Pozor na „bielych drakov“!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO ŠVAJČIARSKU

Nemá krídla a lieta to, nemá ruky a udiera to, nemá oči a vidí to. Čo je to? — Hádanka o bielych drakoch známa od stredoveku.

LAVÍNY, vhodne označené za bielych drakov, môžu v okamihu prehltnúť horolezca a pochovať celú dedinu. A tak ľudia dali lavínam aj ďalšie pomenovanie — biela smrť. Ale čo sú to vlastne lavíny? Ak žijete v zasnežených vrchoch, už viete odpoveď. Ak sú však vaším domovom trópy alebo nížiny, nemusíte sa znepokojovať, lebo lavíny vás nikdy nebudú ohrozovať, iba ak by ste sa vybrali na výlet a odvážili sa vkročiť do teritória bieleho draka.

Lavíny sa rodia vo vysokých pohoriach, kde často sneží. Ich zrod sa ohlási náhle, keď sa obrovské masy snehu, ľadu, zeme, skál a iného materiálu, akým sú kmene stromov, pohnú veľkou rýchlosťou dole svahom alebo po strmej stene priepasti. Často ničia všetko, čo im stojí v ceste. Spúšť nespôsobuje len hmotnosť a sila lavíny. Tlak vzduchu, ktorý lavína tlačí pred sebou, môže takisto skosiť husté porasty stromov a zničiť všetko, čo jej stojí v ceste — mosty, cesty, železničné trate a podobne.

Prírodný jav

Masa s rachotom sa rútiacej obrovskej bielej sily pozostáva zväčša z jemných vločiek. Ako sa môže niečo také krásne ako padajúci sneh stať niečím takým ničivým ako burácajúca lavína? Odpoveď spočíva vo vlastnostiach snehu. Sneh má rôzne tvary: kryštáliky, guľôčky, zrnká. Vločky sú vždy tvorené kryštálmi šesťuholníkovej sústavy s nekonečnou rozmanitosťou vzorov. Každá jedna je sama osebe zázrakom! Keď dopadnú na zem, môžu zmeniť svoj vzhľad. Rozdiely v teplote vzduchu a tlak nahromadeného snehu spôsobujú, že kryštály sa po dopade na zem zmenšujú. Len v priebehu 24 hodín sa môže tridsaťcentimetrová vrstva čerstvého snehu stlačiť iba na 10 centimetrov.

Od tvaru vločiek závisí stabilita snehovej prikrývky. Kryštáliky šesťuholníkovej sústavy do seba zapadajú, no guľôčky a zrnká sa po sebe kotúľajú a vytvárajú nestabilné vrstvy. Tieto vrstvy sa potom môžu ľahko skĺznuť po pevnejšej vrstve, ktorá je pod nimi. A tak druh a množstvo napadnutého snehu, strmosť terénu, teplotné rozdiely a sila vetra rozhodujú o tom, či sa spustí lavína. Lavína sa môže spustiť aj mimovoľne pod váhou človeka prechádzajúceho cez strmé snehové pole a rovnako ju môže spustiť aj zviera. Ale existujú aj iné druhy lavín.

Prachové lavíny vznikajú, keď silný náraz vetra vyfúkne do vzduchu zmes zrnitého a kryštalického čerstvého snehu — snežného prachu, ktorý lyžiari obľubujú. Keďže je tento sneh ľahký, je vyzdvihnutý do vzduchu a môže sa zniesť do údolia rýchlosťou vyše 300 kilometrov za hodinu. V tomto prípade sa tlak vzduchu, ktorý snehová masa tlačí pred sebou, zvyšuje do takej miery, že lavína môže strhnúť strechy a dokonca zničiť domy za niekoľko sekúnd.

 Jedným z najsmrtonosnejších druhov lavín sú suché doskové lavíny. Vznikajú vtedy, keď sa nahromadí starý sneh, ktorý sa usadil a stlačil počas určitého časového obdobia. Keď sa vrchná vrstva snehu naruší, dosky ľadu sa môžu skĺznuť dole svahom rýchlosťou 50 až 80 kilometrov za hodinu. Takéto tvrdé snehové dosky môžu tiež prevísať cez okraj útesu. Sú veľmi nebezpečné pre lyžiarov, pretože hmotnosť jedného lyžiara stačí na to, aby sa doska odtrhla a spustila sa lavína, ktorá ho môže v niekoľkých sekundách pochovať.

Na jar lavínové nebezpečenstvo vzrastá. Pôsobením dažďa alebo ostrejšieho slnka sa sneh stáva kašovitým, čo často vedie k mokrým doskovým lavínam. Pohybujú sa pomalšie, ale môžu posúvať sneh na celom svahu. Snehová masa sa kĺže a strháva so sebou balvany, stromy a pôdu, ktoré sa hromadia na mieste, kde sa lavína zastaví, a tvoria špinavé hradby.

Jav podobný lavíne je ľadovcová či ľadová lavína. Ľadovce sú obrovské masy ľadu, ktoré sa tvoria vo veľmi chladných oblastiach, a to v zníženinách alebo na tienistých svahoch, kde sa sneh nikdy neroztápa. Časom sneh zmrzne na pevný ľad. Ľadovce sa pohybujú nadol veľmi pomaly. Ich pohyb sa dá predvídať, a tak málokedy spôsobujú veľa zranení alebo škôd.

Kde vznikajú lavíny?

Lavíny nevznikajú vo všetkých zasnežených oblastiach našej planéty. Na vznik potrebujú vrchy určitej výšky a podnebie priaznivé pre vznik a udržanie snehu a ľadu. Zo štatistík vyplýva, že každoročne vzniká na celom svete asi milión lavín. Niektoré ohrozené  zóny sú v ázijských Himalájach, v juhoamerických Andách, severoamerických Skalnatých vrchoch a, samozrejme, v európskych Alpách, ktoré sa tiahnu z Francúzska smerom na severovýchod cez Švajčiarsko, Nemecko a Rakúsko. V obývaných častiach týchto oblastí zomrie následkom lavín v priemere 200 ľudí ročne. Priemerne 26 z nich zomrie vo Švajčiarsku.

Dve výnimočne ničivé lavíny vznikli v peruánskych Andách. V roku 1962 sa kus ľadu dlhý jeden kilometer oddelil od ľadovej prikrývky vrchu Huascarán (vysokého 6768 metrov) hrubej 50 metrov. Tento kus ľadu vážiaci štyri milióny ton bol štyrikrát väčší ako newyorská Empire State Building! Táto masa prekonala 18 kilometrov za 15 minút. Sneh pochoval sedem dedín a 3000 až 4000 ľudí stratilo život pod troskami, ktoré siahali do výšky 13 metrov a pokrývali oblasť širokú dva kilometre. Podobná udalosť sa odohrala opäť na tomto vrchu v roku 1970. No vtedy sa pri zemetrasení uvoľnila ľadová pokrývka severného vrcholu a zosunul sa i samotný vrch. Tisícky ton snehu, skál a ľadu sa pohybovali cez úzku roklinu rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu a cestou strhávali balvany a domy. Podľa odhadov zahynulo 25 000 ľudí. Čo sa dá robiť na ochranu obyvateľov hornatých oblastí pred takýmito tragickými udalosťami?

Dá sa im predísť?

Niektorým lavínam sa dá predísť. Iným nie. Nedá sa predísť lavínam, ktoré vyvolá počasie; sú také obvyklé ako stekanie dažďa zo strechy. Sú prirodzeným následkom striedania ročných období. Ale vládne úrady v oblastiach, kde vznikajú lavíny, sa zo skúseností poučili, že v ohrozených zónach treba zakázať výstavbu domov a chrániť dopravné tepny výstavbou tunelov a galérií. Na druhej strane lavíny, ktoré spôsobujú nerozumní ľudia, napríklad trúfalí lyžiari, ktorí ignorujú varovania a zákazy, by nemuseli vzniknúť.

Vo Švajčiarsku urobila vláda na základe skúseností preventívne opatrenia. V roku 1931 bola založená švajčiarska výskumná komisia a v roku 1936 začal prvý tím odvážnych výskumníkov vedecké štúdie vo výške 2690 metrov v oblasti Weissfluhjoch nad dedinou Davos. Potom v roku 1942 bol založený švajčiarsky Federálny inštitút pre výskum snehu a lavín. V rôznych horských oblastiach bolo zriadených niekoľko moderných meteorologických staníc. To umožnilo predpovedať zmeny v poveternostných podmienkach. Tieto stanice pravidelne vysielajú varovania o nebezpečenstve lavín na svahoch vystavených účinkom počasia.

Napriek tomu sa počasie môže neočakávane zmeniť a riziká sa nedajú eliminovať. A tak každý, kto žije v ohrozenej zóne alebo trávi v zime dovolenku či víkend v horách, musí dbať na to, aby nespôsobil lavínu. Je zaujímavé, že z testov, ktoré sa robili vo Francúzsku, vyplynulo, že ani ľudské hlasy, ani zvukové vlny spôsobené lietadlami zjavne nespustia lavínu, aj keď sa tomu kedysi verilo.

Vládne ochranné opatrenia

Keď sa ľudia začali usádzať v hornatých oblastiach, rýchlo rozpoznali nebezpečenstvo lavín. Aby sneh nepochoval ich domy, vysadili na svahoch nad svojimi obydliami takzvané zakázané lesy. Veľakrát sa táto ochrana osvedčila, preto sa miestne úrady o zakázané lesy stále starajú. Je to najlepšia prirodzená ochrana  proti lavínam. Skúsenosti však ukázali, že les musí byť hustý — na každom hektári musí byť niekoľko stoviek stromov rôzneho veku a rôznych druhov.

V poslednom čase konštruktéri vyrábajú kovové bariéry zakotvené v betóne. Tie sa umiestnia v zónach, kde sa odtrháva sneh či ľad, nad prvou zábranou zo stromov. Bariéry môžu byť vysoké až štyri metre, no umiestniť ich na každý svah by bolo príliš drahé. Na ochranu budov sa na úpätí svahov stavajú lavínové zátarasy aj z obrovských hromád skál a hliny. Tieto kopy môžu odkloniť lavínu, aby sa nevrútila do dedín a domov v údolí. Iným druhom zátarás sú múry zo zeminy v tvare V, hrubé dva metre a vysoké päť metrov. Vrchol tohto véčka smeruje do kopca, aby rozdelil lavínu na dve časti a odklonil sneh na obe strany. Ramená véčka sú dlhé 90 alebo 120 metrov a môžu ochrániť celé dediny. No ak sú ohrozené dôležité hlavné cesty či železničné trate, najlepšou, ale zároveň najdrahšou ochranou sú tunely alebo galérie z dreva, ocele a betónu.

Ďalším spôsobom, ako sa vyhnúť lavínam, je rozbiť ťažké snehové masy. Napríklad kanadskí vojaci hliadkujú každú zimu medzi dedinami a strieľajú do snehu. Tak chránia transkanadskú diaľnicu, pretože sneh sa rozpadne skôr, ako by z neho vznikla lavína a zasypala cestu. Do istej miery sa táto metóda používa aj vo Švajčiarsku. V snahe zabrániť lavínam sa výbušniny vystreľujú alebo spúšťajú z helikoptér na nestabilné svahy, aby sa uvoľnil sneh.

Opatrenia na záchranu

Lyžiari a turisti by mali čakať, kým sa preverí bezpečnosť svahov. Nikdy neberte varovania na ľahkú váhu! Pamätajte, že sneh môže pochovať i tých najskúsenejších profesionálnych lyžiarov. Ak vás zachytí lavína, nerobte paniku! Pohybujte sa tak, akoby ste plávali v oceáne, radia odborníci. To vám pomôže, aby ste zostali pri povrchu zosuvu. Alebo zdvihnite jednu ruku čo najvyššie nad hlavu. To môže upozorniť záchranárov na miesto, kde sa nachádzate. Druhou rukou si prikryte ústa a nos. Zo záchranárskych štatistík vyplýva, že len polovica obetí lavín prežije po viac ako 30 minútach od zavalenia. V súčasnosti niektorí lyžiari nosia vysielač na baterky. Keďže biela smrť je vo vyšších nadmorských výškach stále prítomná, na záchranu obetí lavíny je nevyhnutné konať rýchlo.

Počas stáročí mnísi z augustiánskej rehole chovali vo švajčiarskych Alpách známe bernardíny. Tieto psy boli silné a vytrvalé pri pohybe cez hlboký sneh a odolné voči mrazivému vetru a chladnému počasiu. Mali dobrý zmysel pre orientáciu a boli veľmi citlivé na zvuky a pohyby, ktoré ľudia ani nepostrehnú. Takto zachránili stovky životov, aj keď na záchranné akcie nenosili súdok s rumom na obojku, ako to bolo zobrazované. V súčasnosti sa najčastejšie využívajú nemecké ovčiaky, ale na tento druh práce sa cvičia aj niektoré iné plemená. Záchranári využívajú aj elektronické pomôcky. Starostlivé skúmanie môže zachrániť životy. No nič sa nevyrovná úspechu cvičených psov.

Ako sme videli, to, čo ‚nemá krídla a lieta, nemá ruky a udiera, nemá oči a vidí‘, je jav, ktorý demonštruje ohromné prírodné sily. Bielych drakov treba rešpektovať.

[Zvýraznený text na strane 19]

Ak vás zachytí lavína, pohybujte sa tak, akoby ste plávali v oceáne

[Obrázok na strane 18]

Bernardíny nenosili na záchranné akcie súdok s rumom na obojku, hoci sú tak často zobrazované

[Prameň ilustrácie na strane 17]

AP Photo/​Matt Hage