Čo o tom hovorí Biblia?

Mali by ženy skrývať svoju krásu?

„ŽENY majú rady módu,“ povedal George Simonton, skúsený módny návrhár a profesor na newyorskom Fashion Institute of Technology. Hovorí: „Ženy rady vyjadrujú svoju individualitu, rady sa dobre upravia, rady skrášľujú svoj výzor... Myslím si, že je to prejav úcty voči sebe a voči svojmu okoliu.“ Áno, krášlenie sa oddávna považuje za spôsob, akým ženy vyjadrujú svoju ženskosť, zlepšujú svoj vzhľad a získavajú istú mieru sebadôvery.

No v mene náboženstva niektorí vrhli zlé svetlo na zdobenie žien. ‚Sväté ženy, ktoré sú prirodzene pekné, nesmú zdôrazňovať svoju krásu, ale musia sa snažiť potláčať ju,‘ napísal v treťom storočí n. l. Tertulián. O kozmetike sa vyjadril: „Ženy, ktoré si krémujú tvár, farbia líca alebo predlžujú obočie, hrešia proti Bohu.“ Zlaté a strieborné „ozdobné predmety“ označil za „nástroje zvádzania“.

Ešte aj dnes majú mnohí extrémne názory na krášlenie žien. Členky niektorých náboženstiev majú dokonca zakázané nosiť akékoľvek šperky, mejkap alebo pestrofarebné oblečenie. Musí kresťanka skrývať svoju krásu, alebo môže skrášľovať svoj vzhľad?

Boží pohľad

Biblia do detailov nerozoberá nosenie šperkov a používanie kozmetiky. No poskytuje dosť dôkazov o tom, že Boh nezavrhuje tieto ani iné spôsoby skrášľovania.

Napríklad pri opise toho, ako Boh požehnal Jeruzalem, hovorí Boh o tomto meste ako o žene: ‚Okrášlil som ťa ozdobami a vyrástla si do veľmi  veľkej krásy.‘ (Ezechiel 16:11–13) Tieto ozdoby, aj keď symbolické, zahŕňali náramky, náhrdelník a náušnice. Písma tiež v priaznivom svetle prirovnávajú ozdoby zo zlata k ‚múdremu karhateľovi‘, ktorého slová prijíma ochotný poslucháč. (Príslovia 25:1, 12) Je rozumné dospieť k záveru, že keď Písma používajú tieto priaznivé prirovnania, Boh nie je proti tomu, aby ženy používali pekné predmety na skrášlenie svojho vzhľadu.

Kresťanské ženy a zdobenie

Niektoré biblické pasáže sa priamo vyjadrujú o zdobení žien. Apoštol Pavol napísal: „Prajem [si], aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami.“ Ak to žena robí „so skromnosťou a zdravou mysľou“, môže to odrážať jej úctu voči Bohu. (1. Timotejovi 2:9, 10) Takáto skromná krása môže vrhnúť dobré svetlo na Božie učenie a na zbor.

Niektorí ľudia však namietajú, že tie isté verše hovoria o tom, že ženy by sa nemali zdobiť „zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha, totiž dobrými skutkami“. Znamená to, že ženy si nesmú upravovať vlasy ani nosiť šperky?

Nie. Biblia sa vyjadruje o ozdobovaní priaznivo. Pavol nezakazoval určité formy zdobenia. Skôr povzbudzoval ženy, aby sa v prvom rade ozdobovali kresťanskými vlastnosťami a dobrými skutkami.

Otázka pohnútok

Apoštol Pavol napísal: „Už nesúďme jeden druhého, ale radšej sa rozhodnite, že nebudete dávať bratovi dôvod na potknutie alebo príčinu na zakopnutie.“ ​(Rimanom 14:13) Ako sa tieto slová vzťahujú na náš výber ozdôb?

Pavol nám radí, aby sme ‚nesúdili jeden druhého‘. Musíme si dávať pozor, aby sme ‚nedávali bratovi dôvod na potknutie‘. Normy toho, čo je prijateľné, sa v rôznych krajinách a kultúrach môžu odlišovať. Čo je prijateľné v jednom období a na jednom mieste, môže byť za iných okolností neprijateľné. Nemali by sme byť pre iných príčinou na potknutie ani ich urážať nosením ozdôb, ktoré sa v našej kultúre spájajú s pochybným životným štýlom. Zbožné ženy urobia dobre, ak sa spýtajú samy seba: Ako sa pozerajú ľudia okolo mňa na to, čo nosím? Privádzam tým, čo nosím, členov zboru do rozpakov, sú z toho zmätení alebo sa za mňa hanbia? Aj keď má kresťanka právo obliekať a upravovať sa podľa vlastného vkusu, tohto práva sa zriekne, ak by bol jej štýl úpravy urážajúci. — 1. Korinťanom 10:23, 24.

Príliš sa zameriavať na výzor môže viesť tiež k nezdravému postoju. Dnes sa v mnohých krajinách niektoré ženy ozdobujú koketne, aby na seba necudne upozornili. No kresťanské ženy sa takémuto nesprávnemu používaniu ozdôb úplne vyhýbajú. Snažia sa byť aj v osobných záležitostiach zdravej mysle a cudné, „aby sa o Božom slove nehovorilo utŕhačne“. — Títovi 2:4, 5.

Zbožné ženy chápu, že aj keď sa do istej miery rozhodnú pre vonkajšie skrášľovanie, skutočnú hodnotu má ich „skrytý človek srdca“, ktorý sa prejavuje v ich postoji a vystupovaní. (1. Petra 3:3, 4) Žena, ktorá sa rozumne rozhoduje v otázke obliekania, používania kozmetiky a šperkov, si získava úctu iných a ctí svojho Stvoriteľa.