Krása pravdy ma priviedla k Stvoriteľovi

ROZPRÁVA CUJOŠI FUDŽII

PRED niekoľkými rokmi sa mi naskytla výnimočná príležitosť. Ako pomocník Seneia Ikenoba, majstra školy ikenobo, zameranej na aranžovanie kvetov, som mal aranžovať kvety v jednej elegantne zariadenej miestnosti japonského Cisárskeho paláca v Tokiu. Pracovali sme za prísnych bezpečnostných opatrení. V napätej atmosfére som dbal na to, aby som nevylial ani kvapku vody. Bol to jeden z vrcholov mojej kariéry vo svete aranžovania kvetín. Dovoľte mi, aby som vám porozprával, ako som do tohto sveta vstúpil.

Narodil som sa v roku 1948 v meste Nišiwaki severozápadne od Kóbe v Japonsku. Od detstva na mňa mocne pôsobilo, ako sa premenlivá krása štyroch ročných období odráža v kvetoch. No keďže ma vychovávala moja stará matka, ktorá bola oddanou budhistkou, nikdy som neuvažoval o Stvoriteľovi.

Moja matka vyučovala a ešte stále vyučuje ikebanu, teda aranžovanie kvetov, v mojom rodnom meste. Ikebanu, nazývanú aj kadó (cesta kvetín), si ľudia v Japonsku vysoko vážia. Aj keď ma matka nikdy priamo neučila tomuto umeniu, do veľkej miery ma ovplyvnila. Keď nadišiel čas, aby som sa rozhodol, čím budem, chcel som vstúpiť do sveta ikebany. Môj učiteľ i matka mi odporúčali riadne univerzitné štúdium, no ja som sa bez váhania rozhodol pre štúdium v Škole ikebany ikenobo. Ikenobo je najstarší umelecký smer ikebany v Japonsku. Do tejto školy som bol prijatý a odvtedy som s celou vážnosťou študoval umenie aranžovania kvetov.

Svet ikebany

Ikebana, japonské tradičné umenie, kladie dôraz na živú krásu. Rád vám to vysvetlím. Kvety vo vedre v kvetinárstve môžu vyzerať pekne, no ako by sa mohli vyrovnať rastlinkám kvitnúcim na poli či zakvitnutým stromom na vrchoch? V prirodzenom prostredí vnímate život a ročné obdobia. To s najväčšou pravdepodobnosťou zapôsobí na vaše srdce. Ikebana je prostriedok na vyjadrenie prírodnej krásy použitím kvetov a rastlín, pričom jej motívom sa stane to, čo vás oslovilo.

Napríklad by ste chceli vyjadriť, akým dojmom na vás pôsobí jeseň. Môžete to urobiť tak, že použijete jesenné kvety, ako sú horec a patrínia, spolu s jesennými listami. Chceli by ste pridať pohladenie osviežujúceho vánku? Napodobní ho niekoľko jemne sa nakláňajúcich býľ ozdobnice, ktoré v pozorovateľoch vyvolajú dojem jesenného vánku. Ikebana si ma skutočne získala. Veľmi ma tešilo, že som sa mohol vyjadrovať aranžovaním kvetov a rastlín, ktorými som zapĺňal priestor nad vázou.

Veľká „rodina“

Ikebana ako aranžérske umenie existuje 500 rokov. V školách ikebany vládne systém, v ktorom má rozhodujúce slovo majster. Postavenie majstra je dedičné. Ako dedič umeleckých tradícií má patriarchálnu autoritu  nad veľkou „rodinou“ žiakov. Nasledujúcej generácii má odovzdať nielen tradičné, ale i nové štýly úpravy kvetín, ktoré vytvára v súlade s dobou, v ktorej žije.

Po absolvovaní Školy ikenobo a po ukončení dvojročného odborného školenia v kadó som v januári 1971 začal pracovať v Nadácii ikenobo. Pod záštitou tejto nadácie som plánoval a organizoval výstavy ikebany po celom Japonsku. S majstrom som tiež cestoval po krajine ako jeden z jeho pomocníkov pri tvorbe jeho umeleckých diel.

Dodnes si pamätám, ako som po prvýkrát stál na pódiu v Športovom centre vo Fukuoke ako majstrov pomocník, kým on predvádzal aranžovanie kvetov. Keď som stál pred tisíckami ľudí, bol som veľmi nervózny. Nedarilo sa mi — ohýbal som stonky a lámal konáriky. No majster o tom len mierne vtipkoval a popritom vysvetľoval obecenstvu, čo robí. To mi pomohlo upokojiť sa.

Keď sa konali národné podujatia s účasťou celebrít zo zahraničia, chodil som s majstrom aranžovať kvety na tieto príležitosti. Ako som už v úvode spomenul, pri jednej takej príležitosti som sa ocitol v elegantne zariadenej miestnosti Cisárskeho paláca.

Neskôr, keď bola zriadená Hlavná škola ikenobo s cieľom preškoliť inštruktorov po celej krajine, bola mi zverená práca spojená s učením, vytváraním učebných osnov a dohľadom nad výrobou učebníc a filmov, ktoré malo používať 200 000 účastníkov kurzu v 300 pobočkách po celom Japonsku. Cestoval som po celej krajine, aby som dohliadal na priebeh kurzu. Ikenobo má tiež pobočky v zahraničí, a tak som niekoľkokrát ročne cestoval na Taiwan. Získal som si majstrovu dôveru a zastával som zodpovedné postavenie.

Mal som rád svoju prácu, no život ma plne neuspokojoval. Za všetkou tou krásou boli veci, z ktorých som bol sklamaný. Žiarlivosť a závisť medzi účastníkmi kurzu prerástli do ohovárania a miestni inštruktori často za mnou chodili po rady. Ale v organizácii, kde vládnu staré zvyky a moc, bolo mnoho vecí mimo môjho dosahu. Keďže mnohí ikebanu skutočne milovali a školenie brali vážne, úprimne som sa zo všetkých síl snažil o to, aby sa mohli učiť s radosťou.

Prvý kontakt s krásou pravdy

Pociťoval som odpor voči náboženstvu, pretože som si myslel, že vedie k zatemneniu mysle. Okrem toho som videl priveľa pokrytectva medzi tými, ktorí hovorili o pokoji a šťastí. Naproti tomu moja manželka Keiko od detstva hľadala pravdu. Zaujímala sa o rôzne náboženstvá a zaoberala sa ich náukami, lenže žiadne z nich neuspokojilo jej duchovný hlad.

A tak keď k nám domov prišla jedna Jehovova svedkyňa, Keiko súhlasila s biblickým štúdiom. Rozprávala mi o všetkom, čo sa dozvedela a čo na ňu zapôsobilo. To, čo mi Keiko hovorila, znelo pekne, no ja som nebol taký nadšený ako ona.

Napriek tomu mi Keiko hovorievala so skutočným presvedčením o tom, čo sa z Biblie naučila. Keď som sa vydával na cestu, vždy mi do tašky pribalila zopár biblických časopisov. Ale ja som ich odmietal čítať. Chránil som si to, čo som si počas rokov vybudoval. Práve sme si kúpili vlastný dom a ja som si myslel, že prijatím biblického učenia by som sa ho musel vzdať. Keiko medzitým robila rýchly pokrok a uplatňovala to, čomu verila. Cítil som sa osamotený a opustený. Aj keď som vedel, že to, čo mi hovorí, je správne, začal som jej odporovať.

Odporujem pravde, aj keď ma priťahuje

Z práce som chodieval domov neskoro večer, no v tie dni, keď bola Keiko na zhromaždení Jehovových svedkov, som domov zámerne prichádzal neskôr ako obvykle. Aj keď som prišiel domov o druhej či o tretej hodine ráno, Keiko na mňa čakala, aby mi povedala, čo sa počas uplynulého dňa udialo, a zaujímala sa o mňa. Ale jednako som sa nemohol zmieriť  s tým, že moja rodina odchádza na pár hodín z domu, aby sa zúčastnili kresťanských zhromaždení. Zintenzívnil som svoj odpor a začal som hovoriť o rozvode. Napriek tomu všetkému zostala Keiko pevná.

Bolo pre mňa ťažké pochopiť jej správanie. Aj keď bol náš vzťah napätý a ona zažívala astmatické záchvaty, bola šťastná vo všetkom, čo robila. Keikino čisté srdce a nevinná jemnosť boli tým, čím ma na začiatku upútala. Práve preto som sa bál, či ju neoklamali, keď začala študovať Bibliu.

Avšak Keiko uplatňovala to, čo sa učila, a snažila sa byť dobrou manželkou i matkou. Odporoval som síce, ale keď ma prosila, aby som išiel na kresťanské zhromaždenia a zjazdy, občas som sa ich zúčastnil, možno preto, že som bol na Keiko hrdý.

Súčasne som žiarlil na Jehovu. Keď som videl, že Keiko sa snaží zmeniť, čudoval som sa, prečo má biblické učenie taký mocný účinok na ľudí. ‚Prečo je moja manželka ochotná prekonávať rôzne ťažkosti pre Jehovu?‘ uvažoval som.

Zakrátko sa ma snažili doma navštíviť niektorí kresťanskí bratia z Keikinho zboru. Nechcel som sa s nimi stretnúť. No chcel som vedieť, prečo má Keiko taký pokoj mysle. Napokon vo mne zvíťazila zvedavosť a súhlasil som s biblickým štúdiom. Keď som sa zblížil s tými, ktorí ma navštevovali, uvedomil som si, že majú v sebe niečo osviežujúce. Pomocou týždenného štúdia do môjho srdca postupne prenikla biblická pravda a rozšíril sa mi obzor.

Krása prírody a krása pravdy

Keď som sa snažil vyjadriť prostredníctvom ikebany krásu a silu prírody, trápil som sa s tým, ako vyjadriť jej veľkoleposť. Potom, keď som sa dozvedel, že to bol Jehova, kto stvoril zázraky prírody, všetko mi dalo zmysel. Ako môže nepatrný človek konkurovať Stvoriteľovým umeleckým schopnostiam? Veď Jehova je Najväčší Umelec! Keď som sa ho snažil napodobňovať, začal som aranžovať kvety ešte lepšie. Po tom, čo som začal študovať Bibliu, mi ľudia začali hovoriť, že sa moje výtvory zmenili — k energickosti sa pridala i jemnosť.

Biblické pravdy mi pomohli prvýkrát porozumieť mnohým veciam. Keď som sa dozvedel, že za súčasným ľudským utrpením je vládca sveta, Satan Diabol, a že naše srdce je zradné pre hriech, ktorý sme zdedili po Adamovi, pochopil som skutočný význam toho, čo sa okolo nás deje. (Jeremiáš 17:9; 1. Jána 5:19) Dozvedel som sa, že Jehova je Bohom pokoja, je hojný v láske, spravodlivosti, moci a múdrosti (5. Mojžišova 32:4; Rimanom 11:33; 1. Jána 4:8; Zjavenie 11:17); že Boh z lásky poslal Ježiša, aby za nás zomrel (Ján 3:16; 2. Korinťanom 5:14); a že príde čas, keď už nebude žiadne utrpenie ani smrť (Zjavenie 21:4). Krása týchto právd ma fascinovala. Okrem toho Jehovovi svedkovia žijú podľa učenia Ježiša, že každý má „milovať svojho blížneho ako sám seba“. To, že som to videl na vlastné oči, ma uistilo, že toto je pravé náboženstvo. — Matúš 22:39.

Prekonávam prekážku

Ako sa v mojom srdci pravda zakoreňovala, objavil sa jeden problém. Totiž keď sa majster nemohol zúčastniť pohrebov, často som ho zastupoval pri budhistických obradoch. Keďže som uvažoval o oddanosti Jehovovi, táto vec bola pre mňa skúškou. Rozhodol som sa, že sa nebudem zúčastňovať budhistických rituálov. (1. Korinťanom 10:21) Úctivo som majstrovi vysvetlil, že čoskoro sa chcem dať pokrstiť a že som rozhodnutý nezapájať sa do žiadneho iného uctievania, aj keby si to vyžadovala moja práca. Povedal mi, že nemá žiadne námietky voči tomu, že sa stanem kresťanom, a že sa k náboženským otázkam môžem postaviť po svojom. Táto odpoveď ma príjemne prekvapila, lebo som si myslel, že budem potrestaný a stratím prácu.

 Po prekonaní tejto prekážky som bol na znak svojej oddanosti Jehovovi pokrstený na kresťanskom zjazde v júni 1983, rok po tom, čo som začal študovať Bibliu. Keď som vychádzal z bazéna, v ktorom som bol pokrstený, Keiko ma privítala so širokým úsmevom a so slzami v očiach. Aj ja som mal v očiach slzy, keď sme spolu s Keiko ďakovali Jehovovi za šťastie, ktoré sme zažili.

Vzdávam sa svetskej kariéry

Majster prejavil veľké pochopenie voči môjmu postoju oddaného kresťana. Snažil som sa ešte svedomitejšie ako predtým spĺňať si pracovné povinnosti. No zároveň som sa snažil udržiavať si vyrovnanosť medzi mojou svetskou prácou a kresťanským životom. Počas siedmich rokov som sa niekoľko mesiacov v roku viac zúčastňoval na kresťanskej službe.

No musel som sa vážne zamyslieť nad duchovnosťou môjho jediného syna a nad Keikiným zhoršujúcim sa zdravím. ‚Mal by som tráviť viac času s rodinou,‘ uvažoval som. Chcel som tiež klásť záujmy Kráľovstva na prvé miesto v živote. Tieto potreby a túžby ma viedli k tomu, aby som sa modlil k Jehovovi v súvislosti s ukončením kariéry vo svete ikebany. Majster si uvedomil, že som pevne rozhodnutý, a ja som napokon v júli 1990 vo veku 42 rokov mohol bez problémov odísť z práce.

Pomáham iným vidieť krásu pravdy

Krátko po tom som začal so službou celým časom, aby som pomohol ďalším nájsť pravdu. V súčasnosti trávim jeden deň v týždni vyučovaním aranžovania kvetov, no už sa nezameriavam na štýl ikenobo. Mám výsadu slúžiť ako starší v zbore a Keiko sa teší z priekopníckej služby a má menej astmatických záchvatov ako v minulosti. Náš syn, ktorý je teraz už ženatý, je služobným pomocníkom v neďalekom zbore. Aká je to pre našu rodinu vzácna výsada, že môžeme slúžiť Jehovovi!

Teším sa na to, že pod vládou Kráľovstva Ježiša Krista budem používať rastliny z mojej záhrady na vytváranie krásnych kvetinových aranžmá. Úprimne túžim spolu s mojou milovanou rodinou navždy chváliť majestátne meno Jehovu, Stvoriteľa všetkej krásy.

[Obrázok na strane 23]

S manželkou, synom a jeho rodinou

[Obrázky na strane 23]

Ikebanou môžete vyjadriť svoj dojem z krásy prírody