Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Ako si len spomíname... na cesnak!“

„Ako si len spomíname... na cesnak!“

„Ako si len spomíname... na cesnak!“

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Dominikánskej republike

AK BY ste sa ocitli ďaleko od domova s prázdnym žalúdkom, po akom jedle by ste zatúžili? Možno by ste si spomenuli na čerstvé ovocie a zeleninu, ktorá sa pestuje vo vašej krajine, alebo na šťavnatú rybu či iné mäso udusené so zeleninou, ktoré vám robievala vaša mama. Ale zbiehali by sa vám sliny aj pri spomienke na cesnak?

Keď približne pred 3500 rokmi putovali Izraeliti pustatinou Sinaj, hovorili: „Ako si len spomíname na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a vodové melóny a pór a cibuľu a cesnak!“ ​(4. Mojžišova 11:4, 5) Áno, túžili po cesnaku. Židia mali cesnak v takej obľube, že podľa tradície o sebe hovorili ako o jedákoch cesnaku.

Ako Izraeliti prišli cesnaku na chuť? Bolo to počas dlhého pobytu v Egypte, kde strávili 215 rokov a kde táto zelenina bola súčasťou ich jedálneho lístka. Podľa archeologických dôkazov Egypťania pestovali cesnak dávno pred príchodom Jakoba a jeho rodiny. Grécky historik Herodotos napísal, že egyptskí úradníci nakupovali veľké množstvá cibule, reďkovky a cesnaku pre otrokov, ktorí stavali pyramídy. Táto strava bohatá na cesnak podľa všetkého dodávala pracovníkom viac sily a zlepšovala ich výdrž. Keď Egypťania pochovávali faraóna Tutanchamóna, nechali mu v hrobke okrem mnohých iných vzácnych predmetov aj cesnak. Samozrejme, pre mŕtveho nemal cesnak veľkú hodnotu, ale pre živých bol veľmi užitočný.

Účinný liek

Lekári už dlho používajú cesnak pri liečení pacientov. Pred mnohými stáročiami ho grécki lekári Hippokrates a Dioskorides odporúčali pri zažívacích ťažkostiach, malomocenstve, rakovine, zraneniach, infekciách a problémoch so srdcom. V 19. storočí francúzsky chemik Louis Pasteur študoval cesnak a opísal jeho dezinfekčné účinky. V 20. storočí v Afrike používal známy misionár a lekár Albert Schweitzer cesnak na liečenie amébovej dyzentérie a iných chorôb. Keď mali ruskí vojenskí lekári v druhej svetovej vojne nedostatok moderných liekov, používali na liečenie zranených vojakov cesnak. Tak sa stal cesnak známym ako ruský penicilín. A nie je to tak dávno, čo vedci skúmali pozitívne účinky cesnaku na obehový systém.

Cesnak je teda pozoruhodný z výživového i liečebného hľadiska. Jeho chuť a vôňa sú takisto jedinečné. Kde sa cesnak pôvodne pestoval? Niektorí botanici sú presvedčení, že cesnak pochádza zo strednej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Pozrime sa teraz na jedno nádherné miesto na západnej pologuli, kde je cesnak dobre známy.

Pestovanie cesnaku v Constanzi

V Constanzskom údolí v Dominikánskej republike je mierne podnebie. Údolie obklopujú vrchy a je v ňom úrodná pôda, ktorú zavlažujú výdatné zrážky. Je to ideálne miesto na pestovanie cesnaku.

V septembri alebo októbri farmári v Constanzi čistia svoje polia a vyorávajú hlboké brázdy, medzi ktorými nechávajú pásy zeme široké asi meter. Na každom takom páse vyorú tri alebo štyri plytkejšie brázdy, do ktorých potom sadia cesnak. Medzitým robotníci porozdeľujú hlávky cesnaku na jednotlivé strúčiky. Na pol hodiny ich namočia do vody a potom ich vkladajú do plytkejších brázd. Cesnak rastie počas zimy, ktorá je v Dominikánskej republike mierna.

V marci alebo apríli sa začína zber úrody. Robotníci vyťahujú zo zeme zrelý cesnak a nechávajú ho ležať na poliach päť až šesť dní. Potom ho pozbierajú, odrežú korienky a byľ a očistené hlávky dávajú do prepraviek, ktoré sa nazývajú cribas. Plné prepravky nechávajú deň na slnku, aby sa cesnak vysušil. Potom je pripravený na predaj.

Malý, ale „voňavý“

Keď sa posadíte k chutnej dusenej zelenine s mäsom alebo k šalátu, váš nos vás rýchlo upozorní, ak sa v jedle nachádza cesnak. Ale prečo cesnak necítiť, keď je hlávka celá? V cesnaku sú silné chemické látky, ktoré sú od seba izolované, až kým strúčik nepokrájate alebo neroztlačíte. Keď krájate strúčik cesnaku, enzým aliináza prichádza do kontaktu s látkou zvanou aliín. Nasleduje okamžitá reakcia, pri ktorej vzniká alicín. Práve ten dáva cesnaku charakteristickú vôňu a chuť.

Keď zahryznete do kúska čerstvého cesnaku, je to, akoby vám v ústach explodoval alicín. Či sa vám to páči, alebo nie, čoskoro vás obklopí cesnaková aróma. Môžete niečo urobiť, aby nebolo váš dych tak cítiť cesnakom? Môžete vyskúšať požuť petržlenovú vňať alebo klinček.

Ale pamätajte na to, že cesnakový pach vo vašom dychu pochádza najmä z pľúc. Keď zjete cesnak, pri trávení sa dostane do krvného obehu, ktorý ho dopraví do pľúc. Pri vydychovaní sa jeho prenikavá „vôňa“ dostáva do vášho dychu. Preto cesnakový pach neodstránite ústnou vodou ani petržlenom. Existuje nejaké dokonalé riešenie tohto problému? V skutočnosti nie. Ale keď sa vám podarí presvedčiť aj ostatných, aby si dali cesnak s vami, je veľmi pravdepodobné, že jeho zápach už nikomu nebude prekážať!

V mnohých krajinách si ťažko vedia predstaviť, že by v ich kuchyni chýbal cesnak. A dokonca aj tam, kde sa cesnak používa menej, je veľa milovníkov cesnaku presvedčených, že jeho užitočnosť omnoho prevyšuje všetky nevýhody.

[Obrázok na strane 23]

Zozbieraný cesnak sa nechá vysušiť

[Obrázok na strane 23]

Constanzské údolie

[Obrázok na strane 23]

Prečo cesnak cítiť, iba keď sa roztlačí?