Prečo toľko ľudí žije v strachu?

ĽUDSTVO obklopuje ovzdušie strachu. Táto atmosféra je síce neviditeľná, ale možno ju vnímať — ovplyvňuje takmer každého človeka, i keď si to často neuvedomuje. Čo je príčinou tejto atmosféry? Prečo niektorí ľudia cítia strach, keď vyjdú z domu? Prečo sa veľa ľudí necíti bezpečne na pracovisku? Prečo sa mnohí boja o bezpečnosť svojich detí? Aké nebezpečenstvá vyvolávajú v ľuďoch strach v ich vlastnej domácnosti?

Samozrejme, existujú rôzne príčiny strachu, my však budeme uvažovať o štyroch nebezpečenstvách, ktoré môžu na ľudí pôsobiť neustále — o násilí v mestách, o sexuálnom obťažovaní, o nebezpečenstve znásilnenia a o domácom násilí. Pouvažujme najprv o násilí v mestách. Je to zvlášť aktuálna téma, lebo takmer polovica ľudstva dnes žije v mestských oblastiach.

Nebezpečenstvá v mestách

Prvé mestá boli pravdepodobne postavené kvôli ochrane, ale mnohí ľudia dnes považujú mestá za nebezpečné miesta. Čo sa kedysi pokladalo za útočisko, teraz naháňa strach. Preľudnené mestské centrá vytvárajú ideálne podmienky pre zlodejov a vojsť do chudobných  štvrtí niektorých miest, kde je slabé pouličné osvetlenie a málo policajtov, je nebezpečné.

Nie vždy sú tieto obavy prehnané; násilnou smrťou zomiera desivé množstvo ľudí. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie na celom svete príde násilím o život 1,6 milióna ľudí ročne. V Afrike podľa odhadov pripadá ročne na 100 000 ľudí 60,9 úmrtia násilnou smrťou.

Mnohí ľudia, miesta a organizácie — kedysi záruka bezpečia — sa dnes považujú skôr za hrozbu. Napríklad mnohé detské ihriská, školy a obchody sa teraz považujú za nebezpečné oblasti s vysokou kriminalitou. V niektorých prípadoch náboženskí vodcovia, sociálni pracovníci a učitelia — ľudia, ktorí by mali zabezpečovať ochranu — zradili dôveru, ktorá sa do nich vkladala. Správy o zneužívaní detí niektorými z týchto ľudí spôsobujú, že rodičia váhajú zveriť svoje deti niekomu do starostlivosti. Od polície sa očakáva, že bude ľudí chrániť, no v niektorých mestách je často skorumpovaná a zneužíva svoju moc. Čo sa týka „bezpečnostných síl“, v niektorých krajinách v ľuďoch pretrvávajú spomienky na občianske vojny, v ktorých prišli o svojich milovaných po tom, čo im ich odviedla armáda. A tak v rôznych častiach sveta polícia a vojaci namiesto toho, aby zmierňovali atmosféru strachu, ešte k nej prispievajú.

V knihe Citizens of Fear—Urban Violence in Latin America (Občania v strachu — násilie v Latinskej Amerike) sa píše: „Obyvatelia latinskoamerických hlavných miest žijú v neustálom strachu, v podmienkach, ktoré patria k najnebezpečnejším na svete. V tejto obrovskej oblasti zomrie každý rok násilnou smrťou okolo 140 000 ľudí a každý tretí obyvateľ sa už priamo či nepriamo stal obeťou násilia.“ V hlavných mestách v iných častiach sveta zas bežne dochádza k politickým protestom. Keď takéto protesty prerastú do násilia, mnohí jednotlivci zneužijú situáciu na rabovanie obchodov, čo vyvolá všeobecný chaos. Ľudia, ktorí pracujú v obchodnej sfére, sa tak v meste môžu ľahko ocitnúť v obkľúčení rozzúreného davu.

V mnohých krajinách vznikla obrovská priepasť medzi životnou úrovňou bohatých a chudobných, čo vedie k skrytej nenávisti. Množstvo ľudí sa cíti ochudobňované o svoje základné potreby, a tak rabujú prepychové obytné štvrte. V niektorých mestách k tomu ešte nedošlo, ale je to ako časovaná bomba, ktorá je pripravená vybuchnúť, iba nikto nevie kedy.

Už len zlodeji a násilné davy vyvolávajú v ľuďoch strach, no existujú aj ďalšie príčiny úzkosti, ktoré prispievajú k atmosfére strachu.

Strach zo sexuálneho obťažovania

Hvízdanie, oplzlé gestá a chlipné pohľady sú pre milióny žien každodennou nočnou morou. V časopise Asia Week sa píše: „Podľa prieskumu bola na verejnosti sexuálne napadnutá každá štvrtá japonská žena, pričom 90 percent týchto prípadov sa odohralo vo vlaku... Len dve percentá obetí po tom, čo boli obťažované, niečo podnikli. Väčšina z nich udáva ako hlavný dôvod svojho mlčania strach z reakcie človeka, ktorý ich obťažoval.“

Počet prípadov sexuálneho obťažovania sa dramaticky zvýšil v Indii. „Kedykoľvek žena vyjde z domu, dostane strach,“ vysvetľuje jedna miestna novinárka. „Na každom kroku je vystavená posmešnému ponižovaniu a nemravným  poznámkam.“ V správe z jedného indického mesta, ktorého obyvatelia sú hrdí na svoje relatívne bezpečné ulice, sa uvádza: „Problém [tohto mesta] nie je v jeho uliciach, ale v jeho kanceláriách... 35 percent opýtaných žien tvrdilo, že boli sexuálne obťažované na pracovisku... 52 percent žien sa vyjadrilo, že pre strach zo sexuálneho obťažovania na pracovisku uprednostňujú radšej menej platené zamestnanie... kde prichádzajú do kontaktu [len] so ženami.“

Strach zo znásilnenia

Ženy nemajú strach len z toho, že prídu o svoju dôstojnosť. Sexuálne obťažovanie niekedy prináša so sebou hrozbu znásilnenia. Pochopiteľne, znásilnenie je zločin, ktorého sa mnohé ženy boja dokonca viac než vraždy. Žena sa môže náhle ocitnúť sama na mieste, kde má pocit, že ju niekto môže znásilniť. Možno zbadá muža, ktorého nepozná alebo ktorému neverí. Ako sa horúčkovito snaží posúdiť situáciu, srdce jej začne divoko búšiť. ‚Čo ten muž urobí? Kam môžem ujsť? Mám kričať?‘ Takéto časté skúsenosti si vyberajú stále vyššiu daň na zdraví žien. Mnohých ľudí vedie takýto strach k tomu, že si zvolia život mimo mesta alebo do miest radšej necestujú.

„Strach, obavy a úzkosť sú každodennou súčasťou života mnohých žien žijúcich v mestách,“ píše sa v knihe The Female Fear (Strach ženy). „Strach zo znásilnenia je pocit, ktorý ženu núti mať sa stále na pozore, byť ostražitou a bdelou; je to pocit, ktorý spôsobuje, že ženu zovrie úzkosť, keď tesne za ňou niekto ide, zvlášť v noci. Je to... pocit, ktorého sa žena nikdy úplne nezbaví.“

Mnohé ženy sú obeťami násilných zločinov. Ale takmer všetky ovplyvňuje strach z násilia. V publikácii The State of World Population 2000 (Stav svetovej populácie 2000), ktorú vydala OSN, sa uvádza: „Minimálne každá tretia žena na svete bola už bitá, nútená k pohlavnému styku alebo zneužívaná nejakým iným spôsobom — najčastejšie niekým, koho poznala.“ Prenikol strach aj na iné miesta? Nakoľko je bežné, že ľudia žijú v strachu vo svojej vlastnej domácnosti?

Strach z domáceho násilia

Skryté násilie páchané na manželkách v snahe podriadiť si ich je hrubá nespravodlivosť, ku ktorej dochádza na celom svete a ktorá bola na mnohých miestach len nedávno uznaná za trestný čin. Podľa jednej správy z Indie „najmenej 45 percent indických žien manželia fackujú, kopú alebo bijú“. Týranie manželským partnerom vážne ohrozuje zdravie na celom svete. FBI uvádza, že v Spojených štátoch ženy vo veku od 15 do 44 rokov utrpia viac zranení v dôsledku domáceho násilia než pri automobilových nehodách, lúpežných prepadoch a znásilneniach dohromady. Domáce násilie je niečo oveľa vážnejšie než občasná hádka, ktorá prerastie do pár vzájomných faciek. Mnohé ženy žijú v strachu z ublíženia a smrti vo vlastnej domácnosti. Istý celonárodný prieskum v Kanade ukázal, že tretina žien, ktoré trpeli domácim násilím, sa niekedy bála o svoj život. V Spojených štátoch dvojica výskumníkov skonštatovala: „Pre ženy je domov najnebezpečnejším miestom a bežne je miestom krutosti a týrania.“

Prečo je toľko žien uväznených v takýchto nebezpečných vzťahoch? Mnohí ľudia sa čudujú: ‚Prečo nehľadajú pomoc? Prečo neodídu?‘ Vo väčšine prípadov je odpoveďou na tieto otázky strach. Niektorí označili strach za charakteristickú črtu domáceho násilia. Pre násilníckeho muža je typické, že ovláda svoju manželku násilím a vyhráža sa jej smrťou, ak o tom nebude mlčať. A aj keď sa týraná žena odváži vyhľadať pomoc, nie vždy ju dostane. Mnohí ľudia, dokonca aj tí, ktorí majú odpor k iným formám násilia, majú sklon zľahčovať, prehliadať alebo ospravedlňovať násilie, ktoré páchajú  manželia. Okrem toho násilnícky manžel sa mimo svojej domácnosti môže javiť ako milý človek. Priatelia často nemôžu uveriť, že bije svoju manželku. Mnohé týrané ženy, ktorým nikto neverí a nemajú kam ujsť, majú pocit, že nemajú iné východisko ako žiť v ustavičnom strachu.

Týrané ženy, ktoré predsa len odídu, sa niekedy stávajú obeťou inej formy týrania, ktorou je sledovanie. Prieskum, ktorý sa nedávno uskutočnil medzi niečo vyše tisíckou žien v severoamerickom štáte Louisiana, ukázal, že 15 percent z týchto žien bolo niekedy sledovaných. Skúste si to predstaviť. Niekto, kto sa vám vyhrážal, sa objaví všade, kamkoľvek idete. Telefonuje vám, je vám neustále v pätách, pozoruje vás a čaká na vás. Môže dokonca zabiť vášho domáceho miláčika. Systematicky vás terorizuje.

Možno nie ste obeťou takéhoto druhu strachu. Ale do akej miery ovplyvňuje strach váš každodenný život?

Ovplyvňuje strach vaše konanie?

Keďže žijeme v atmosfére strachu, možno si ani neuvedomujeme, koľko rozhodnutí denne urobíme práve pod vplyvom strachu. Do akej miery ovplyvňuje strach vaše konanie?

Nedovoľuje vám alebo vašej rodine strach z násilia, aby ste sa vracali neskoro večer domov sami? Ovplyvňuje vás strach, pokiaľ ide o použitie verejnej dopravy? Majú možné nebezpečenstvá spojené s cestovaním do práce vplyv na to, aké zamestnanie prijmete? Alebo vás pri výbere zamestnania ovplyvňuje strach zo spolupracovníkov či z ľudí, s ktorými by ste museli prichádzať do styku? Zasahuje strach do vášho spoločenského života alebo zábavy? Odrádza vás od návštevy určitých športových podujatí a koncertov obava, že stretnete agresívnych opilcov či vyčíňajúci dav? Má strach vplyv na to, čo robíte v škole? Mnohí rodičia sa boja, že sa z ich dieťaťa stane delikvent, a to je jeden z činiteľov, ktoré ich ovplyvňujú pri výbere školy pre svoje dieťa. To tiež vysvetľuje, prečo sa mnohí rodičia rozhodli chodiť po deti do školy, hoci by samy mohli ísť domov peši či verejnou dopravou.

Ľudstvo skutočne žije v atmosfére strachu. Ale strach z násilia sprevádza ľudstvo takmer počas celej jeho histórie. Môžeme vôbec očakávať niečo iné? Je oslobodenie od strachu iba snom? Alebo existuje opodstatnený dôvod očakávať, že v budúcnosti sa nikto nebude báť ničoho zlého?