Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako sa nezapliesť so zlou spoločnosťou?

„Začala som sa priateliť s jedným dievčaťom zo školy... Nebrala drogy, nechodila na párty ani nestriedala chlapcov. Dokonca ani nenadávala a mala samé jednotky. No aj tak nebola pre mňa vhodnou kamarátkou.“ — Beverly. *

PREČO Beverly dospela k takému záveru? Dnes si uvedomuje, že pod vplyvom svojej kamarátky podľahla určitým škodlivým trendom. „Počas nášho priateľstva,“ hovorí Beverly, „som aj ja začala čítať špiritistické knihy a dokonca som napísala poviedku s takým námetom.“

Aj mladú Melanie zviedla k nesprávnemu konaniu zlá spoločnosť — ale v jej prípade to bol niekto, kto o sebe tvrdil, že je kresťan! Ako môžeš zistiť, či je niekto pre teba dobrou spoločnosťou? Je vždy nebezpečné mať blízky vzťah s neveriacimi? A je priateľstvo so spolukresťanom zárukou dobrého vplyvu?

A predovšetkým, ako je to s priateľstvom s človekom opačného pohlavia? Ako môžeš zistiť, či bude mať taký vzťah dobrý vplyv na tvoju duchovnosť v prípade, že hľadáš manželského partnera? Pozrime sa, ako nám biblické zásady pomáhajú nájsť odpovede na tieto otázky.

Kto sú dobrí priatelia?

Mala Beverly vziať do úvahy skutočnosť, že spolužiačka neuctieva pravého Boha, a malo ju to zastaviť, skôr ako sa s ňou začala priateliť? Isteže, kresťania si nemyslia, že každý, kto nie je ich spoluveriacim, je neslušný či nemravný. Ale pokiaľ ide o nadväzovanie blízkych vzťahov, majú dôvod byť  opatrní. Apoštol Pavol upozornil členov korintského zboru v prvom storočí, že „zlá spoločnosť ničí charakter“. (1. Korinťanom 15:33, The Bible—An American Translation) Čo tým myslel?

Je veľmi pravdepodobné, že niektorí korintskí kresťania sa stýkali s epikurovcami, nasledovníkmi gréckeho filozofa Epikura. Ale veď tento filozof učil svojich nasledovníkov, aby boli v živote rozumní, odvážni, aby prejavovali sebaovládanie a konali spravodlivo. Odrádzal ich dokonca aj od tajného nesprávneho konania. Prečo teda Pavol považoval epikurovcov a dokonca aj členov zboru s podobným zmýšľaním za ‚zlú spoločnosť‘?

Epikurovci neuctievali pravého Boha. A keďže neverili vo vzkriesenie mŕtvych, za najdôležitejšie považovali čo najlepšie si užiť prítomný život. (Skutky 17:18, 19, 32) A tak neprekvapuje, že niektorí členovia korintského zboru, ktorí sa s nimi stretávali, začali strácať vieru vo vzkriesenie. Preto je 15. kapitola 1. Korinťanom — v ktorej čítame Pavlovo varovanie pred zlou spoločnosťou — plná argumentov, ktorými chcel apoštol týchto raných kresťanov opäť presvedčiť o tom, že nádej na vzkriesenie je reálna.

Čo z toho vyplýva? Aj ľudia, ktorí neuctievajú pravého Boha, môžu mať dobré vlastnosti. Ale ak si ich vyberieš za priateľov, ovplyvnia tvoje uvažovanie, vieru i správanie. Preto v druhom liste Korinťanom Pavol napísal: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ — 2. Korinťanom 6:14–18.

O múdrosti Pavlových slov sa presvedčil aj 16-ročný Fred. Spočiatku súhlasil s tým, že sa zapojí do mimoškolskej činnosti, čo znamenalo vycestovať do jednej rozvojovej krajiny a učiť tam deti. Ale keď sa na to so spolužiakmi pripravoval, rozmyslel si to. Povedal: „Uvedomil som si, že toľký čas strávený v ich spoločnosti by nemal dobrý vplyv na moju duchovnosť.“ Preto sa rozhodol od tohto projektu odstúpiť a pomáhať znevýhodneným ľuďom inak.

Priateľstvo so spolukresťanmi

Ale ako je to s priateľstvom v rámci kresťanského zboru? Mladému mužovi Timotejovi Pavol napísal: „Vo veľkom dome nie sú len nádoby zo zlata a striebra, ale aj z dreva a kameniny, a niektoré na ctihodný účel, iné na účel, ktorému chýba česť. Preto, ak sa niekto zachová čistý od týchto posledných nádob, bude nádobou na ctihodný účel, posvätenou, užitočnou svojmu majiteľovi, pripravenou pre každé dobré dielo.“ ​(2. Timotejovi 2:20, 21) Teda Pavol nezakrýval skutočnosť, že aj medzi kresťanmi môžu byť ľudia, ktorí sa správajú nečestne. A rovnako otvorene Timoteja nabádal, aby sa od takých ľudí zachoval čistý, čiže aby sa im vyhýbal.

Znamená to, že by si mal byť k spolukresťanom podozrievavý? Nie. Ani to neznamená, že budeš od svojich priateľov očakávať dokonalosť. (Kazateľ 7:16–18) Ale samotný fakt, že nejaký mladý človek chodí na kresťanské zhromaždenia alebo že jeho rodičia  sú horlivými členmi zboru, ešte neznamená, že bude vhodným priateľom.

„Už podľa jeho spôsobov sa na chlapcovi [alebo na dievčati] pozná, či je jeho konanie čisté a priame,“ uvádzajú Príslovia 20:11. Bude teda múdre pouvažovať: Je v živote tohto človeka najdôležitejšou vecou jeho vzťah k Jehovovi? Alebo skôr vidno dôkazy o tom, že v jeho uvažovaní a postojoch sa prejavuje „duch sveta“? (1. Korinťanom 2:12; Efezanom 2:2) Posilní jeho spoločnosť tvoju túžbu uctievať Jehovu?

Ak si vyberieš za priateľov ľudí, ktorí majú veľkú lásku k Jehovovi a k duchovným veciam, nielenže sa vyhneš problémom, ale budeš mať aj väčšiu silu slúžiť Bohu. Pavol Timotejovi napísal: „Snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku, pokoj spolu s tými, ktorí vzývajú Pána z čistého srdca.“ — 2. Timotejovi 2:22.

Priateľstvo s niekým opačného pohlavia

Ak máš na to vek a chceš vstúpiť do manželstva, uvažoval si, ako by ťa mali tieto zásady ovplyvniť pri výbere manželského partnera? K možnému manželskému partnerovi ťa môže priťahovať mnoho vecí, ale žiadna nie je taká dôležitá ako jeho duchovný stav.

Preto Biblia opakovane vystríha pred manželstvom, ktoré nie je „v Pánovi“. (1. Korinťanom 7:39; 5. Mojžišova 7:3, 4; Nehemiáš 13:25) Je pravda, že aj ľudia, ktorí nie sú tvojimi spoluveriacimi, môžu byť zodpovední, slušní a starostliví. Ale nemajú takú motiváciu ako ty, aby na týchto vlastnostiach stavali a aj po rokoch sa snažili, aby bolo vaše manželstvo úspešné.

Na druhej strane, človek, ktorý je oddaný Jehovovi a ktorý mu je verný, si vedome osvojuje kresťanské vlastnosti a chráni si ich za každých okolností. Taký človek si uvedomuje, že podľa Biblie láska k manželskému druhovi úzko súvisí s dobrým vzťahom k Jehovovi. (Efezanom 5:28, 33; 1. Petra 3:7) Preto keď obaja manželia milujú Jehovu, majú tú najsilnejšiu motiváciu, aby si zostali verní.

Znamená to, že manželstvá medzi spoluveriacimi majú úspech zaručený? Nie. Čo by sa napríklad mohlo stať, keby si vstúpil do manželstva s človekom, ktorý sa o duchovné veci zaujíma iba okrajovo? Duchovne slabý človek nie je dostatočne pripravený odolávať tlakom tohto systému a je väčšia pravdepodobnosť, že bude odvlečený od kresťanského zboru. (Filipanom 3:18; 1. Jána 2:19) Predstav si, akú bolesť a konflikty by si mohol v manželstve zažívať, keby sa tvoj manželský partner ‚poškvrnil svetom‘. — 2. Petra 2:20.

Skôr ako si začneš rozvíjať vzťah, ktorý by mohol viesť k manželstvu, pouvažuj o tom človeku: Dokazuje, že je duchovným človekom? Žije príkladným kresťanským životom? Je v pravde pevný alebo ešte potrebuje duchovne vyrásť? Si presvedčený, že najdôležitejšou motiváciou v jeho živote je láska k Jehovovi? Vedieť, či má ten človek dobrú povesť u iných, je užitočné. No v konečnom dôsledku musíš byť ty sám presvedčený, že človek, o ktorého máš záujem, je oddaný Jehovovi a bude dobrým manželským partnerom.

Keď teda uvažuješ o týchto veciach, pamätaj aj na to, že skôr ako začne niekoho priťahovať „zlá spoločnosť“, priťahujú ho zlé veci — napríklad niektoré nevhodné formy zábavy či trávenia času. Príkladní mladí z kresťanského zboru sa k tebe v takých veciach nepridajú. Preto preskúmaj svoje srdce.

Ak zistíš, že musíš svoje srdce usmerniť, nestrácaj nádej. Je to možné. (Príslovia 23:12) Najdôležitejšie pri tom je, aké chceš mať túžby. Chceš, aby ťa priťahovali dobré veci a ľudia, ktorí robia to, čo je správne? S Jehovovou pomocou si môžeš rozvinúť také srdce. (Žalm 97:10) A keď si budeš cvičiť vnímavosť, aby si dokázal rozlišovať správne od nesprávneho, uvidíš, že je pre teba ľahšie zistiť, kto sú dobrí a budujúci priatelia. — Hebrejom 5:14.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Dobrí priatelia majú pozitívny vplyv na tvoju duchovnosť