Hračky včera a dnes

FILIP * a jeho malí kamaráti s nadšením sledujú, ako poskakuje lopta, ktorú si urobili z namotaných kúskov špagátu. Začínajú do nej kopať a je z toho živý futbalový zápas. Mike je celý bez seba z toho, že pomocou diaľkového ovládača môže riadiť autíčko. Bez problémov ho posúva dopredu a dozadu. Adrejka a jej malé kamarátky doma obliekajú bábiky, obúvajú im topánočky a celý čas sa bavia o tom, ako sa budú obliekať ony, keď vyrastú.

Čo spája tieto deti? Hračky, s ktorými sa dokážu hrať celé hodiny. Niektorá hračka, napríklad obľúbený plyšový medvedík, môže byť pre dieťa nerozlučným spoločníkom už od plienok. Môže mať dokonca svoje miesto v rodinnom albume. Aká je história hračiek? Prečo sú pre deti také dôležité?

Prvé hračky

Jedna encyklopédia uvádza: „Pojmom hračka sa často označuje predmet, ktorý sa používa pri hre. Mnohé hračky a hry majú pôvod v dávnej minulosti a v rozmanitých kultúrach. Existuje široká škála hračiek, od tých najjednoduchších po veľmi zložité, od palice, ktorú si dieťa vyberie a predstavuje  si, že jazdí na koni, až po prepracované a zložité mechanické zariadenia.“ A tak sa hračkou môže stať akýkoľvek predmet, s ktorým sa dá zabaviť a pohrať. Keďže ľudia od prirodzenosti vyhľadávajú rozptýlenie, je veľmi pravdepodobné, že hračky sú skoro také staré ako ľudstvo samo.

Napríklad bábiky — alebo prinajmenšom ich časti — boli objavené v takých starovekých krajinách ako Babylonia a Egypt. Bábiky sú zrejme najstaršími hračkami. Inou hračkou známou už v staroveku je lopta. Hoci nikto nevie, kedy sa objavila prvá lopta, v jednej starovekej egyptskej hrobke dieťaťa sa našli kamenné kolky, do ktorých sa pri hre podobnej dnešným kolkom hádzala kamenná guľa.

V Grécku sa už pred viac ako tritisíc rokmi hrali s kamenným jojom a podľa niektorých dôkazov ho poznali aj v starovekej Číne. Deti Rimanov sa hrali s bábikami a geometrickými útvarmi zo slonoviny, ktoré do seba zapadali. Grécki a rímski chlapci sa hrali aj s miniatúrnymi vozmi, z čoho vidieť, že už v minulosti boli u detí obľúbené „autíčka“. V jednom múzeu je vystavená hlinená figúrka zvieraťa na kolieskach, ktorá mohla slúžiť ako hračka, a pochádza z obdobia jednej skorej mexickej kultúry. Je zaujímavé, že v rámci tejto kultúry neobjavili žiadne iné použitie kolies. V stredoveku sa oválne alebo guľaté lopty vyrábali zo zvieracích mechúrov, ktoré sa nafúkali. Používali sa pri hrách podobných dnešnému futbalu alebo rugby a cieľom bolo dostať loptu do bránky kopaním alebo prenesením.

Neskôr boli v Anglicku v 18. storočí na vzdelávacie účely vytvorené puzzle, ktoré si získali veľkú obľubu začiatkom 20. storočia. V tomto období začali byť populárne aj pastelky. Len v Spojených štátoch jediný podnik vyrobil vyše 100 miliárd pasteliek. Ako vidíte, niektoré dnešné hračky majú svoj počiatok v dávnej minulosti a v živote ľudí hrali dôležitú úlohu.

Sú hračky iba na zábavu?

„Hra je prirodzenou činnosťou každého dieťaťa. Dáva deťom množstvo príležitostí na učenie a rast — v telesnom, duševnom i spoločenskom ohľade. Ak je hra detskou prácou, potom hračky sú pracovné nástroje, a vhodné hračky pomôžu deťom, aby vykonali dobrú prácu.“ Takto bola v jednej vládnej príručke na výber vhodných hračiek opísaná ich dôležitá úloha.

Samozrejme, hračky sú obľúbené hlavne preto, že je s nimi zábava. Ale pozoruhodné je aj to, ako prispievajú k vývoju dieťaťa. Uvažujme nad týmito príkladmi: Keď dieťa tlačí hračkársky vozík, rozvíja si pohybové schopnosti. Skákaním cez švihadlo si zlepšuje koordináciu pohybov. Keď kope do lopty alebo jazdí na bicykli, učí sa udržať rovnováhu. A pri stavaní z kociek a kreslení obrázkov si cibrí presnosť pohybov.

 A ako je to s rozumovými schopnosťami dieťaťa? Ak si dieťa pri hre, napríklad pri skákaní cez švihadlo alebo pri hre na slepú babu, spieva alebo hovorí riekanku, rozvíja si jazykové schopnosti. Keď si stavia z kociek, hrá hru, pri ktorej musí postupovať podľa pokynov, skladá puzzle alebo sa na niekoho hrá, podnecuje to jeho uvažovanie a tvorivé schopnosti. Tieto schopnosti si dieťa rozvíja aj pri hre na hudobných nástrojoch, pri kreslení a modelovaní, pri rôznych ručných prácach a inej tvorivej činnosti.

Dôležité je tiež to, ako hra pomáha dieťaťu nadobudnúť sociálne schopnosti — ako sa správať v kruhu ostatných detí —, napríklad keď je súčasťou tímu pri nejakej loptovej hre. Dr. Bruce Duncan Perry hovorí: „Dieťa sa učí viac o ľuďoch okolo seba a vďaka tomu sa môže stať empatickejším a menej sebeckým. Keď sa deti hrajú s rovesníkmi, spoznávajú sústavu spoločenských pravidiel a učia sa tiež, ako sa v určitom spoločenskom prostredí ovládať a znášať sklamania.“

Deti používajú hračky aj na to, aby napodobňovali činnosť dospelých. Grécky filozof Aristoteles povedal: „Človek má od narodenia sklon napodobňovať iných.“ Áno, deti pri hre napodobňujú mnoho činností z každodenného života a zároveň sa ich učia. Vieme si ľahko predstaviť, ako dievčatko v náručí uspáva svoju bábiku práve tak, ako to možno oveľa neskôr bude robiť s dieťaťom. Alebo ako pripravuje jedlo pre svoje kamarátky. Podobne chlapci sa hrajú s „autami“ a dokonca napodobňujú zvuk motora, a tak sa pripravujú na to, že raz budú naozaj šoférovať. Ale sú isté  veci, ktoré by ste mali zvážiť skôr, ako vyberiete pre svoje deti nejakú hračku. Prečo?

Pri výbere hračiek buďte opatrní

„Dnešné hračky propagujú predstavu násilnej spoločnosti nerešpektujúcej zákon,“ píše sa v londýnskych novinách The Daily Telegraph. Hoci to neplatí v prípade všetkých hračiek, podľa jedného článku v mexických novinách La Jornada dnes čoraz menej vidieť klasické hračky a častejšie „deformované, svalnaté postavičky... s agresívnym výzorom“. Článok citoval Patriciu Ehrlichovú, učiteľku a výskumníčku na Autonómnej univerzite v Xochimilcu, ktorá povedala, že mnohé hračky na trhu propagujú ideológiu nadradenosti, v ktorej sa uprednostňuje násilie, agresívnosť, sila, odovzdanosť a strach.

Národné združenie školských psychológov v Spojených štátoch potvrdzuje, že keď sa deti hrajú s hračkami propagujúcimi násilie, „môže to mať negatívny vplyv na učenie a vývin detí a môže to viesť k škodlivým následkom“. Podľa niektorých štúdií môžu násilné videohry a počítačové hry vyvolávať agresívne správanie a viesť k zločinnosti. Preto každý dospelý, ktorý je zodpovedný za dieťa, by mal starostlivo uvažovať nad výberom vhodných hračiek. — Pozri rámček na 26. strane.

Vďaka výdobytkom modernej techniky sú dnes hračky veľmi rozmanité a dômyselné. Ale môžu byť príliš drahé, rýchlo prestanú byť pre deti zaujímavé alebo jednoducho nie sú pre deti dobré. Leanne, matka z Austrálie, ktorá sama vychováva päť detí, hovorí: „Na mojich starších chlapcov vplýva reklama a často chcú, aby som im kúpila drahé počítačové hry. Ale zdá sa mi, že oveľa dlhšie sa dokážu zabaviť hrou na dvore s lacnou pálkou a gumenou loptou. Jednoduché hračky sú najtrvácnejšie a poskytujú fantázii mojich detí najviac priestoru.“

Čo tak urobiť si vlastnú hračku?

Ak si dieťa a nemôžeš si dovoliť najnovšie hračky, aj tak sa môžeš dobre zahrať, keď zapojíš svoju tvorivosť a fantáziu. V mnohých častiach sveta si deti ako ty robia hračky samy.

Pozri si obrázky na týchto stranách. Zdá sa, že tie deti sa bavia, však? Zhotoviť niektoré „autá“ nie je také jednoduché. Musíš pozbierať kusy starých drôtov a poohýbať ich do správneho tvaru. Kolesá sa dajú vyrezať z gumy alebo umelej hmoty. Ako sa ti pozdáva ten vlak vyrobený z fliaš od mlieka a malinovky? Alebo čo povieš na to nákladné auto z kúskov dreva? Niekedy sa dá na takýchto hračkách aj povoziť, ako napríklad na tejto podomácky vyrobenej kolobežke z Afriky. Tieto deti prišli na to, že hračky nemusia byť drahé, aby sa s nimi dobre zahrali. A súčasťou zábavy je aj ich výroba. Nechceš si to vyskúšať?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 26]

Dobrá hračka je taká, ktorá...

● je vzhľadom na vek, schopnosti a fyzickú zdatnosť dieťaťa vhodná a bezpečná

● je dobre skonštruovaná a je odolná (deti majú sklon veci rozoberať)

● je dostatočne príťažlivá a zaujímavá, aby upútala pozornosť dieťaťa

● podnecuje tvorivosť a fantáziu dieťaťa

● je cenovo prijateľná

● nie je toxická

[Rámček/obrázok na strane 27]

Deti môžete chrániť pred zranením tak, že...

● hračky pre staršie deti budú mimo dosahu mladších

● si starostlivo prečítate všetky pokyny a štítky s bezpečnostnými predpismi, ak je to možné, spolu s dieťaťom

● poučíte dieťa a jeho kamarátov, ako správne používať hračky a ako ich potom uložiť

● nebudete kupovať akustické hračky, ktoré by mohli dosiahnuť škodlivú hladinu hluku

● budete hračky pravidelne kontrolovať. V mnohých prípadoch bude potrebné poškodenú hračku opraviť alebo ihneď vyhodiť

● s hračkami, ktoré by mohli byť nebezpečné, ako sú napríklad hračky so strelami, predmety s ostrými hranami a elektrické hračky, sa budú hrať iba staršie deti pod dozorom dospelého

● hračky, ktoré majú také malé časti, že by ich deti mohli prehltnúť, budete držať mimo dosahu malých detí

[Obrázok na strane 24]

Lev a ježko na kolieskach, druhé tisícročie pred n. l., Irán

[Prameň ilustrácií]

Lev a ježko: Erich Lessing/​Art Resource, NY

[Obrázok na strane 25]

Hlinená bábika, asi 600 pred n. l., Taliansko

[Obrázok na strane 25]

Vĺčik, asi 480 pred n. l., klasické Grécko

[Obrázok na strane 25]

Šúpoľová bábika z obdobia kolonizácie Ameriky

[Obrázok na strane 25]

Pastelky, začiatok 20. storočia, Spojené štáty

[Obrázky na strane 26]

Deti s hračkami, ktoré si vyrobili doma

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Hlinená bábika: Erich Lessing/​Art Resource, NY; vĺčik: Réunion des Musées Nationaux/​Art Resource, NY; šúpoľová bábika: Art Resource, NY