Mladí, ktorí vydávajú mocné svedectvo

Mnoho mladých Jehovových svedkov smelo hovorí o svojej viere v škole i v kresťanskej službe a sú v tom veľmi úspešní. Pouvažujme nad nasledujúcimi príkladmi. *

„V tretej triede nám učiteľka rozdala denníky, v ktorých sme mali opísať svoju každodennú činnosť,“ hovorí Kristina. „Učiteľka si to chcela potom prečítať a napísať nám k tomu niečo. Rozhodla som sa, že v denníku budem písať o príprave úlohy, ktorú som mala mať v teokratickej škole kazateľskej služby. Zdalo sa mi, že môj denník na učiteľku zapôsobil, a preto som ju pozvala do sály Kráľovstva, aby si moju úlohu vypočula. Prišla, a nie sama. Priviedla so sebou aj učiteľku, ktorá ma učila v prvej triede. Neskôr celej triede povedala, že moja úloha sa jej veľmi páčila. Mala som z toho veľkú radosť. Ale tým sa to neskončilo. Asi po roku som dostala príležitosť porozprávať svoju skúsenosť na krajskom zjazde Jehovových svedkov a moja učiteľka prišla aj tam. Po čase som ju navštívila s priateľkou, ktorá je priekopníčkou. Ponúkli sme jej knihu Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. Prijala ju a dokonca prišla aj na jeden náš oblastný zjazd!“

Sydnee mala už ako šesťročná skúsenosti s tým, že so spolužiakmi odvážne hovorila o pravdách z Božieho Slova, napríklad o stave mŕtvych a o Ježišovom postavení vo vzťahu k Bohu. „Je to horlivá a nebojácna malá zvestovateľka,“ hovorí jej matka. Na konci prvého školského roka sa Sydnee vyjadrila, že ju niečo trápi. „Robím si starosti o spolužiakov,“ povedala. „Ako sa teraz budú učiť o Jehovovi?“ Ale dostala nápad. Posledný deň školského roka dala každému spolužiakovi zabalený darček. Bola to Moja kniha biblických príbehov. Celkovo ich rozšírila 26, pričom spolužiakom povedala, že darček môžu rozbaliť až doma s rodičmi. Sydnee považuje triedu za osobný obvod, a tak spolužiakom ešte aj zavolala, aby  zistila, či sa im kniha páčila. Jedno dievčatko povedalo, že si ju číta každý večer spolu s mamou.

Keď mala Ellen 15 rokov, dala učiteľovi dejepisu niekoľko čísel Prebuďte sa! „Veľmi sa mu páčili,“ hovorí Ellen, „a teraz je už dva roky čitateľom Prebuďte sa!“ Ellen pokračuje: „Nedávno som mu dala Moju knihu biblických príbehov. Neskôr mi povedal, že jeho dve dcérky sú knihou nadšené. Tak som mu dala aj knihu Uč sa od Veľkého Učiteľa. Po čase mi dal pohľadnicu, na ktorej sa písalo: ‚Veľmi pekne Ti za tie knihy ďakujem. S dievčatami sa od nich nevieme odtrhnúť. Je veľmi príjemné poznať takého vyrovnaného a cieľavedomého mladého človeka, ako si Ty. Žiaden dar sa nevyrovná tomu, ktorý máš Ty, Tvojej viere. Ja som Ťa možno niečo naučil, ale Ty si ma rozhodne naučila viac!‘ Z tejto skúsenosti vidím, že keď vynaložíme námahu, aby sme ľuďom povedali biblickú pravdu, mnohí naše posolstvo veľmi ocenia.“

Daniel zaviedol svoje prvé biblické štúdium, keď mal šesť rokov. „Mamička ma brávala na štúdiá,“ hovorí, „ale ja som chcel učiť niekoho aj sám.“ A tak si vybral pani Ratcliffovú — staršiu ženu, ktorej dal biblickú literatúru. „Rád by som vám ukázal svoju obľúbenú knihu, Moju knihu biblických príbehov,“ povedal jej a dodal: „Ak by ste chceli, mohol by som vám z nej každý týždeň čítať.“ Pani prijala jeho ponuku. „S pani Ratcliffovou sme začali študovať ešte v ten deň,“ hovorí Danielova matka Laura. „Daniel sa striedal s pani Ratcliffovou v čítaní odsekov, a keď skončili, poprosil ju, aby prečítala niektoré biblické texty uvedené na konci príbehu. Chodila som s Danielom, ale zdalo sa mi, že pani Ratcliffová sa o týchto veciach chce rozprávať iba s ním!“ Časom začal s pani Ratcliffovou študovať knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. Vtedy už vedela čítať aj jeho mladšia sestra Natalie, a tak začala chodiť na štúdium aj ona. Pani mala mnoho otázok — a niektoré boli veľmi ťažké. Ale Daniel s Natalie jej dávali biblické odpovede pomocou brožúrky Biblické námety na rozhovor a pomocou konkordancie, ktorá je v zadnej časti Biblie. Pani Ratcliffová bola celý život katolíčka, ale to, čo sa dozvedala, ju nadchýnalo. „Keby som tak bola začala študovať Bibliu pred rokmi!“ povedala na konci jedného štúdia. Žiaľ, pani Ratcliffová nedávno vo veku 91 rokov zomrela. Ale na štúdiu Biblie spoznala biblickú nádej na vzkriesenie na rajskú zem a ďalšie drahocenné pravdy. Daniel má teraz desať rokov a vedie dve biblické štúdiá. Natalie má osem rokov a študuje Bibliu s dievčatkom v jej veku.

Z takých detí, ako sú Kristina, Sydnee, Ellen, Daniel a Natalie, majú kresťanskí rodičia veľkú radosť. A čo je ešte dôležitejšie, títo mladí rozradostňujú srdce Jehovu a on nezabudne na lásku, ktorú prejavujú jeho menu. — Príslovia 27:11; Hebrejom 6:10.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 18]

Kristina (hore) a Sydnee

[Obrázok na strane 19]

Daniel a Natalie

[Obrázok na strane 19]

Ellen