Čoskoro budú mať všetci primerané bývanie!

V GIGIRI neďaleko Nairobi v Keni je nádherný 56-hektárový komplex OSN, v ktorom sídli UN-Habitat. Je symbolom medzinárodného záväzku vyriešiť celosvetový problém s bývaním. Prechádzka gigirijským náučným chodníkom, ktorý sa nachádza v tomto komplexe, poskytuje pozoruhodný dôkaz toho, čo sa môže dosiahnuť spoločným úsilím a primeraným financovaním. Kedysi zničené prostredie tu bolo premenené  na účelnú a krásnu rekreačnú oblasť pre zamestnancov i návštevníkov.

Len niekoľko kilometrov odtiaľ však stojí pomerne nový, no stále sa rozširujúci slum. Je to smutná pripomienka toho, aký komplikovaný je súčasný problém s bývaním. Každá chatrč postavená z hliny, palíc a plechu zaberá asi 16 štvorcových metrov. Chodníky medzi chatrčami páchnu špinavou odpadovou vodou. Pritom obyvatelia platia za vodu až päťkrát viac ako priemerný obyvateľ Spojených štátov. Väčšina z približne 40 000 obyvateľov tohto slumu je vo veku od 20 do 40 rokov. Nie sú leniví ani ľahostajní. Prišli sem, aby si v neďalekom Nairobi našli prácu.

V ostrom protiklade k nim sa vodcovia sveta zhromažďujú v čistých, funkčných a príjemných priestoroch, aby uvažovali o budúcnosti zbedačených mužov, žien a detí — tých, ktorí žijú v blízkom susedstve. Podľa generálneho tajomníka OSN je smutné, že „svet má prostriedky, vedomosti a moc“, aby významne zmenil život obyvateľov slumov. Čo je teda potrebné urobiť? „Dúfam,“ hovorí pán Annan na záver, „že... všetci zaangažovaní [budú schopní] prekonať apatiu a nedostatok politickej vôle, ktoré bránia pokroku.“

Ale nakoľko je táto nádej realistická? Ako by mohli všetci medzinárodní, regionálni a miestni politici odsunúť svoje záujmy nabok a pracovať na spoločnom riešení? Existuje niekto, kto má prostriedky, vedomosti a moc, aby ukončil súčasnú krízu? Áno, existuje. A čo je dôležitejšie, má aj súcit a túžbu čoskoro to urobiť. V skutočnosti jeho vláda už zostavila detailný program, ktorý natrvalo vyrieši celosvetový problém s bývaním.

Nový program bývania

Náš Stvoriteľ, Jehova Boh, v Biblii opisuje, čo si predsavzal urobiť. Sľubuje: „Tvorím nové nebesia a novú zem.“ ​(Izaiáš 65:17) Výsledkom bude dramatická zmena. Nové vládne „nebesia“ dosiahnu to, čo súčasné ľudské vlády nemôžu dosiahnuť. Božie Kráľovstvo, teda vláda, zaručí zdravie, bezpečnosť a sebaúctu každému, kto bude tvoriť novú ľudskú spoločnosť na zemi. Už Izaiášovi bolo povedané, že budúci členovia tejto novej pozemskej spoločnosti budú zhromažďovaní počas „konečnej časti dní“. (Izaiáš 2:1–4) To znamená, že tieto zmeny sú na dosah. — Matúš 24:3–14; 2. Timotejovi 3:1–5.

Slovami zaznamenanými v ďalších veršoch 65. kapitoly Izaiáša Boh výslovne hovorí, že v tom čase zabezpečí trvalý domov pre všetkých. „Istotne budú stavať domy a bývať v nich,“ sľubuje. „Nebudú stavať a niekto iný obývať.“ ​(Izaiáš 65:21, 22) Predstavte si, že napokon budete mať primeranú strechu nad hlavou a že budete žiť v nádhernom raji v čistom prostredí a v bezpečí! Kto by netúžil po takýchto podmienkach? Ale ako si môžeme byť Božími sľubmi istí?

Dôveryhodný sľub

Keď Boh stvoril Adama a Evu, nenechal ich v pustatine. Naopak, vytvoril pre nich domov v záhrade Eden, krásnom parku s čistým vzduchom a hojnosťou vody a jedla. (1. Mojžišova 2:8–15) Adam dostal príkaz ‚naplniť zem‘, nie ju preplniť. (1. Mojžišova 1:28) Od začiatku bolo Božím zámerom, aby sa každý tešil z poriadku, súladu a z hojnosti dobrých vecí.

Neskôr, v Noachových dňoch, sa svet naplnil násilím a nemravnosťou a „zem sa stala  skazenou v očiach pravého Boha“. (1. Mojžišova 6:11, 12) Bol Boh voči tejto situácii nevšímavý? Nie. Podnikol priame kroky. Očistil zem celosvetovou potopou. Urobil to kvôli svojmu menu a kvôli spravodlivému Noachovi a jeho potomstvu. A tak keď Noach s rodinou vyšli z korábu do svojho nového domova, opäť dostali príkaz rozptýliť sa po zemi, ‚rozmnožiť sa a naplniť zem‘. — 1. Mojžišova 9:1.

Neskôr dal Boh Izraelitom dedičstvo sľúbené ich predkovi Abrahámovi. Zasľúbená krajina bola opísaná ako ‚dobrá a priestranná krajina tečúca mliekom a medom‘. (2. Mojžišova 3:8) Pre svoju neposlušnosť Izraeliti putovali pustatinou bez trvalého domova 40 rokov. No napokon im Boh zaobstaral krajinu, v ktorej sa usadili, tak ako sľúbil. Inšpirovaná správa uvádza: „Jehova [im] dal všade dookola odpočinutie... Nezlyhal ani jeden sľub z celého dobrého sľubu, ktorý Jehova dal izraelskému domu; všetko sa splnilo.“ — Jozua 21:43–45.

Konečne doma!

Je teda jasné, že Jehovove slová v Izaiášovi v 65. kapitole nie sú prázdnymi sľubmi. Keďže Jehova je Stvoriteľom všetkého, určite má moc urobiť všetko, čo je potrebné na očistenie zeme a na splnenie svojho pôvodného predsavzatia s ňou. (Izaiáš 40:26, 28; 55:10, 11) Navyše, Biblia nás uisťuje, že to aj chce urobiť. (Žalm 72:12, 13) V minulosti konal, aby spravodlivým ľuďom zabezpečil primerané bývanie, a čoskoro to tak urobí opäť.

Keď prišiel na zem jeho Syn, Ježiš Kristus, výslovne učil svojich nasledovníkov modliť sa, aby ‚sa diala Božia vôľa, ako v nebi, tak i na zemi‘. (Matúš 6:10) Naznačil, že zem sa stane rajom. (Lukáš 23:43) Pouvažujte, čo to bude znamenať. Už žiadne slumy, neoprávnene obývané obydlia, ľudia spiaci na uliciach ani vysťahovanie. Nastane šťastné obdobie! Pod vládou Božieho Kráľovstva každý dostane konečne trvalý domov!

 [Rámček/obrázok na strane 10]

BÝVANIE V STAROVEKOM IZRAELI

Izraeliti, tak ako Kanaančania pred nimi, zjavne uprednostňovali kamenné domy, pretože boli odolnejšie a poskytovali väčšiu ochranu pred votrelcami. (Izaiáš 9:10; Ámos 5:11) No v nížinách sa múry obydlí stavali z hlinených tehál vysušených na slnku alebo vypálených v peci. Väčšina striech bola plochá a niekedy bola na nich postavená i horná miestnosť. Na dvore bola často pec a niekedy aj studňa alebo cisterna. — 2. Samuelova 17:18.

Mojžišovský Zákon obsahoval niekoľko múdrych rád týkajúcich sa bývania. Prvoradá bola, samozrejme, bezpečnosť. Po obvode rovnej strechy mal byť postavený nízky múrik, aby sa predišlo nehodám. Desiate prikázanie zakazovalo Izraelitom dychtiť po dome svojho blížneho. Tomu, kto musel predať svoj dom, aspoň dočasne zostali výplatné práva. — 2. Mojžišova 20:17; 3. Mojžišova 25:29–33; 5. Mojžišova 22:8.

Dom v Izraeli tiež slúžil ako dôležité miesto na duchovné poučovanie. Otcovia dostali výslovný príkaz, aby svojich synov učili Božie požiadavky, keď sedeli vo svojom dome. A v dome nesmelo byť nič, čo súviselo s modlárstvom. — 5. Mojžišova 6:6, 7; 7:26.

[Obrázok]

V starovekom Izraeli sa domy využívali aj na duchovnú činnosť, akou bola napríklad oslava Sviatku prístreškov

[Rámček/obrázok na strane 12]

PRVÉ DOMY

Biblia nehovorí o tom, že by prvý človek Adam žil v dome. No v 1. Mojžišovej 4:17 sa uvádza, že Kain „sa zaoberal stavbou mesta a mestu dal meno svojho syna Enocha“. Dnes by sme toto mesto pravdepodobne označili za opevnenú dedinu. V správe sa nehovorí, aký druh obydlia v meste bol. Obyvateľstvo celej dediny tvorili pravdepodobne Kainovi najbližší príbuzní.

Obvyklou formou prístrešia boli kedysi i stany. Jabal, ďalší z Kainových potomkov, je označený za ‚otca tých, čo bývajú v stanoch a majú dobytok‘. (1. Mojžišova 4:20) Stany bolo zjavne ľahšie postaviť a presťahovať.

Časom mnohé civilizácie vytvorili mestá s domami na vyššej úrovni. Napríklad ruiny mesta Ur, v ktorom kedysi býval patriarcha Abram (Abrahám), naznačujú, že niektorí obyvatelia žili v pohodlí omietnutých a vybielených domov, ktoré mali 13 či 14 izieb. Takéto domy mohli byť v tej dobe závideniahodné.

 [Obrázok na stranách 8, 9]

Boh sľubuje spravodlivým bezpečné bývanie