Úžasné morské „vysávače“

Od dopisovateľa Prebuďte sa! na Fidži

„Veľmi pomaly, takmer nebadane sa posúvajú po morskom dne alebo si presŕkavajú cestu cez bahno bohaté na organické látky. Sú všade od pobrežných vôd po najväčšie hĺbky oceánu. Ako miniatúrne stádo pakoní potulujúce sa po pláňach morských hlbín sa pasú na vločkách bohatých na organické látky, ktoré padajú zhora.“ — Philip Lambert, kurátor Kráľovského múzea Britskej Kolumbie.

MOŽNO vás prekvapí, že niekto s takým nadšením hovorí o obyčajnej holotúrii, známej aj ako „morská uhorka“. Tento tvor bol opísaný ako „gumená klobása bez hlavy“. Je holotúria naozaj len taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá?

Výkonní pracovníci

Holotúrie sú príbuzné hviezdoviek a ježoviek. Aj keď sa trochu podobajú na príslušníkov čeľade Nudibranchia, čo sú vlastne morské slimáky bez ulity, sú od nich dosť odlišné. Doteraz bolo identifikovaných vyše 1100 druhov holotúrií. Mnohé z nich, vrátane jedlých druhov, sú nevýrazné. Iné sú odeté v neobyčajnej paráde. Mnohé druhy holotúrií majú na pokožke hrboľčekovité výbežky, a tak sa podobajú uhorkám s bradavicami.

Niektoré holotúrie sú mikroskopicky malé, iné dosahujú dĺžku takmer päť metrov. No väčšina z nich je dlhá 10 až 30 centimetrov. Odhaduje sa, že holotúrie tvoria vyše 90 percent všetkých živočíchov žijúcich v hĺbke 8000 metrov, a tak prevládajúcimi organizmami v niektorých hlbokomorských priekopách sú práve holotúrie. Aj keď väčšina z nich žije na morskom dne, niekoľko hlbokomorských druhov vie plávať.

Holotúrie možno nájsť vo všetkých oceánoch, kde ustavične spásajú organické usadeniny. Tieto tímy vysávačov čistia bahno na morskom dne, keď prehĺtajú obrovské množstvá usadenín, filtrujú organickú hmotu a za sebou nechávajú čistý piesok. Na jednom hektári koralového útesu môže žiť až 5000 holotúrií.

Potrava holotúrií pozostáva z organického odpadu a mikroskopicky malých organizmov, ktoré ležia na morskom dne alebo  ktoré holotúriám prinesie prúd. Na zacítenie a uchopenie čiastočiek potravy používa holotúria až 30 stromčekovito rozkonárených ramienok, ktoré majú na konci špeciálne nervové zakončenia. Jednotlivé ramienka, na ktoré sa zachytí potrava, si priebežne oblizuje.

Niektoré druhy holotúrií sa správajú ako hostitelia, ktorí majú hostí. „Hosťami“ sú ryby a iné tvory, ktoré žijú v čreve hostiteľa a na noc vykĺznu za potravou. Patrí medzi ne 27 druhov striebristobielych neošupených rybiek z čeľade karapusovitých. Ak ich niečo vystraší, ženú sa späť do svojej skrýše. Príležitostne sa živia rozmnožovacími a dýchacími orgánmi svojho hostiteľa. No hostiteľovi to neškodí, pretože holotúria je schopná poškodené tkanivo nahradiť.

Dômyselná obrana

Holotúrie si teda zaslúžia, aby ste im venovali viac ako len letmý pohľad, keď ich nabudúce pri návšteve oceánu stretnete. Ale pozor! Keď sa tieto morské „vysávače“ cítia ohrozené, na zmätenie nepriateľa použijú niektorý z trikov, ktoré majú v talóne. Niektoré napríklad vychrlia masu dlhých lepkavých vláken, ktorými omotajú predátora alebo odvrátia jeho pozornosť. Tento lepkavý materiál rýchlo stvrdne, a ak je obeťou človek, nemá na výber — len si odstrihnúť  každý vlas, ktorý sa dostal do kontaktu s týmito lepkavými prameňmi.

Iné holotúrie produkujú toxín holoturín. Táto látka je pre mnohé druhy rýb smrteľná. Zdá sa, že ľuďom inak neškodí, môže spôsobiť len kožné vyrážky a je nebezpečná pri kontakte s očami. Ľudia z ostrovov už po celé generácie používajú túto látku pri rybolove na otrávenie, usmrtenie a omráčenie rýb a ako účinný prostriedok na odpudenie žralokov. Výskumy naznačujú, že toxíny vyprodukované holotúriami by sa mohli využiť pri vývoji liekov na liečbu rakoviny a rôznych infekcií. Výťažky z holotúrií používa aj alternatívna medicína pri liečbe artritídy, obnove chrupiek a znižovaní krvného tlaku. Holotúrie sa spracúvajú do doplnkov s minerálnymi látkami a vitamínmi.

Ale holotúria má ešte jedno prekvapenie, ktoré odhalí len v najkrajnejších situáciách — reakciu, ktorá dáva kapitole sebaobrany nový rozmer. Keď chcete holotúriu posunúť, sama sa vypitvá — doslova sa rozpolí a vyvrhne vnútornosti. Táto prehnaná šokujúca reakcia vás vydesí a čudujete sa, čím ste spôsobili taký hrozný koniec úbohého tvora! No môžete byť pokojní. Pravdepodobne ste jej nevzali život. Skôr ste boli svedkom výnimočnej metódy úniku. Tomuto odolnému stvoreniu za niekoľko týždňov dorastú nové vnútornosti!

Stále žiadané

Lov holotúrií oddávna zamestnáva ľudí. Aj dnes je toto zamestnanie stále živé vo vodách tropického aj mierneho pásma. Niektorí potápači dokonca riskujú zdravie a život, aby zväčšili svoj úlovok. Väčšina úlovku smeruje do Číny a iných častí Orientu — tak ako to bolo po stáročia. Pri výrobe sušených holotúrií sa holotúrie uvaria v slanej vode, potom sa vypitvajú, vyúdia a pred predajom vysušia na slnku. Dnes je možné dostať i mrazené holotúrie.

Nájde si holotúria miesto aj na vašom stole? Možno áno. No aj keď je nazývaná „uhorkou“, v šaláte ju pravdepodobne nenájdete. Po uvarení je holotúria želatínová a takmer priehľadná. Používa sa na zahustenie polievok alebo na ich dochutenie. Na Fidži sa miestne druhy holotúrií pripravujú s kokosovou smotanou v tradičnej ostrovnej úprave a výsledkom je chutná rybacia žuvačka.

Títo nenápadní tichí pracovníci sú omnoho viac než len chutné jedlo. Holotúriám sme vlastne zaviazaní za ich nepretržitú domovnícku službu, ktorá zabezpečuje zdravie našich morí. Nech ich nazvete akokoľvek — holotúrie či morské uhorky —, tieto úžasné morské „vysávače“ vzdávajú tichú slávu Tomu, ktorý ich vytvoril! — Žalm 104:24, 25.

 [Rámček/obrázky na strane 24]

Zvláštnosti holotúrií

▪ Dýchací systém holotúrií sa značne odlišuje od toho, čo považujeme za štandard. Cez črevo prijímajú vodu a kyslík preniká do stien dvoch rozkonárených dýchacích trubíc. Niektoré hlbokomorské druhy získavajú kyslík celým povrchom tela. Niektoré dokonca dýchajú cez kožu panôžok.

▪ Vápnité doštičky, ktoré majú holotúrie namiesto kostí, im dávajú typickú podobu uhoriek. Pri pohľade cez elektrónový mikroskop vidno fascinujúci tvar týchto doštičiek. Sú to vlastne hroty kolieskového, kotvičkového a háčikového tvaru, zaryté do kože holotúrií, ktoré dávajú ich koži pevnosť. Tieto zložité drobučké kryštáliky uhličitanu vápenatého má každý druh iné, čo je užitočné pri identifikácii.

▪ Holotúrie sa pohybujú pomocou sily vody. Stovky rúrkovitých panôžok riadené hydrovaskulárnym systémom pracujú synchronizovane. Pri uvoľňovaní a sťahoch komôrok je voda vháňaná do panôžok a posúva ich v správnom poradí, aby sa dosiahol požadovaný pohyb.

▪ Rozmnožovanie zvyčajne prebieha pomocou vonkajšieho oplodnenia, po ktorom sa samostatne plávajúci zárodok usadí na morskom dne. No boli pozorované niektoré druhy, ktoré používali drastickejšiu metódu. Doslova sa roztrhli na polovicu. Potom prekvapivo obnovili chýbajúce časti tela. Tento spôsob nepohlavného rozmnožovania si vyžaduje značnú reorganizáciu tkaniva v oboch odtrhnutých kúskoch.

[Pramene ilustrácií]

Zhora nadol: S láskavým dovolením Bruce Carlson, Georgia Aquarium; s láskavým dovolením UC Museum of Paleontology, www.ucmp.berkeley.edu; © Houseman/​BIODIDAC; Ocean Sky Diving, Hongkong

[Obrázok na strane 23]

Holotúria v sebaobrane chrlí lepkavé vlákna

[Obrázok na strane 23]

Holotúria „Parastichopus parrimensis“

[Obrázok na strane 23]

Holotúria s jedným ramienkom v ústach

[Obrázky na strane 25]

Holotúria v tradičnej ostrovnej úprave s kokosovou smotanou

[Prameň ilustrácie na strane 22]

http://www.JohnHarveyPhoto.com

[Pramene ilustrácií na strane 23]

Vložená fotografia hore: © David Wrobel/​Visuals Unlimited; pozadie: © Phillip Colla/​SeaPics.com; vľavo dole: © Doug Perrine/​SeaPics.com