliv zachvátili ničivé hurikány, ktoré si vyžiadali približne 2000 životov a zanechali po sebe spúšť.

V roku 2003 postihol Srí Lanku cyklón, ktorý vyvolal ničivé záplavy s bilanciou najmenej 250 mŕtvych. V roku 2004 vzniklo v západnej časti Tichého oceánu minimálne 23 tajfúnov.  Desať z nich zasiahlo Japonsko a spôsobilo značné škody, pričom si vyžiadali vyše 170 životov. Záplavy po prudkých monzúnových dažďoch postihli takmer 30 miliónov ľudí na juhu Ázie, najmä v Bangladéši. Milióny ľudí prišli o strechu nad hlavou, takmer tri milióny obyvateľov bolo nútených opustiť svoje domovy a vyše 1300 ľudí prišlo o život.

V roku 2003 bolo aj niekoľko silných zemetrasení. V Alžíri v Alžírsku bolo 21. mája pri zemetrasení zranených 10 000 ľudí a 200 000 zostalo bez domova. Ráno 26. decembra o 5.26 sa osem kilometrov južne od mesta Bam v Iráne zachvela zem. Zemetrasenie s magnitúdom 6,5 zničilo 70 percent mesta, vyžiadalo si 40 000 životov a zanechalo bez strechy nad hlavou vyše 100 000 ľudí. Bola to najsmrtonosnejšia prírodná katastrofa roka. Na hromadu trosiek premenila aj dvetisícročnú bamskú citadelu Arg-e-Bam a pripravila tak tento región o ekonomicky dôležitú turistickú atrakciu.

Presne o rok sa blízko západného pobrežia severnej Sumatry v Indonézii vyskytlo zemetrasenie s magnitúdom 9, ktoré vyvolalo najsmrtonosnejšie vlny cunami, aké kedy boli zaznamenané. Smrtiace vlny si vyžiadali 200 000 životov a oveľa viac ľudí bolo zranených a zostalo bez strechy nad hlavou. Cunami sa dostali dokonca až k východnému pobrežiu Afriky, ktoré bolo od epicentra vzdialené minimálne 4500 kilometrov.

Sú na obzore čierne mraky?

Sú tieto udalosti predzvesťou niečoho horšieho? V súvislosti s katastrofami spôsobenými počasím sú mnohí vedci presvedčení, že atmosférické zmeny ako následok ľudskej činnosti menia celosvetovú klímu a prispievajú k väčším extrémom počasia. Ak je to pravda, v budúcnosti nás nečaká nič dobré. Okrem toho stále viac ľudí býva — či už sa pre to rozhodli, alebo nemajú inú možnosť — v oblastiach, ktorým hrozí prírodná katastrofa.

Podľa štatistík 95 percent všetkých úmrtí spôsobených prírodnými katastrofami je v rozvojových krajinách. Bohaté krajiny majú síce nižšiu úmrtnosť, ale pripadá na ne 75 percent ekonomických strát. Niektoré poisťovne trápi otázka, či pri tejto záplave rastúcich strát budú ich spoločnosti schopné vyplácať poistné.

V nasledujúcom článku si rozoberieme niektoré prírodné procesy, ktoré vedú ku katastrofám, a spôsoby, akými ľudia možno prispievajú k ich ničivosti. Pouvažujeme aj o tom, či má ľudstvo moc a vôľu urobiť potrebné zmeny, aby zem bola pre budúce generácie bezpečnejším domovom.

[Obrázok na strane 3]

FRANCÚZSKO 2003 Vlna letných horúčav v Európe si vyžiadala 30 000 životov; v Španielsku namerali 44,8 °C

[Prameň ilustrácie]

Alfred/​EPA/​Sipa Press

 [Obrázky na stranách 4, 5]

IRÁN 2003 Pri zemetrasení v Bame zahynulo 40 000 ľudí; ženy pri masovom hrobe oplakávajú príbuzných

[Prameň ilustrácií]

Pozadie a ženy: © Tim Dirven/​Panos Pictures