Zasnežený vrch na rovníku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

JOHANN LUDWIG KRAPF, 39-ročný misionár z Nemecka, oznámil, že 3. decembra 1849 zazrel v rovníkovej Afrike zasnežený vrch. Európski zemepisci sa jeho správe vysmiali. Vraj to, čo videl, boli iba vápencové skaly. Krapf, ktorý bol od vrchu vzdialený vyše 140 kilometrov, uznal, že ho videl iba niekoľko minút, lebo potom mu ho zakryl rýchle sa pohybujúci oblak.

Krapfa výsmech európskych zemepiscov neprekvapil. Rok predtým spochybnili správu o najvyššom vrchu Afriky vzdialenom asi 300 kilometrov južnejšie. Existencia tohto 5895-metrového vrchu, Kilimandžára, sa však zakrátko potvrdila. No Krapfovo tvrdenie sa potvrdilo až o 34 rokov — dva roky po misionárovej smrti.

Existenciu zaľadneného vrchu — 5199 metrov vysokej Kene —, ktorého vrcholy sú tesne pod rovníkom, potvrdil v roku 1883 škótsky  výskumník Joseph Thomson. Vrch Keňa je druhý najvyšší vrch v Afrike. Niektorí odborníci si myslia, že dnes už vyhasnutá sopka Keňa merala kedysi viac ako 6000 metrov. Sú presvedčení, že jej dva nesúmerné vrcholy vysoké viac ako 5100 metrov a tretí, ktorý má 4985 metrov, sa odhalili, keď bol vplyvom erózie odstránený prach a popol.

Posvätný pre domorodcov

Dávno pred príchodom Európanov do Afriky bol tento vrch pre ľudí, ktorí žili na jeho úpätí, posvätný a uctievali ho. Niektorí verili, že na ňom býva tvorca vesmíru a že tam vytvoril aj človeka. Tomuto stvoriteľovi pripisovali tiež zásluhu za dážď, ktorý padal na úrodnú pôdu pod vrchom. Ľudia s týmto presvedčením ho uzmierovali — a doteraz uzmierujú — zvieracími obeťami.

Dávni obyvatelia volali Keňu fľakatý alebo biely vrch, a to pre sneh a ľad, ktorý je pod jej tmavými vrcholmi. Najvyššie končiare nesú mená významných náčelníkov miestnych obyvateľov, ktorí žili v dávnych dobách. Ich mená sú Batian, Nelion a Lenana. A na kráse pridávajú tomuto miestu aj mnohé nefritovozelené plesá pod vrcholmi.

Bohatá flóra a fauna

Tento vrch ponúka milovníkom prírody skutočnú pastvu pre oči. Topiace sa ľadovce zmenili v priebehu rokov lávovú púšť na obrovskú záhradu s pestrou flórou. Úpätie vrchu pokrývajú husté lesy. Rastú tu borievky štíhle, borovice Podocarpus milanjianus i okotey usambarské, ktorých drevo si veľmi cenia nábytkári. Bežný je tu aj trsťovník alpský, ktorý vytvára celé „lesy“ vysoké vyše šesť metrov a dusí všetky nižšie rastliny.

 V tejto oblasti žije aj množstvo živočíchov. Z väčších cicavcov tu môžeme nájsť levy, leopardy, zebry stepné, byvoly africké, kudu krovinné i antilopy vodárky. Útočisko tu našli aj slony a nosorožce ostrorohé. Zástupcami menších zvierat sú mačiak modrý, gueréza kráľovská, daman stromový a viacero druhov hlodavcov.

Vtákov je tu veľmi veľa čo do počtu i čo do druhov. Na hlodavce a hady striehnu supy tmavé, haje tmavé, orly korunkaté, orly chochlaté, myšiaky Buteo oreophilus a Buteo rufofuscus augur. Na pozadí sýtej lesnej zelene sa vynímajú karmínové turaká Hartlaubove, fialové škorce Cinnyricinclus leucogaster verreauxi, striebrolíce zobákorožce Bycanistes brevis a tiež vlhy čiernohlavé. V tomto horskom lese tiež každú chvíľu uvidíte niektorú z viacerých druhov nádherne sfarbených nektároviek.

Vo výške nad 3000 metrov sa les náhle končí, a kam len oko dovidí, rozprestiera sa pustá pláň. Zem tu ako koberec pokrýva lipnica. Ďalšou zaujímavou rastlinou je starček Senecio brassica, ktorý kvitne iba raz za 20 rokov. Rastie tu aj starček Senecio keniodendron, ktorý má v najvyššej časti stonky široké listy, a lobelka Deckenova, ktorá dorastá až do výšky šesť metrov. Tieto rastliny spolu s obrovským vresovcom stromovitým dávajú tejto rozľahlej oblasti vysokohorský ráz.

V týchto nehostinných podmienkach žije len málo zvierat a väčšina z nich tu zostáva iba časť roka. Jediným trvalým obyvateľom je daman skalný, ktorý je v tejto oblasti najvyššie žijúcim zvieraťom. Vyskytuje sa dokonca vo výške 4300 metrov, a ako napovedá jeho označenie, je prispôsobený životu medzi skalami. Tento cicavec je veľký asi ako králik a živí sa hlavne rastlinami. Daman je priateľský a prítulný a boli prípady, keď unaveným alebo nepozorným turistom ukradol jedlo!

Pod majestátnymi vrcholmi

Úplným protikladom dolných častí vrchu Keňa sú jeho malebné končiare. Najvyššie, Batian (5199 metrov) a Nelion (o 11 metrov nižší), pripomínajú veľké rohy. Skladajú sa z obrovských čiernych sopečných balvanov, ktoré akoby sa vznášali vysoko nad oblakmi. Pod nimi je 11 ľadovcov vystavených horúcemu rovníkovému slnku, ktoré už doteraz roztopilo najmenej sedem ľadovcov. Najväčší je už o polovicu menší, ako býval pred sto rokmi. Niektoré ľadovce vidno z kenského hlavného mesta Nairobi vzdialeného 130 kilometrov.

Táto skalná dominanta priťahuje nadšencov horolezectva z celého sveta. Prvým Európanom, o ktorom sa vie, že dosiahol vrchol Batianu, bol Halford Mackinder. Podarilo sa mu to 13. septembra 1899. Správa o ďalšom človeku, ktorý dosiahol vrchol, prišla až o 30 rokov. Niektorých, ktorí sa opovážili siahnuť na vrchol, vrch kruto potrestal. Do roku 1987 prišlo pri zdolávaní vrchu o život vyše 60 ľudí.

Horolezcov postihujú rôzne formy horskej choroby. S týmto vrchom je údajne spojených vyše polovice všetkých prípadov pľúcneho edému na svete, ktorého príčinou je pobyt vo výškach. V knihe On God’s Mountain—The Story of Mount Kenya (Na božom vrchu — rozprávanie o vrchu Keňa) sa píše: „Aj pre tých, ktorých táto choroba [horská choroba] nepostihne, je presun a výstup tortúrou, pri ktorej každý krok predstavuje obrovskú námahu. Z jednej strany má človek prudký zráz, ktorý klesá do hĺbky niekoľkých desiatok metrov. V hlave pociťuje bodavú bolesť. Napína ho na vracanie. Na nohách má otlaky a oči plné sĺz.“

Aj keď na vrcholy Kene pôsobia poveternostné vplyvy a ich ľadovce sa zmenšujú, vrch Keňa zostáva nádhernou a majestátnou pevnosťou v oblakoch. A hoci je jej krása drsná, aj tak ňou ďalej mlčky chváli svojho Stvoriteľa, Jehovu Boha. — Žalm 148:9, 13.

[Mapa na strane 16]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

rovník

vrch Keňa

[Obrázok na strane 16]

Jedno z mnohých plies

[Obrázok na strane 17]

Tri najvyššie vrcholy Kene

 [Obrázok na strane 18]

Vyššie vrcholy priťahujú horolezcov z celého sveta

[Obrázok na strane 18]

Z množstva vtákov sa tu môžete bežne stretnúť aj s takouto nektárovkou

[Obrázok na strane 18]

Daman skalný žije v nadmorskej výške takmer 4300 metrov

[Obrázok na strane 18]

Stromy, ktoré rastú na úpätí vrchu

[Prameň ilustrácií na strane 16]

Strana 16: Fotografie s láskavým dovolením Camerapix Ltd.

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Fotografia s láskavým dovolením Camerapix Ltd.

[Pramene ilustrácií na strane 18]

Všetky vložené fotografie okrem horolezca: S láskavým dovolením Camerapix Ltd.; pozadie: Duncan Willetts, Camerapix