‚Ľutujem, že som to neurobil skôr‘

Hranie videohier bolo označené za závislosť — a opodstatnene. Prieskumom v Spojených štátoch sa zistilo, že chlapci v ôsmom ročníku základnej školy (asi 13-roční) trávia hraním videohier priemerne 23 hodín týždenne. Aj mnohí dospelí sú od neho závislí. Ako príklad si uveďme kresťana Charlesa. * „Pre mňa boli videohry únikom, spôsobom, ako si oddýchnuť a zabudnúť na starosti,“ hovorí. „Ale bol som závislý. Bol som závislý od videohier tak, ako sú ľudia závislí od drog a alkoholu.“

Charles spomína, že začal naplno hrať vo veku asi 11 rokov. „Nehral som démonské ani násilné hry,“ hovorí, „ale hral som priveľa. Niekedy som celé týždne, či to bolo v škole, alebo pri kresťanskej činnosti, premýšľal len o tom, ako vyriešim nejaký problém vo videohre.“

Úvodná séria článkov v Prebuďte sa! z 22. decembra 2002 s názvom „Majú elektronické hry aj svoju temnú stránku?“ na Charlesa zapôsobila. „Keď som si tieto články prečítal, snažil som sa obmedziť čas strávený pri videohrách,“ hovorí. „No po nejakom čase som sa opäť vrátil k zaužívanému hraniu.“

Počas známosti a istý čas po svadbe bol Charles schopný obmedziť hranie. „No potom vyšla nová hra, na ktorú som sa dlho tešil,“ rozpráva. „Zadlžil som sa, aby som si kúpil počítač, ktorý spĺňal systémové požiadavky na hru. Bola to časovo najnáročnejšia videohra, akú som kedy hral. Oberala ma o čas, ktorý som mal vyhradený pre Jehovu. Zanedbával som i manželku.“ Čoskoro si Charles uvedomil, že je potrebné urobiť rázny krok. „Rozhodol som sa zničiť všetky moje videohry,“ hovorí. „Vymazal som ich z počítača a úplne všetky som vyhodil do odpadu.“

Ľutuje Charles svoje rozhodnutie? Vôbec nie! „Slovami sa nedá vyjadriť, akú úľavu som pocítil po tom, čo som to napokon urobil,“ hovorí. „Cítim, akoby z mojich pliec spadlo obrovské bremeno. Cítim sa k Jehovovi bližšie než kedykoľvek predtým a pravidelne sa s ním rozprávam v modlitbe. Aj manželke venujem viac pozornosti. Som nesmierne vďačný, že som dokázal zvíťaziť nad mojou závislosťou. Jediné, čo ľutujem, je to, že som to neurobil už skôr.“

[Poznámka pod čiarou]