Volavka chochlatá — priateľ ľudí i zvierat

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

BOLA to jedna z najpokojnejších kolonizácií všetkých čias. Nepadol ani jediný výstrel, nebola preliata ani jediná kvapka krvi. Domorodý ľud netrpel vykorisťovaním a žiadna krajina neprišla o svoje bohatstvo, hoci kolonizátori neúprosne obsadzovali jednu krajinu za druhou.

Opísaná invázia nastala v 20. storočí. Toto nové dobyvačné ťaženie však zostalo zväčša nepovšimnuté, lebo kolonizátormi boli vtáky. Týmito vynachádzavými vtákmi, ktoré dnes žijú na piatich kontinentoch, sú volavky chochlaté, po latinsky Bubulcus ibis.

Kolonizácia, ktorá nemá obdobu

Volavky chochlaté žili celé stáročia prevažne len v tropickej Afrike. No asi pred sto rokmi úspešne kolonizovali Južnú Afriku. Neskôr, v 30. rokoch 20. storočia, ako uvádzajú niektoré zdroje, dostatočný počet volaviek preletel ponad Atlantický oceán, takže si mohol zriadiť základňu v Južnej Amerike. V polovici 20. storočia sa dostali na Floridu a o desaťročie neskôr už obývali územie od Kanady na severe až po Argentínu na juhu. „Ak sa volavka chochlatá... dostala do Nového sveta len pomocou svojich dvoch krídiel a vetra,“ napísal Roger Tory Peterson v roku 1954, „potom je to za celú históriu jediný vták Starého sveta, ktorý začal obývať americkú pevninu bez ľudskej pomoci.“

Dnes ornitológovia zastávajú názor, že tieto volavky sa do Ameriky dostali naozaj samy. Podľa výpočtov mohli pri prevládajúcich pasátoch preletieť ponad oceán, ktorý oddeľuje západné pobrežie Afriky od Južnej Ameriky, asi za 40 hodín. A Atlantický oceán nebol jedinou prekážkou, ktorú zdolali. Iné jedince sa vydali na východ a dostali sa až na Nový Zéland. V rovnakom období sa volavky chochlaté usadili na rozsiahlom území eurázijského kontinentu, kde ich obrovské teritórium dnes siaha od Pyrenejského polostrova na západe až po Japonsko na východe.

V krajinách s miernym podnebím sa volavky chochlaté usadili natrvalo, ale v oblastiach, kde je drsná zima, sa po odchove mláďat sťahujú do teplejších krajín. Naďalej podnikajú pôsobivé cesty a pravidelne sa objavujú na odľahlých tichomorských ostrovoch a dokonca aj na Antarktíde.

Tajomstvo úspešnej kolonizácie

Kľúčovým faktorom expanzie volaviek chochlatých bola ich prispôsobivosť a vzťah k človeku, zvlášť k farmárom, ktorí chovajú dobytok. Väčšina druhov volaviek sa živí vodnými živočíchmi, no volavky chochlaté uprednostňujú hmyz. Zvyčajne sa zdržiavajú v blízkosti dobytka, hoci môžu sprevádzať aj slony, klokany, traktory či šíriace sa lesné požiare — čokoľvek, čo plaší hmyz, ktorým sa živia.

Samozrejme, volavky si dokážu nájsť potravu aj bez akejkoľvek pomoci, ale dobytok slúži týmto lietajúcim lovcom ako ideálny nadháňač. Pri prechode pastvinami zvieratá plašia lúčne koníky, muchy a chrobáky. Pozorné volavky kráčajúce popri nich potom len lapajú  hmyz, ktorý letí ich smerom. Tak dobytok pomáha volavkám nielen si nájsť korisť, ale ju aj chytiť. Podľa jedného výpočtu volavky dokážu týmto spôsobom lapiť dva až tri chrobáky či iný hmyz za minútu. Ornitológovia odhadujú, že keď volavky sprevádzajú dobytok, stačí im vynaložiť o 30 percent energie menej a chytia pritom o 50 percent viac koristi.

Nájdenie pomocníka na chytanie koristi nebolo jediným faktorom, vďaka ktorému bola ich kolonizácia sveta úspešná. Volavky sú veľmi húževnaté vtáky. Ich let možno pôsobí trochu ťažkopádne v porovnaní s priamočiarym letom takých výkonných letcov, ako sú kačice či holuby. No volavky dokážu preletieť aj ponad Saharu, a ako sme už spomínali, zvládli aj 4000-kilometrový let zo západného pobrežia Afriky do Južnej Ameriky.

Zdá sa, že volavky chochlaté majú rady kočovný život, a táto ich chuť cestovať takisto prispieva k ich expanzii. Ktoré iné hmyzožravé vtáky by sa odvážili letieť na juh až na pustú Antarktídu — zdanlivo len zo zvedavosti?

Keď sa volavky chochlaté vydali na cestu do ďalekých krajín, prakticky všade našli ideálne podmienky na bývanie. Na každom kontinente, na ktorý prileteli, našli farmárov, ktorí využívali obrovské oblasti ako pasienky pre dobytok alebo zavlažovali polia, ktoré sa hemžili hmyzom. A tak sa volavky na týchto územiach usadili a darilo sa im.

Užitočné pre ľudí i pre zvieratá

Volavky chochlaté je ľahké pozorovať, lebo majú biele perie, žijú v skupinách a rady sa zdržiavajú v blízkosti dobytka. Snehobiele volavky chochlaté poletujúce v kŕdľoch nad pláňami nielen skrášľujú krajinu, ale poskytujú aj neoceniteľnú službu ako ničitelia škodcov. V Tanzánii raz videli kŕdeľ až 40 000 volaviek, ako sa kŕmi na húfoch kobyliek. Niektorí farmári považujú tieto volavky za také užitočné vtáky, že si ich privážajú na svoje farmy, aby tam požierali hmyz, ktorý im ničí úrodu. Každý vták dokáže skonzumovať denne viac ako 600 lúčnych koníkov a svrčkov.

Aj dobytok má z prítomnosti kŕdľa volaviek úžitok, lebo volavky požierajú muchy a iný hmyz, ktorý ho neustále otravuje. Zdá sa, akoby dobytok vedel, že volavky sú jeho priateľmi. A tak zvieratá ochotne nechávajú odvážne volavky, aby sa občas povozili na ich chrbte.

Spoločenské vtáky

Volavky chochlaté majú pri párení, hniezdení i pri hľadaní potravy rady spoločnosť. Pri hniezdení sa ochotne delia o strom s inými druhmi volaviek alebo s bocianmi. Kolektívne hniezdenie zjavne pomáha odplašiť dravce, a tak všetky druhy vtákov majú z takéhoto spoločného bývania úžitok. Hniezdiace kolónie sú vždy rušné a hlučné. Volavky sa neštítia ukradnúť vetvičky zo susedných hniezd, čo často vyvolá veľkú škriepku. Niektoré volavky stoja sklonené nad svojím hniezdom, zatiaľ čo iné usilovne hľadajú pod stromom použiteľné vetvičky, ktoré spadli dole. Ich príbuzní, iné druhy volaviek a bociany, ktorí si stavajú veľké hniezda na vyšších vetvách stromu, si obyčajne nevšímajú všetko to nedisciplinované správanie navôkol.

Pri dvorení volavky predvádzajú zaujímavé pohyby — naťahujú krk, klepú zobákom a samce vystavujú na obdiv svoje žlté perie, ktoré im v tomto období narastie. Keď jeden z vtáčích rodičov priletí k hniezdu, jeho partner ho privíta „uvítacím obradom“, pri ktorom hrdo predvádza svoje perie na chrbte. Nie je ťažké vidieť volavky pri tejto šou, lebo tieto vtáky dobre znášajú prítomnosť človeka.

Či sa niekde v Afrike vydáte na safari, alebo sa v Severnej Amerike budete prechádzať pasienkami pre dobytok, prípadne sa v Oriente pôjdete pozrieť na ryžové polia, je pravdepodobné, že zahliadnete tieto pôvabné vtáky. Možno budú kráčať pri nohách slonov, sebavedome sa viezť na chrbte hovädzieho dobytka alebo pri západe slnka letieť k svojmu hniezdu. Kdekoľvek ich zahliadnete, všade skrášľujú okolitú krajinu a zároveň poskytujú ľuďom i zvieratám užitočnú službu. Ich pôsobivé kolonizačné ťaženie sa ukázalo ako jedno z najmiernejších, aké svet kedy zažil.

[Obrázky na stranách 14, 15]

 Volavky chochlaté, ktoré kolonizovali päť kontinentov, sa cítia ako doma pri slonoch aj pri dobytku

Guyana

Austrália

Keňa

Spojené štáty

Španielsko

[Prameň ilustrácie]

© Joe McDonald