Snaha nasýtiť miliardu ľudí

PREHRAŤ

Snaha nasýtiť miliardu ľudí

KAŽDÝ deň nemá miliarda ľudí dostatok jedla, aby utíšila svoj hlad. No podľa Organizácie Spojených národov nie je žiaden dôvod na existenciu takého hrozného stavu.

„Povedali ste, že vašou hlavnou prioritou je odstránenie extrémnej chudoby.“ To sú slová, ktoré 8. septembra 2000 adresoval generálny tajomník OSN Kofi Annan najmocnejším mužom a ženám sveta na Miléniovom summite OSN. Na summite viacerí predstavitelia otvorene hovorili o probléme chudoby vo svete. „Extrémna chudoba je morálnou fackou ľudstvu,“ povedal viceprezident Brazílie. Britský premiér bol ešte otvorenejší, keď povedal: „Výsledkom pôsobenia rozvinutých krajín v Afrike je rad žalostných zlyhaní, ktoré šokujú civilizovaný svet a robia mu hanbu.“

Títo dvaja rečníci jasne povedali, že krajiny sa samy zdiskreditovali, keď neurobili, čo mohli, aby zabezpečili jedlo hladujúcim. Na dôkaz túžby zlepšiť životné podmienky všetkých ľudí na zemi sa účastníci summitu zaviazali konať. Svoje odhodlanie vyjadrili rezolúciou, ktorá mala osem častí a obsahovala aj toto vyjadrenie: „Urobíme všetko, čo budeme môcť, aby sme našich blížnych — mužov, ženy i deti — oslobodili z biednych a ponižujúcich podmienok extrémnej chudoby, v akej v súčasnosti žije vyše miliardy ľudí... Okrem toho sme rozhodnutí: Do roku 2015 na celom svete znížiť o polovicu počet ľudí, ktorých denný príjem je menej ako jeden dolár, a počet ľudí, ktorí hladujú.“

Čo od septembra 2000 urobili krajiny v snahe dosiahnuť tento vznešený cieľ?

Skutky hovoria hlasnejšie než slová

V roku 2003 začalo Svetové ekonomické fórum iniciatívu s názvom Global Governance Initiative, ktorá mala vyhodnotiť výsledky úsilia o dosiahnutie cieľov Miléniovej deklarácie OSN. V oficiálnej správe z 15. januára 2004 sa píše: „Svet nevynakladá dostatočné úsilie na dosiahnutie ani jedného z najdôležitejších cieľov.“ O hlade sa v správe uvádza: „Problém nie je v tom, že by vo svete nebolo dosť potravín — potravín je dostatok pre všetkých. Problém je v tom, že potraviny a primeraná výživa sa nedostávajú ľuďom, ktorí nemajú peniaze.“

O celkovom probléme chudoby sa v správe píše: „Zodpovednosť za laxný prístup k plneniu sľubov nesú dnes hlavne vlády, bohaté i chudobné. Ale najchudobnejších veľmi často znevýhodňuje svetová ekonomika, ktorej zásady určujú bohatí. Hoci bohaté krajiny hovoria veľa a pekne, o reformu ekonomiky či o podstatné zvýšenie rozvojovej pomoci pre najchudobnejších nemajú záujem.“ Napriek takýmto výčitkám politici ďalej radšej debatujú, než konajú, a vlády sa ďalej snažia manévrovať záležitosti vo svoj prospech. A chudobní ľudia vo svete majú stále prázdny žalúdok.

Informačný materiál Svetového ekonomického fóra s názvom „Od ambícií k činom“ obsahuje varovanie, že „ak medzinárodné spoločenstvo nezmení svoju obchodnú politiku, ak jednotlivé krajiny nesústredia vnútornú politiku na odstránenie hladu a ak nevzrastie počet úspešných miestnych projektov, obrovský počet hladujúcich bude ďalej rásť“. A kto má zlepšiť politiku a realizovať viac „úspešných miestnych projektov“? Práve tie vlády, ktoré v roku 2000 deklarovali odhodlanie zlepšiť údel všetkých ľudí.

Jeden nesplnený sľub vyvolá sklamanie; viac nesplnených sľubov vedie k nedôvere. Vlády krajín sveta nedodržali slovo, že sa budú starať o chudobných, a tak stratili dôveru ľudí. V jednej chudobnej krajine v Karibskej oblasti žije matka, ktorá dokáže svojim piatim deťom zabezpečiť iba jedno jedlo denne. Táto matka hovorí: „Starám sa iba o to, aby sme mali čo jesť. Je mi jedno, kto je pri moci. Od tých hore sme nikdy nič nedostali.“

Biblický pisateľ Jeremiáš povedal: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ (Jeremiáš 10:23) Neschopnosť ľudských vlád riešiť problémy chudobných iba potvrdzuje túto biblickú pravdu.

Existuje však Vládca, ktorý má moc vyriešiť problémy ľudstva a ktorý to aj túži urobiť. V Biblii sa píše, kto je to. Keď tento Vládca vezme veci do svojich rúk, už nikto nikdy nebude hladný.

Základ nádeje

„K tebe hľadia s nádejou oči všetkých a ty im dávaš ich potravu v pravý čas.“ (Žalm 145:15) Kto je ten, ktorý venuje pozornosť ľudskej potrebe jesť? Náš Stvoriteľ, Jehova Boh. I keď ľudia trpia hladom a ďalšími problémami už tisíce rokov, Jehova sa o nich vždy zaujímal. Pozoroval a pozoruje zlyhania ľudských vlád a cez svoje neomylné Slovo, Bibliu, oznamuje, že ich čoskoro nahradí vlastnou vládou.

Jehova hovorí: „Ja, áno ja, som ustanovil svojho kráľa na Sione, svojom svätom vrchu.“ (Žalm 2:6) Toto vyhlásenie najvyššej autority vo vesmíre je základom nádeje. Aj keď sa od ľudských vládcov poddaní často nedočkali pomoci, Ježiš Kristus, Kráľ, ktorého dosadil Boh, sa postará o také požehnania, aké najchudobnejší ľudia sveta nikdy nezažili.

Prostredníctvom tohto Kráľa nasýti Jehova všetkých hladných. „Hospodin mocností pripraví všetkým národom na tomto vrchu hostinu z tučných vecí,“ píše sa v Izaiášovi 25:6 podľa Evanjelického prekladu. Za vlády Božieho Kráľovstva, na ktorého čele bude Kristus, už nebude ľuďom chýbať dobré jedlo bez ohľadu na to, kde budú žiť. O Jehovovi sa v Biblii píše: „Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ — Žalm 145:16.

[Zvýraznený text na strane 13]

„Výsledkom pôsobenia rozvinutých krajín v Afrike je rad žalostných zlyhaní, ktoré šokujú civilizovaný svet a robia mu hanbu.“ — Britský premiér Tony Blair

[Obrázok na strane 12]

ETIÓPIA: V tejto krajine je od potravinovej pomoci závislých asi 13 miliónov ľudí. Jedným z nich je aj dieťa na fotografii hore

[Obrázok na strane 12]

INDIA: Títo žiaci dostávajú jedlo v škole

[Pramene ilustrácií na strane 12]

PREBUĎTE SA!