„Videli ste už bolivianitu?“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BOLÍVII

VTLAČILI sme sa do jednej miestnôstky, ale nečakali sme, že v nej uvidíme niečo mimoriadne krásne. Od ošúchaného pracovného stola plného náradia a náčrtov k nám zdvihol hlavu mladý klenotník. Povedali sme mu, že by sme si radi pozreli nejaké klenoty.

Bol priateľský, a keď sme sa zmienili o tom, že aj my sme sa už pokúšali vyrobiť nejaké klenoty, oči sa mu rozžiarili od nadšenia. Začal nám rozprávať o svojom remesle a ukazovať svoje dielka. Bolo zjavné, že má talent. Potom sa nás opýtal: „A videli ste už bolivianitu?“

Nedávny objav

Mládenec si všimol prekvapenie na našich tvárach, a tak odhrnul odpad zo stola a začal niečo pozorne vybaľovať z kusa čierneho zamatu. Vybral obrúsené kamene, aké sme ešte nevideli. Na prvý pohľad boli tmavofialové, ale keď sme jeden nasmerovali proti svetlu, uvideli sme v ňom zlatistý jagot. Tieto kamene, bolivianity, sú úžasnou kombináciou fialového ametystu a žltkastého citrínu. A práve táto kombinácia robí bolivianit jedinečne krásnym.

Označenie bolivianit (po španielsky bolivianita) je obchodný názov ametrínu. S týmto kameňom sa verejne začalo obchodovať v roku 1989. Keď sme počuli, že Bolívia, kde žijeme, je jedinou krajinou, v ktorej sa prírodný ametrín vyskytuje vo väčšom množstve, chceli sme vidieť miesto, z ktorého pochádza tento zriedkavý, ale cenovo dostupný kameň.

Dobrodružná cesta

Z návštevy bane bola napokon priam dobrodružná cesta. V meste Puerto Suárez pri bolívijských hraniciach s Brazíliou sme sa nalodili na malý čln so závesným motorom a vydali sme sa na 150-kilometrovú plavbu smerom na sever proti  prúdu rieky Paraguaj. Prechádzali sme cez oblasť Pantanal a nadchýnali sme sa pohľadom na volavky a vtáky jabiru, ktoré sme videli lietať vo vzduchu, aligátory, ktoré plávali vo vode, a vydry, ktoré sa hrali na brehu rieky.

Do cieľa plavby sme sa dostali za šesť hodín. Na cestu do bane sme si vzali auto s pohonom všetkých štyroch kolies. V bani pracuje asi 120 ľudí. Dvaja inžinieri sa ochotne ponúkli, že nám urobia prehliadku. Baňa sa rozkladá na pozemku s rozlohou asi 10 štvorcových kilometrov a má množstvo šácht, pričom niektoré sú hlboké takmer 60 metrov. Inžinieri nám povedali, že pri ťažbe využívajú tradičné spôsoby — vŕtanie a trhacie práce. Keď sa však dostanú k ložisku drahých kameňov, vyberajú kryštály ručne. Neopracované kamene potom posielajú do dielne. Na drahokamy vybrúsia asi 18 percent kryštálov a z ostatných vybrúsia hranoly, guľky alebo ich vybrúsia doguľata s rovnou dolnou plochou. Z ďalších vybrúsia sošky a niektoré veľké kusy predajú na ozdobu neopracované.

Kryštálová jaskyňa

Nasadili sme si prilby a rukavice a zostúpili sme do bane. Vo svetle bateriek sme zišli po šiestich drevených rebríkoch do hĺbky asi 20 metrov. Keď sme potom prišli na koniec kľukatého tunela, od prekvapenia sme otvorili ústa. Pred nami bola miestnosť s rozmermi asi štyri krát tri krát jeden meter a steny mala z fialových a zlatistých kryštálov. Majiteľ bane ju chce zachovať ako div prírody. Bola to jedna z najkrajších vecí, aké sme v živote videli.

Nie je celkom jasné, ako mohli v jednom kryštáli vzniknúť dve farby. Zdá sa, že pri vzniku týchto kryštálov kremeňa nastala nejaká zmena geochemických pomerov, teploty, radiácie alebo tlaku. Remeselníci majstrovsky brúsia a leštia kamene tak, aby sa v každom zachovali obe farby.

Na tento výlet nikdy nezabudneme. Spomienky na odľahlú baňu a námahu vynakladanú pri dolovaní, brúsení a leštení bolivianitu v našich očiach ešte znásobujú krásu tohto kameňa. — Žalm 104:24.

[Obrázok na stranách 16, 17]

Baník skúma kryštál

[Obrázok na stranách 16, 17]

Jaskyňa s kryštálovými stenami

[Obrázok na stranách 16, 17]

Dolovanie kryštálov

[Obrázok na strane 17]

Vybrúsený bolivianit

[Prameň ilustrácií na strane 16]

Všetky fotografie okrem jaskyne: Minerales y Metales del Oriente, S.R.L.

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Drahokamy: Minerales y Metales del Oriente, S.R.L.