Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Potkany záchranári

Detektory kovov, ktoré sa už dlho používajú na odhalenie pozemných mín, „sú pomalé a únavné, lebo reagujú na každý kovový úlomok, ktorý sa potom skúma,“ oznamujú juhoafrické noviny The Citizen. „Teraz je tu potkanovec veľký, najnovší prostriedok na lokalizovanie a odstránenie vyše 100 miliónov pozemných mín roztrúsených v približne 60 krajinách. Tieto míny denne zabijú alebo zmrzačia asi 50 ľudí.“ Spolu s detektormi kovov a psami sa tento veľký hlodavec používa na určenie polohy protipechotných mín, ktoré zostali v Mozambiku, odkedy sa tu v roku 1992 skončila občianska vojna. „Pozemné míny sú zákerným dedičstvom konfliktu, ktoré dodnes mrzačí a zabíja Mozambičanov vrátane detí z vidieka, ktoré sa narodili dlho po tom, ako utíchli zbrane,“ uvádza sa v správe. Potkanovec veľký žije v mnohých častiach Afriky, dá sa ľahko skrotiť a je obľúbeným domácim miláčikom.

Hore či dole?

Je nejaký rozdiel v účinku na zdravie, či idete hore strmým kopcom, alebo dole? Výskumníci hovoria, že určitým spôsobom áno. Na jednom vrchu v Alpách bola vedená štúdia, pri ktorej 45 dobrovoľníkov počas dvoch mesiacov vystupovalo po svahu so sklonom 30 stupňov a dole sa zviezli lanovkou. Potom počas ďalších dvoch mesiacov to robili naopak. Chôdza oboma smermi pomohla znížiť zlý cholesterol. Štúdia však naznačila, že „chôdza hore kopcom bola účinnejšia pri znižovaní hladiny tukov nazývaných triglyceridy, kým chôdza nadol bola lepšia na zníženie cukru v krvi a na zlepšenie tolerancie glukózy,“ píše sa v časopise Tufts University Health & Nutrition Letter. Chôdza dole kopcom môže byť teda užitočná pre diabetikov a menej náročná pre ľudí, ktorí ešte len začínajú s pohybovou aktivitou. Obyvatelia miest to môžu urobiť tak, že sa vo výškových budovách vyvezú výťahom hore a dole pôjdu po schodoch, alebo tak, že sa dajú vyviezť na kopec a auto ich vyzdvihne dole. Ale pozor: chôdza dolu kopcom viac zaťažuje kolená.

Oceánske dno kypí životom

V rámci medzinárodného projektu s názvom Súpis morského života prebieha rozsiahla štúdia oceánu a jeho dna. Doteraz „sa poznanie morského života obmedzovalo takmer výlučne na život do hĺbky 200 metrov pod hladinou,“ objasňujú španielske noviny El País. Keďže väčšina oceánskeho dna sa nachádza v hĺbke päť až jedenásť kilometrov pod hladinou, 95 percent morského dna zostáva neprebádaných. Aby biológovia vykonali aj túto náročnú úlohu, chcú použiť moderné zariadenia, aby objavili a odfotografovali druhy v ich prirodzenom prostredí, pretože charakteristické črty niektorých týchto foriem života sa výrazne zmenia, keď sa tvory vynesú na hladinu. Jeden tím 50 biológov predpokladá, že v hlbinách nájde milióny nových druhov. Vedúci projektu Pedro Martínez Arbizu poukazuje na to, že na jednom štvorcovom metri oceánskeho dna pri pobreží africkej Angoly našli 500 druhov. Z nich „je 90 percent pre vedu nových a musia byť popísané a pomenované,“ dodal.

Čokoláda psy zabíja

Podľa BBC News čokoláda „spôsobuje psom dávenie a kŕče“, a „ak jej zjedia isté množstvo, môže [ich] zabiť“. Čokoláda obsahuje teobromín, chemickú látku, ktorá je pre psy toxická a negatívne ovplyvňuje ich srdce, obličky a centrálnu nervovú sústavu. V správe sa uvádza, že „200 gramov horkej čokolády môže usmrtiť psa vážiaceho 25 kilogramov, akým je napríklad fenka labradorského retrievera“. Len 30 gramov neprisládzanej horkej čokolády môže zabiť malého psa. No čokoláda pre psy, ktorá sa dá kúpiť v obchode s chovateľskými potrebami, je bezpečná.

Čo robiť pri krádeži auta

Ako uvádzajú noviny El Universal, krádež áut sa v hlavnom meste Mexika stáva výnosným zamestnaním. Každý deň je tam ukradnutých a opätovne predaných priemerne 80 áut. Podľa jedného prokurátora zlodeji uprednostňujú mužov, ktorí sú v aute sami, lebo predpokladajú, že ženy budú kričať alebo budú mať v aute deti, čo krádež sťažuje. Až 85 percent páchateľov, ktorých chytia, tvorí mládež vo veku 18 až 25 rokov. Spôsoby, aké sa pri krádeži bežne používajú, zahŕňajú prepadnutie vodiča, kým čaká pri semafore, narazenie do vodičovho auta, čo ho prinúti vystúpiť, alebo napadnutie vodiča, keď si otvára garáž. Noviny odporúčajú vodičom, aby neodporovali, ale aby radšej zostali pokojní — zvlášť ak zlodeji používajú zbrane — a zapamätali si o zločincoch čo najviac informácií. Aby obetiam mohlo byť vrátené vozidlo, mali by poznať poznávaciu značku a farbu svojho auta a mali by to hneď oznámiť spolu s ďalšími vhodnými údajmi na polícii.

Mladiství vodiči

Rodičia, ktorí by radi zakázali svojim dospievajúcim deťom jazdiť, môžu nájsť podporu v nedávnom výskume, ktorý vykonal Národný inštitút zdravia v USA. Táto štúdia „naznačuje, že tá oblasť mozgu, ktorá obmedzuje riskantné správanie, nie je do veku 25 rokov plne vyvinutá,“ uvádza sa v medzinárodnom vydaní novín The Miami Herald. Kedysi sa myslelo, že mozog dozrie aspoň do veku 18 rokov, keď sú zmysly najostrejšie a reflexy najrýchlejšie. No podľa štatistík Poisťovacieho ústavu pre bezpečnosť na cestách „je pravdepodobnosť autonehody u mladistvých štvornásobne väčšia než u starších vodičov a je u nich trikrát väčšia pravdepodobnosť, že zomrú pri nehode“. Svedčí to o tom, že mladiství ľahko stratia pozornosť a pri jazde majú sklon riskovať.

Pozor na bielenie zubov

Odontológovia v Štátnej nemocnici frátra Antonia Alcaldeho v Guadalajare v Mexiku varujú pred prostriedkami na bielenie zubov, ktoré môžu spôsobiť poškodenie a bolesť, uvádzajú noviny Milenio, ktoré vychádzajú v meste Mexiko. Môžu spôsobiť „povrchové až hlboké poškodenie“ zubov a vôbec ich nemusia vybieliť. Podľa týchto expertov môžu mať zdravé zuby rôzne odtiene od oranžovej po sivú. Ako hovorí špecialistka Rocío Liliana Hernándezová, biela farba nemusí znamenať, že človek má dobré zuby, aj keď boli ľudia vedení, aby verili, že biele zuby sú „najkrajšie a najzdravšie“.