Pozorujeme svet

Spánok nám pomáha riešiť problémy

„Mnohí ľudia zistili, že problém, ktorý nedokázali vyriešiť pred spaním, sa ráno zdal oveľa jednoduchší — ako keby na ňom mozog v noci potichu pracoval,“ píše sa v londýnskych novinách The Times. Nemeckí vedci získali dôkaz, že to je skutočne tak, a svoje zistenia publikovali v časopise Nature. Šesťdesiatšesť dobrovoľníkov naučili dve pravidlá na riešenie matematického príkladu, ale nepovedali im o treťom pravidle, ktorým mohli ľahšie prísť k správnemu výsledku. Niektorým dobrovoľníkom potom dovolili spať, zatiaľ čo ostatní boli celú noc, respektíve celý deň hore. „Spánok dokáže zázraky,“ napísali londýnske noviny The Daily Telegraph o tej istej štúdii. Tí, ktorí spali, „boli dvakrát úspešnejší v zisťovaní tretieho pravidla“. Aby sa vedci uistili, že skupina, ktorá spala, nebola úspešnejšia iba preto, že bola oddýchnutá a svieža, vykonali aj druhý pokus. Jednej skupine dali príklad ráno, keď sa vyspali, a druhej večer po prebdenom dni. Tentoraz nebol rozdiel medzi jednotlivými skupinami a to ukazuje, že „tajomstvo úspechu nespočíva v tom, že mozog je oddýchnutý, ale že sa počas spánku zreorganizuje,“ píše sa v novinách The Times. Výskumník Dr. Ullrich Wagner na záver dodáva: „Spánok teda slúži ako spôsob kreatívneho učenia.“

 Deti a konzumný spôsob života

„Žiadna generácia nebola taká konzumná, materialistická a orientovaná na značkový tovar“ ako dnešné americké deti a mládež, hovorí Juliet Schorová z Boston College, sociologička, ktorá sa zaoberá vplyvom konzumného spôsobu života na deti. Medzi príznaky toho, že je človek ovplyvnený konzumným spôsobom života, patrí „prehnaný záujem o vzhľad a oblečenie, posadnutosť celebritami a bohatstvom, stále viac času tráveného pri televízii, na internete a hraním videohier,“ píše sa v kanadských novinách Globe and Mail. Profesorka Schorová zistila, že deti posadnuté túžbou po veciach viac snívajú o tom, že budú bohaté. „Sú čoraz sebakritickejšie a nešťastnejšie, keď porovnávajú svoj život s tým, čo vidia v televízii a v reklamách.“ Naproti tomu u detí, ktoré nie sú tak materialisticky založené, sa podľa zistení menej vyskytovali depresie, úzkosť a psychosomatické ťažkosti. Mali tiež väčšiu sebaúctu a lepší vzťah s rodičmi, informujú noviny Globe.

Zakázali si hazardné hry

„Podľa odhadov je vo Francúzsku 300 000 až 500 000 ľudí závislých od hazardných hier,“ píše sa vo francúzskom denníku Le Figaro. Ale čoraz viac problémových hráčov, čiže gamblerov, si uvedomuje, že by s tým mali prestať. Noviny uvádzajú, že 28 000 ľudí vo Francúzsku si dobrovoľne zakázalo účasť na legálnych hazardných hrách a požiadalo políciu, aby im najmenej päť rokov bránila vstúpiť do podnikov, kde sa takéto hry prevádzkujú. Francúzska polícia uvádza, že každý rok dostáva 2000 až 3000 takýchto žiadostí a že za posledných desať rokov toto číslo šesťnásobne vzrástlo. Mnohí patologickí hráči by uvítali, keby ich závislosť bola považovaná za „taký istý zdravotný problém, ako je závislosť od tabaku, alkoholu a zneužívanie drog,“ píše Le Figaro.

Zázvor zmierňuje rannú nevoľnosť

„Zázvor poskytuje úľavu od rannej nevoľnosti v prvých mesiacoch tehotenstva,“ píše sa v novinách Australian. Podľa výsledkov výskumu vedeného jednou univerzitou v Južnej Austrálii približne jeden gram zázvoru denne zmierňuje rannú nevoľnosť v prvých týždňoch tehotenstva. Zázvor je na mnohých miestach tradičným liekom na rannú nevoľnosť. Jeho účinnosť však nebola vedecky dokázaná. Výskum ukázal, že zázvor pôsobí rovnako ako denná dávka vitamínu B₆, ktorý sa bežne predpisuje na zmiernenie rannej nevoľnosti.

Transfúzie krvi zvyšujú úmrtnosť

Podľa štúdie uverejnenej v časopise JAMA (Journal of the American Medical Association) u pacientov s akútnym koronárnym syndrómom, ktorým sa rutinne podá transfúzia krvi, je vyššie riziko úmrtia ako u pacientov, ktorí transfúziu nedostanú. „To, že s transfúziami je spojené väčšie riziko úmrtia, sa zistilo po zohľadnení demografických údajov a toho, čo pacient v nemocnici zažil, napríklad krvácanie a invazívne zákroky,“ uvádza správa. Lekári, ktorí štúdiu viedli, uzatvárajú jej výsledky takto: „Neodporúčame, aby sa stabilizovaným pacientom s ischemickou chorobou srdca rutinne podávala transfúzia krvi len preto, aby sa udržala určitá stanovená hodnota hematokritu.“

Rozkol medzi anglikánmi

Philip Jensen, anglikánsky dekan a jeden z najpoprednejších austrálskych prelátov pôsobiaci v Sydney, nedávno označil arcibiskupa z Canterbury za „teologického prostitúta, ktorý poberá svoj plat neoprávnene,“ uviedli austrálske noviny The Age. Jensen odsúdil čelného predstaviteľa svojej cirkvi za jeho liberálne názory na homosexualitu. The Age uvádzajú: „V anglikánskej cirkvi na celom svete pretrvávajú vážne rozkoly v otázke homosexuality. Mnohé africké a ázijské vetvy prerušili kontakt s cirkvou v Kanade za to, že požehnáva homosexuálne zväzky, a s cirkvou v USA, kde bol vymenovaný biskup, ktorý otvorene vyhlasuje, že je homosexuál.“

Miliarda detí trpí

Podľa Detského fondu OSN viac ako polovica detí na svete — vyše miliardy — trpí extrémnym nedostatkom základných potrieb, píše sa v novinách The New York Times. Značná časť pokroku, ktorý sa dosiahol za posledných 15 rokov, vyšla navnivoč pre vojny, AIDS a chudobu. Od roku 1990 si vojny — 55 z nich bolo občianskych — vyžiadali 3,6 milióna životov a takmer polovicu tvorili deti. V mnohých takýchto konfliktoch deti unesú povstalci, sú znásilňované alebo z nich urobia vojakov. Mnohé deti sú podvyživené a často nemajú prístup ani k základnej zdravotnej starostlivosti. V roku 2003 počet detí, ktoré AIDS pripravil o rodičov, dosiahol 15 miliónov. Vyše dva milióny detí sa stali obeťami obchodu so sexom. A ako uvádza správa, zatiaľ čo ročné výdavky na zbrojenie sú 740 miliárd eur, boj s chudobou by stál iba 30 až 50 miliárd eur.