Našli sme niečo lepšie

ROZPRÁVA FRANCIS DEL ROSARIO DE PÁEZ

V roku 1988 vystupovalo pri jednej príležitosti pred tisícami divákov v newyorskej Madison Square Garden viacero hudobných skupín. Jednou z nich bola aj skupina, ktorú založili moji bratia a v ktorej som bola tanečnicou. Diváci nás prijali s nadšením. Za tento úspech sme vďačili nášmu otcovi a tomu, čo pre nás pred rokmi urobil.

OTEC si ako hudobník všimol, že mojich sedem bratov má hudobné nadanie. A tak predal náš dom a nakúpil hudobné nástroje a aparatúru, ktoré potrebovali na založenie hudobnej skupiny. Vtedy som bola ešte malá; narodila som sa len niekoľko rokov predtým, v roku 1966. V tom čase sme bývali v meste Higüey v Dominikánskej republike.

Prvý koncert mali bratia v roku 1978 na higüejskej radnici. Neskôr sa presadili v hlavnom meste Santo Domingu. Hrali a spievali merengue a vďaka vlastnej úprave tohto štýlu sa stali veľmi populárnymi. * Preslávili sa ako Los Hermanos Rosario (Bratia Rosariovci).

Chcela som, aby ma bratia vzali medzi seba, lebo som vždy túžila stať sa slávnou tanečnicou. Na jednom večierku ma môj brat Pepe, ktorý bol lídrom skupiny, vyzval, aby som zatancovala. Pritom povedal: „Francis je moja najmladšia sestrička a vie dobre tancovať.“ Na prítomných môj tanec zapôsobil. Využila som príležitosť a povedala som Pepemu, že chcem tancovať s ich skupinou. Tak som v 16 rokoch začala tancovať na všetkých vystúpeniach Los Hermanos Rosario.

Úspešná kariéra

V merengue skupinách bývali už predtým speváčky, ale nikdy nemali uprostred pódia tanečnicu. Na našu úpravu merengue som si vymyslela celú choreografiu celkom nového tanečného štýlu. Keď sa moja tanečná technika stala známou, nazvali ju a lo Francis Rosario.

Jedna naša skladba sa volala „Cumandé“ a okrem iného sa v nej spievalo: „Y ahora todo el mundo como Francis Rosario“ ​(A teraz všetci tancujte ako Francis Rosariová). Ľudia potom napodobňovali môj štýl tanca. Niekedy zostali len sedieť na zemi a pozerali sa, ako tancujem. Časom stačila na spropagovanie koncertu našej skupiny moja fotografia. Všetci vedeli, že oznamuje vystúpenie skupiny Los Hermanos Rosario.

Už som vystupovala s bratmi, keď do skupiny pribudli ďalší hudobníci. Boli medzi nimi aj traja bratia Páezovci. Jeden z nich, trúbkar Roberto, sa neskôr stal mojím manželom. Vďaka bratom Páezovcom dosiahla skupina ešte väčší úspech. Mnohokrát nás pozvali vystupovať do televízie v Santo Domingu a tiež koncertovať v zahraničí.

 V roku 1988 sme sa vydali na turné po Spojených štátoch a Kanade. Jeden náš koncert sa konal v Madison Square Garden, ako som spomínala v úvode. Vtedy tam bolo veľa najpopulárnejších merengue skupín, ale naša zožala najväčší úspech. Po tomto vystúpení nás organizátori koncertov vždy uvádzali ako zlatý klinec programu. Môj tanec priťahoval pozornosť toľkých ľudí ako nikdy predtým a skupina mala stále viac fanúšikov. Prudko rástol aj počet predaných nosičov.

Veľa sme cestovali: boli sme v Kolumbii, Ekvádore, Paname, Portoriku, Curaçau, Španielsku, Nemecku a ďalších krajinách. Zakrátko sme sa stali jednou z najpopulárnejších hudobných skupín Latinskej Ameriky. Tanec, pódium, kostýmy a mejkap sa stali v mojom živote tým najdôležitejším.

Ako slobodná som vravievala, že keby sa o mňa uchádzal nejaký muž, ktorý by nemal rád tanec, radšej by som sa vzdala jeho ako tanca. Ale môj postoj k tomu, čo je v živote dôležité, sa o krátky čas zmenil.

Duchovné prebudenie

Zmena nastala v roku 1991 na turné po Kanárskych ostrovoch. Bolo to krátko po tom, čo sme sa s Robertom vzali. Robertov brat Freddy, ktorý tiež hral v skupine, študoval Bibliu s Jehovovými svedkami a vždy mal so sebou ich publikácie.

Jedného dňa som vo Freddyho izbe uvidela knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji a začala som si v nej listovať. Zaujala ma kapitola „Čo je peklo?“ Spozornela som, lebo mama vravievala, že človek, ktorý robí zlé veci, sa bude pražiť v pekle. Preto som sa bála, aby som sa tam nedostala.

Niekoľko týždňov nato, ešte na Kanárskych ostrovoch, som mala spontánny potrat. Keď ma viezli do nemocnice, povedala som Robertovi, aby pre mňa od Freddyho vypýtal tú knihu, ktorú som mu videla v izbe. Chcela som si ju prečítať, kým sa budem zotavovať. Veľmi sa mi páčila. Okrem iného som sa z nej dozvedela, že biblické peklo je spoločný hrob ľudstva a že Bohu nikdy ani nenapadlo, aby niekoho mučil. (Jeremiáš 7:31) Zapôsobilo na mňa biblické učenie, že mŕtvi si vôbec nič neuvedomujú. — Kazateľ 9:5, 10.

Keď sme sa vrátili do Dominikánskej republiky, Freddy k nám poslal jedného Jehovovho svedka. Svedok nám rozprával o biblickej nádeji na večný život na rajskej zemi a to upútalo aj môjho manžela. (Žalm 37:29; Lukáš 23:43) Požiadali sme o biblické štúdium.

Zmena hodnôt a priorít

Ako som sa z Biblie učila stále viac, môj názor na prácu, ktorú som tak milovala, sa začal meniť. Moje zmýšľanie sa začalo prispôsobovať biblickým zásadám. (Rimanom 12:2)  Pýtala som sa sama seba: ‚Ako tu môžeš takto pred všetkými tancovať? Veď to nechceš.‘ Modlila som sa k Bohu: „Prosím, pomôž mi vyriešiť túto situáciu.“ Zdôverila som sa so svojimi pocitmi manželovi a on to vnímal podobne. „Buď trpezlivá, drahá,“ povedal. „Najskôr odídeš zo skupiny ty a potom ja.“

Opäť som otehotnela, a keďže som nemohla tancovať, častejšie som navštevovala kresťanské zhromaždenia v sále Kráľovstva. Posilňovali ma a rovnako pôsobili aj na Roberta, ktorý na ne chodil so mnou. Zhromaždenia nám pomohli pochopiť, aké cenné je stretávať sa s Jehovovým ľudom. Pochopili sme, že ak chceme na ceste biblickej pravdy robiť ďalšie pokroky, potrebujeme vyučovanie a povzbudenie z kresťanských zhromaždení. (Hebrejom 10:24, 25) Aj vtedy, keď sme pracovali za hranicami Dominikánskej republiky, vyhľadali sme sálu Kráľovstva a išli sme na zhromaždenie.

Po pôrode som sa vrátila do práce, ale už ma tak nenadchýnala. Bolo to vidno a tlač ma preto začala kritizovať. Reportéri sa ma často pýtali: „Prečo netancujete tak ako predtým?“ Stále som sa k Jehovovi modlila, aby mi ukázal, ako to vyriešiť bez ťažkostí s bratmi. Už som bola spolumajiteľkou skupiny a nechcela som sa s nimi pohnevať.

Keď som opäť otehotnela, povedala som Rafovi, ktorý viedol skupinu po smrti nášho brata Pepeho, že chcem byť viac s deťmi a že sa už do práce nevrátim. Povedal mi, aby som urobila, čo uznám za vhodné. Ani jeden brat mi nikdy nebránil študovať Bibliu. Som im za to veľmi vďačná.

Nový život naplnený službou Jehovovi

V roku 1993, po desiatich rokoch pôsobenia v skupine, som skončila kariéru tanečnice a bezvýhradne som sa oddala Jehovovi. Stala som sa zvestovateľkou dobrého posolstva o Božom Kráľovstve a v roku 1994 sme sa s Robertom po jeho odchode zo skupiny dali pokrstiť. (Matúš 24:14) Svedkami sa stali aj obaja Robertovi bratia, Freddy a Julio, a tiež Manuel Pérez, ďalší člen skupiny. Dodnes všetci verne slúžia Jehovovi.

Mnohí ľudia nechápu, prečo som odišla zo zábavného priemyslu, keď som mala svoju prácu tak rada. Niektorí si tak ako jeden známy televízny producent z našej krajiny mysleli, že to je len dočasné. „Vytriezvie z toho, ako všetci umelci, a vráti sa do skupiny,“ povedal. Ale jeho predpoveď sa nesplnila. Bola som odhodlaná naplno sa venovať službe Jehovovi.

Teraz máme tri deti: Katty, Roberta a Obeda. Usilujeme sa učiť ich, že v živote nie sú najdôležitejšie hmotné veci, ale duchovné. Zo skúsenosti ich môžeme varovať pred zavádzajúcim vplyvom sveta a dať im dobré vedenie do života. Veľmi užitočné je naše týždenné rodinné štúdium Biblie, ktoré nám pomáha, aby sme zostali jednotní napriek tomu, že vo svete sa členovia rodín od seba stále viac vzďaľujú.

Snažíme sa naučiť deti, aby sa na Jehovu pozerali ako na skutočnú osobu, ktorej môžu dôverovať. (Príslovia 3:5, 6; Hebrejom 11:27) Poukazujeme im tiež na to, aké dôležité je navštevovať kresťanské zhromaždenia a zapájať sa do nich. Vidieť, ako deti robia pokrok v biblickej pravde, je úžasná odmena. Posledné dva roky slúžim ako pomocná priekopníčka — tak Jehovovi svedkovia označujú spoluveriacich, ktorí mesačne trávia 50 alebo viac hodín tým, že sa s inými rozprávajú o svojom presvedčení založenom na Biblii. A môj manžel už niekoľko rokov slúži ako starší v kresťanskom zbore.

Aj dnes považujem merengue za krásny tanec. Ale, žiaľ, väčšina dnešného populárneho merengue sa veľmi líši od toho, čím bolo pred časom. Vtedy bolo zväčša vhodné. Dnes si musí človek veľmi vyberať, aby našiel prijateľné merengue.

 Službe Jehovovi sa nič nevyrovná

Svet toho ponúka mnoho, ale treba sa pozerať, čo je za tým. To platí aj o hudobnom priemysle, ktorý môže na prvý pohľad vyzerať veľmi príťažlivo a neškodne. Ale nie je taký. Mnohí, ktorí v ňom pôsobia, berú drogy a žijú nemravne. Na koncertoch sa človek stretáva s ľuďmi, ktorí žijú iba pre dnešok a nemajú žiadne svedomie. — 1. Korinťanom 15:33.

Pochopili sme, že najlepšie, čo môže človek robiť, je slúžiť Jehovovi. Pamätám si, že keď som sa raz po jednom z našich najväčších koncertov vrátila do hotela, cítila som sa úplne prázdna. Dnes už viem, že to bolo preto, lebo sme neuspokojovali svoje najdôležitejšie potreby, duchovné. — Matúš 5:3.

Teraz je naším životným cieľom páčiť sa nášmu Stvoriteľovi, a to zvlášť tým, že budeme kázať a vyučovať dobré posolstvo o jeho Kráľovstve. (Matúš 24:14; Skutky 20:35) Táto činnosť našu rodinu obšťastňuje a uspokojuje. Sme veľmi vďační, že môžeme byť členmi Božieho ľudu a mať pravých priateľov — bratov a sestry vo viere —, s ktorými máme spoločnú nádhernú nádej na večný život v Božom novom svete. — Marek 10:29, 30; 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:3, 4.

Vo svete zábavy sme na tom boli finančne veľmi dobre. Ale keď sme spoznali nášho Boha, Jehovu, našli sme duchovné bohatstvo, ktoré je oveľa cennejšie než akékoľvek hmotné veci. Sme šťastní, že môžeme slúžiť Bohu, ktorý má predsavzatie, šťastnému Bohu, ktorý nás vyzýva, aby sme mu dôverovali! (Žalm 37:3) Sme si úplne istí, že sme našli niečo oveľa lepšie, ako je sláva a hmotné bohatstvo, a modlíme sa, aby celej našej rodine Jehova pomohol konať jeho vôľu po celú večnosť.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 21]

S členmi skupiny na začiatku kariéry

[Obrázok na strane 21]

Vystúpenie v New Yorku asi v roku 1990

[Obrázok na strane 23]

Pred sálou Kráľovstva

[Obrázok na strane 23]

Vložená fotografia: Na rodinnom štúdiu Biblie