„Najväčší zamestnávateľ na svete“

Každý rok vycestuje vyše 600 miliónov ľudí do zahraničia. Ďalšie stámilióny cestujú za prácou či za oddychom po svojej krajine. Preto je turistický priemysel — hotely, turistické strediská, aerolínie, cestovné kancelárie a iné podniky, ktoré sa starajú o cestujúcich — opísaný ako „najväčší zamestnávateľ na svete“.

ODHADUJE sa, že celosvetový výnos z cestovného ruchu je tri bilióny eur ročne. Jednotliví turisti sa možno sami nepovažujú za súčasť svetového hnutia za mier, ale práve tak opisuje turistický priemysel Svetová organizácia cestovného ruchu pridružená k OSN. V roku 2004 povedal Francesco Frangialli, generálny tajomník tejto organizácie, na jednej konferencii na Blízkom východe: „Cestovný ruch a mier sa nedajú oddeliť. Sily vyvolané cestovným ruchom sú také silné, že môžu zvrátiť zdanlivo nezvratné situácie a priniesť zmierenie tam, kde by to nikto nepovažoval za možné.“

Ako vznikol tento vplyvný priemysel? Je pre ľudskú spoločnosť naozaj prínosom? A môžu „sily vyvolané cestovným ruchom“ skutočne priniesť mier?

Zlatý vek cestovného ruchu

Semená moderného turistického priemyslu boli v západných krajinách zasiate v 19. storočí. Keď sa počas priemyselnej revolúcie zväčšili rady strednej vrstvy v Európe a v Spojených štátoch, narastajúci počet ľudí mal zrazu k dispozícii peniaze aj čas na cestovanie.

Navyše nastali veľké zlepšenia v možnostiach hromadnej dopravy. Silné lokomotívy prepravovali ľudí medzi väčšími mestami  a obrovské parníky ich prevážali medzi kontinentmi. Aby bolo o tento rastúci počet cestovateľov postarané, pri železničných staniciach a lodných prístavoch vyrástli veľké hotely.

V roku 1841 prišiel anglický podnikateľ Thomas Cook s nápadom spojiť všetky tieto prvky do jedného celku. Bol prvým, kto spojil dopravu, ubytovanie a oddychové aktivity na vybraných miestach do pobytového zájazdu. V 60. rokoch 19. storočia britský štátnik William Gladstone poznamenal: „Vďaka systému, ktorý založil pán Cook... veľa ľudí z rôznych spoločenských vrstiev malo po prvýkrát možnosť poľahky sa dostať do cudzích krajín a oboznámiť sa s nimi, a tak sa na ne nepozerajú s pohŕdaním, ale láskavo.“

Turistický boom v 20. storočí

Žiaľ, spoznávanie iných kultúr, ktoré podporil cestovný ruch, nezabránilo vzniku dvoch svetových vojen v prvej polovici 20. storočia. No tieto vojny cestovný ruch nezruinovali. Naopak, priniesli sociálne zmeny a technický pokrok, ktoré rast tohto priemyslu ešte urýchlili.

Letecká doprava sa stala rýchlejšou a lacnejšou, na kontinentoch sa rozšírili diaľnice a vzrástol počet motorových vozidiel. Do polovice 20. storočia boli dovolenky a cestovanie prijaté ako súčasť západnej kultúry a boli dostupné väčšine spoločenských vrstiev. Okrem toho si milióny domácností zaobstarali televízne prijímače a boli fascinované zábermi z exotických miest. To v ľuďoch ešte viac roznietilo túžbu cestovať.

Začiatkom 60. rokov 20. storočia vycestovalo do zahraničia 70 miliónov ľudí ročne. Do polovice 90. rokov tento počet prudko vzrástol na vyše 500 miliónov! Po celom svete vznikali turistické strediská pre domácich i zahraničných cestovateľov. Úžitok z toho mali aj také priemyselné odvetvia, ktoré priamo nesúvisia s cestovným ruchom, keďže turisti skonzumujú obrovské množstvá potravín a nápojov a minú peniaze na mnohé druhy tovarov a služieb.

V súčasnosti je cestovný ruch dôležitý pre ekonomiku vyše 125 krajín. Zdôrazňujúc úžitok, ktorý môže plynúť z turistického ruchu, tlačová správa Svetovej organizácie cestovného ruchu uviedla, že cestovným ruchom sa môže zmierniť chudoba, pretože podporuje rozvoj malého a stredného podnikania. Zatiaľ čo vytvára nové pracovné príležitosti, môže zvýšiť „environmentálne, kultúrne a sociálne povedomie“.

No možno sa spýtate: ‚Ako sa môže cestovným ruchom niečo také dosiahnuť? A v čom by cestovný ruch mohol byť užitočný pre životné prostredie?‘

Predávanie prírody na jej záchranu

Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa niektorí vedci a filmoví producenti stále viac zaujímali o záchranu dažďových lesov a koralových útesov, ako aj tvorov, ktoré sú od nich závislé. Výsledné štúdie a prírodopisné filmy viedli k tomu, že vzrástol záujem verejnosti o návštevu týchto prírodných zázrakov. Malé prevádzky, ktoré vznikli nato, aby sa starali o vedcov a producentov, sa rozrástli, aby sa mohli postarať o príliv ekologicky zmýšľajúcich turistov.

 Ekoturistika sa rýchlo stala obľúbeným, a preto aj najrýchlejšie rastúcim odvetvím turistického priemyslu. Zvyšovať záujem o prírodné zázraky sa ukázalo ako veľmi ziskové. Žurnalistka Martha S. Honeyová vysvetľuje: „V niektorých krajinách sa najvyššie zisky v cudzej mene dosahujú ekoturizmom a sú vyššie ako zisk z vývozu banánov z Kostariky, kávy z Tanzánie a Kene a látok a šperkov z Indie.“

Cestovný ruch sa tak stal finančne cenným stimulom na záchranu rastlín a zvierat. Honeyová uvádza, že „v Keni pripadá podľa odhadov na jedného leva 5000 eur z celkového príjmu z cestovného ruchu ročne a na stádo slonov 460 000 eur ročne“. Odhaduje sa, že havajské koralové útesy „zarobia“ vďaka ekoturizmu 270 miliónov eur ročne.

Čo je ekoturistika

Správa Programu OSN pre životné prostredie Ekoturizmus: Zásady, metódy a postupy v záujme udržateľného rozvoja uvádza: „Mnohé cestovné kancelárie a turistické agentúry považujú za výhodné používať vo svojej literatúre pojem ‚ekoturizmus‘ a vlády vo veľkom používajú tento pojem, aby propagovali svoju krajinu — to všetko bez toho, že by sa snažili uviesť do praxe niektoré z najzákladnejších zásad [ekoturizmu].“ Ako môžete zistiť, či zájazd, o ktorom uvažujete, je skutočne ekoturistikou?

Megan Epler Woodová, autorka spomínanej správy, označuje za skutočnú ekoturistiku zájazd, ktorý má nasledujúce črty: Pred cestou sú poskytnuté informácie o kultúre a životnom prostredí oblasti, ktorá má byť navštívená, ako aj usmernenie o vhodnom oblečení a správaní; zariadi sa podrobná inštruktáž o zemepisných, spoločenských a politických podmienkach danej oblasti a sú naplánované iné príležitosti na zoznámenie sa s miestnymi ľuďmi než len nakupovanie; je zaistené, že všetky vstupenky do rezervácií budú úplne vyplatené, a poskytuje sa ubytovanie s ohľadom na životné prostredie.

Čo ekoturistika priniesla

Ekoturistika je často viac ako len organizovaný zájazd do prírody. Je definovaná ako „cestovanie do prírodných oblastí s cieľom pochopiť kultúru a spoznať prírodu v danom prostredí, pričom sa dbá na to, aby sa neporušil ekosystém. Zároveň sa tým vytvárajú ekonomické príležitosti pre miestnych ľudí, a tak je aj z ich pohľadu užitočné zachovať prírodné zdroje.“

Dosiahol ekoturizmus takéto vysoké ideály? Martin Wikelski z Princetonskej univerzity povedal: „Ekoturizmus je jedným z hlavných činiteľov toho, že Galapágy zostávajú nepoškodené.“  V africkej Rwande prispela úspešná propagácia ekoturizmu k tomu, že bola zachránená populácia gorily horskej a domorodci získali alternatívny zdroj príjmu namiesto pytliactva. V ďalších afrických krajinách sú z výdavkov turistov udržiavané rezervácie divej zveri.

Na celom svete prispel ekoturizmus k environmentálnym a spoločenským zlepšeniam. A turistický priemysel nepochybne prináša značný finančný úžitok. Ale je tento priemysel prínosom v každom ohľade? Aké sú vyhliadky na cestovanie po svete?

[Rámček/obrázok na strane 6]

Tipy na cestu do zahraničia *

Pred odchodom

1. Urobte si zoznam dôležitých údajov — informácie z cestovného pasu, čísla kreditných kariet, čísla leteniek a detaily o cestovných šekoch. Jednu kópiu zoznamu si nechajte doma a ďalšiu si vezmite so sebou.

2. Uistite sa, či máte platný pas a platné víza; zariaďte si aj požadované očkovanie.

3. Postarajte sa aj o uzavretie primeranej zdravotnej poistky, pretože liečba alebo ošetrenie v naliehavých prípadoch či prevoz zo zahraničia môžu byť mimoriadne drahé. Ak máte zdravotné ťažkosti, vezmite si so sebou lekársky záznam o vašom ochorení a všetky lieky, ktoré užívate. (Poznámka: Do niektorých krajín môže byť zakázané vziať si určité lieky. Detaily si zistite na najbližšom veľvyslanectve alebo konzuláte krajiny, ktorú sa chystáte navštíviť.)

Na cestách

1. Neberte si so sebou nič, čo si nemôžete dovoliť stratiť.

2. Cestovný pas a cennosti majte blízko pri tele, nie v príručnej taške alebo v ľahko dostupných vreckách. Nech nenesie jeden člen rodiny dokumenty všetkých.

3. Ak nosíte peňaženku vo vrecku, pre vreckových zlodejov bude ťažšie vytiahnuť ju, ak na ňu navlečiete gumičky.

4. Majte prehľad o nákupoch kreditnou kartou a neprekročte dohodnutý úverový limit. Inak by ste mohli byť v niektorých krajinách zatknutí.

5. Buďte opatrní, čo sa týka fotografovania vojakov, vojenských budov či priemyselných stavieb, ako sú prístavy, železnice alebo letiská. Niektoré krajiny to môžu považovať za ohrozenie bezpečnosti.

6. Nedoručujte balíčky od ľudí, ktorých dobre nepoznáte.

Kúpa suvenírov

1. Pamätajte na to, že mnohé krajiny zakazujú dovoz slonoviny, korytnačích pancierov, rastlín, kožušín a iných vecí, dokonca aj keď sú to len malé suveníry.

2. Buďte obozretní, keď kupujete glazovanú keramiku, pretože niektoré také predmety môžu zapríčiniť otravu olovom, ak nie sú správne vyrobené.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

Ekoturistika si rýchlo získava obľubu