Stále príťažlivé zlato

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

HLBOKO v austrálskom buši sa po dne vyschnutého potoka vlečie zlatokop. Poludňajšie slnko mu páli do chrbta. Cez zaprášenú košeľu mu presakuje pot. Odhodlane zviera dlhú kovovú tyč, ktorá je pripevnená k zariadeniu veľkosti taniera. Najmodernejším detektorom kovov kýva sem a tam nad zemou. Magnetické pole detektora preniká kamenistou pôdou do hĺbky jedného metra. Slúchadlá, ktoré má na ušiach, zachytia signál z detektora kovov a počuť v nich neprerušovaný prenikavý hvizd.

Pulz sa mu náhle zrýchli, keď sa prenikavý hvizd zníži na hlboký cvakavý zvuk — istý znak toho, že jeho zariadenie sa nachádza nad nejakým kovom ukrytým v zemi. Ihneď si kľakne a začne kopať. Horúčkovito kope malým čakanom do tvrdého podkladu. Pravdepodobne je to len zhrdzavený klinec alebo by to mohla byť nejaká stará minca. Ale ako sa jama prehlbuje, napína zrak, či neuvidí záblesk zlata.

Neutíchajúca zlatá horúčka

Hoci spôsoby hľadania zlata sa v priebehu dejín mohli meniť, ľudstvo od nepamäti dychtivo hľadá tento žiarivý žltý kov. Počas posledných 6000 rokov bolo podľa Svetovej rady pre zlato vyťažených vyše 125 000 ton zlata. * Aj keď staroveké civilizácie v Egypte, Južnej Amerike a Ofire boli známe bohatstvom v podobe zlata, vyše 90 percent všetkého zlata, ktoré sa kedy vyťažilo, bolo vydolovaných počas posledných 150 rokov. — 1. Kráľov 9:28.

Rozmach ťažby zlata sa začal v roku 1848, keď bolo zlato objavené na Sutterovej píle na rieke American River v Kalifornii v USA. Tento objav spustil takzvanú zlatú horúčku. Do oblasti začali prúdiť davy optimistických zlatokopov. Všetci, ktorí prišli, snívali o tom, že nájdu svoje šťastie ukryté v kalifornskej pôde. Mnohým sa to nepodarilo, ale niektorí mali úžasný úspech. Len v roku 1851 bolo z kalifornských zlatonosných polí vyťažených 77 ton zlata.

Asi v tom istom čase bolo zlato objavené aj na druhej strane sveta, v nedávno založenej austrálskej kolónii. Edward Hargraves, ktorý získal cenné skúsenosti na kalifornských zlatonosných poliach, prišiel do Austrálie a našiel zlato v potoku neďaleko mestečka Bathurst v Novom Južnom Walese. V priebehu roku 1851 boli objavené dôležité ložiská v Ballarate a Bendigu v štáte Viktória. Keď sa správa o objavoch  rozšírila, vypukla zlatá horúčka. Niektorí z tých, ktorí prišli, boli profesionálnymi zlatokopmi. No mnohí boli námezdnými robotníkmi na farmách alebo úradníkmi, ktorí nikdy predtým nedržali v ruke banícky čakan. Pri opise scény v jednom mestečku, ktoré vyrástlo vďaka zlatej horúčke, miestne noviny tej doby napísali: „V Bathurste opäť zavládlo šialenstvo. Delírium zlatej horúčky sa vracia s väčšou intenzitou. Muži sa stretávajú, hlúpo civia jeden na druhého, nesúvislo tárajú a uvažujú o tom, čo bude nasledovať.“

To, čo nasledovalo, bol prudký nárast populácie. Počas desiatich rokov od roku 1851 sa počet ľudí žijúcich v Austrálii zdvojnásobil, keď zo všetkých kútov zemegule zamierili do tejto krajiny optimistickí zlatokopi. Zlato sa nachádzalo v rôznych množstvách po celom  kontinente. Kým jedna horúčka ustupovala, ďalšia sa začínala. Len v roku 1856 odkryli austrálski zlatokopi 95 ton zlata. Potom v roku 1893 začali zlatokopi dolovať zlato zo zeme v okolí Kalgoorlie-Boulder v Západnej Austrálii. Odvtedy bolo z územia, ktoré bolo opísané ako „najbohatšia zlatonosná štvorcová míľa [2,6 štvorcového kilometra] na svete“, vyťažených vyše 1300 ton. V tejto oblasti sa ešte stále ťaží zlato. Dnes sa táto oblasť pýši najhlbšou povrchovou zlatou baňou na svete — umelo vyhĺbeným kaňonom širokým takmer dva kilometre, dlhým tri kilometre a hlbokým štyristo metrov!

Dnes je Austrália tretím najväčším producentom zlata na svete. Tento priemysel zamestnáva 60 000 ľudí a ročne sa tu vyťaží okolo 300 ton zlata v hodnote troch miliárd eur. Spojené štáty sú na druhom mieste vo svetovej ťažbe zlata. No už vyše sto rokov je na prvom mieste v ťažbe zlata Južná Afrika. Z tejto krajiny pochádza takmer 40 percent všetkého zlata, ktoré sa kedy vyťažilo. Na celom svete sa každoročne vyťaží vyše 2000 ton zlata. Čo sa so všetkým týmto vzácnym kovom stane?

Bohatstvo i krása

Z časti zlata sa stále vyrábajú mince. Mincovňa v západoaustrálskom Perthe je v súčasnosti jedným z hlavných svetových výrobcov tohto druhu meny. Tieto mince nie sú v obehu, ale sú zberateľským predmetom. Okrem toho sa asi jedna štvrtina všetkého zlata od lieva do zlatých ingotov — pevných blokov hmatateľného bohatstva — a uzamkne sa do bankových trezorov. Spojené štáty uchovávajú v trezoroch svojich bánk väčšinu zlatého pokladu sveta.

V súčasnosti sa okolo 80 percent zlata, ktoré sa každý rok vyťaží — okolo 1600 ton — použije na výrobu šperkov. Spojené štáty síce majú väčšinu zlata vo svojich bankách, no keď berieme do úvahy aj šperky, najviac zlata má India. Okrem toho, že je zlato cenné a krásne, tento mäkký kov má vlastnosti, vďaka ktorým je tiež odolný a trvácny.

Staroveký kov s moderným využitím

Faraóni v starovekom Egypte si pravdepodobne uvedomovali, že zlato je odolné voči korózii, a tak ho používali na zdobenie svojich pohrebných masiek. Svedectvom trvácnosti zlata je i to, že keď archeológovia objavili hrobku faraóna Tutanchamóna tisícky rokov po jeho smrti, zlatá pohrebná maska mladého kráľa sa našla nezoxidovaná a stále žiarivo žltá.

Zlato si zachováva svoju žiarivosť, pretože voda a vzduch — ničitelia iných kovov, napríklad železa — naň nepôsobia. Táto odolnosť voči korózii spolu s mimoriadnou schopnosťou viesť elektrinu robia zo zlata ideálny kov na využitie v elektronických súčiastkach. Každoročne sa pri výrobe televízorov, videorekordérov, mobilných telefónov a asi 50 miliónov počítačov použije približne 200 ton zlata. Navyše, vysokokvalitné kompaktné disky obsahujú tenkú vrstvičku trvácneho zlata, aby sa zaistilo spoľahlivé uchovanie dát.

Tenké zlaté fólie majú niekoľko nezvyčajných vlastností. Uvažujme o vzájomnom pôsobení tohto kovu so svetlom. Keď sa zlato spracuje do ultratenkých listov, stane sa priesvitným. Pri takejto hrúbke vlny zeleného svetla preniknú, ale infračervené svetlo sa odrazí. Okná pokryté zlatom prepúšťajú svetlo, ale odrážajú teplo. A tak okná kokpitov moderných lietadiel i okná mnohých nových administratívnych budov sú pokryté zlatom. Nepriesvitné lístkové zlato pokrýva aj krehké časti vesmírnych dopravných prostriedkov, a tak ich účinne chráni pred intenzívnou radiáciou a horúčavou.

Zlato je tiež veľmi odolné voči baktériám. Preto ho zubní lekári používajú pri oprave alebo náhrade poškodených či pokazených zubov. V nedávnych rokoch sa zlato preukázalo ako ideálny materiál na chirurgické implantáty, akými sú stenty — malé drôtené rúrky, ktoré sa vkladajú do poškodených žíl či tepien, aby ich spevnili.

Všestrannosť, hodnota a krása zlata bude nepochybne aj naďalej podnecovať zlatokopov, aby hľadali v zemi tento príťažlivý kov.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 25]

Výskyt zlata

▪ Skalnaté horniny: Zlato sa v malom množstve nachádza vo všetkých vyvretých horninách. Niektoré horniny obsahujú dostatočnú koncentráciu zlata na to, aby sa spoločnostiam vyplatilo ťažiť, drviť a chemicky oddeľovať tento kov od rudy. Vysokokvalitná ruda obsahuje len asi 30 gramov zlata na jednu tonu horniny.

▪ Žilné ložiská: Vo vzácnych prípadoch sa zlato nachádza vo vrstvách alebo v žilách vklinených medzi vrstvami kremíka.

▪ Rieky: Zlatonosné žily vystavené slnku, dažďu a vetru sa postupne rozpadávajú, pričom uvoľňujú zadržiavané zlato, ktoré sa potom hromadí v potokoch a riekach vo forme zrniek alebo šupiniek. V tejto forme je známe ako aluviálne alebo naplaveninové zlato.

▪ Zemský povrch: Nezvyčajne tvarované hrudy zlata, ktoré sa tvoria, ako sa zdá, náhodne pod zemským povrchom, sú známe ako nuggety. Tieto hrudy môžu niekedy dosiahnuť pôsobivé rozmery. Najväčší zlatý nugget, aký sa kedy v Austrálii našiel, bol nazvaný The Welcome Stranger a vážil okolo 70 kilogramov! Bol objavený v roku 1869 v austrálskom štáte Viktória. Austrália je domovom veľkých nuggetov. Pochádza z nej 23 z 25 najväčších nuggetov, aké sa kedy našli. Zlaté nuggety, ktoré môžu byť také malé ako zápalková hlavička, sú dnes zriedkavejšie ako klenotnícke diamanty.

[Rámček/obrázok na strane 27]

Ako funguje detektor kovov?

Hlavnými časťami detektora kovov sú zvyčajne dve drôtené slučky. Cez jednu slučku prechádza elektrický prúd a vytvára magnetické pole. Keď detektor prechádza ponad kovový objekt, akým je i zlatý nugget, vyvolá v tomto predmete slabé magnetické pole. Druhá slučka detektora toto slabé pole zachytí a signalizuje to osobe, ktorá detektor obsluhuje, buď na mierke, alebo svetlom, či zvukom.

[Obrázky na strane 25]

Vzostup ťažby zlata v polovici 19. storočia:

1. Sutterova píla, Kalifornia (USA)

2. Bendigo Creek, Viktória (Austrália)

3. Golden Point, Ballarat, Viktória (Austrália)

[Pramene ilustrácií]

1: Kongresová knižnica; 2: Múzeum zlata, Ballarat; 3: La Trobe Picture Collection, Knižnica štátu Viktória

[Obrázky na strane 26]

Moderné využitie zlata

Kompaktné disky vysokej kvality obsahujú tenkú vrstvu zlata

Zlatá fólia na kozmických dopravných prostriedkoch

Zlato na mikročipoch

Pozlátené drôty majú vynikajúcu schopnosť viesť elektrinu

[Pramene ilustrácií]

NASA photo

Carita Stubbe

S láskavým dovolením Tanaka Denshi Kogyo

[Obrázok na strane 26]

Najhlbšia povrchová zlatá baňa na svete v Kalgoorlie–Boulder v Západnej Austrálii

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Newmont Mining Corporation

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Brasil Gemas, Ouro Preto, MG