Umelcovo hľadanie šťastia v „raji“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA TAHITI

ODKEDY prvý človek Adam stratil raj, jeho potomkovia sa stále snažia získať to, čo bolo stratené. Toto horúčkovité hľadanie raja podnietilo mnohých umelcov, aby sa pokúsili „nájsť“ raj vo svojich obrazoch. Jedným takým maliarom bol známy umelec z 19. storočia Paul Gauguin.

Asi pred dvoma rokmi pricestovali stovky návštevníkov vrátane amatérskych maliarov dvomi loďami na malý ostrov Hiva Oa, ktorý sa nachádza v súostroví Markézy vo Francúzskej Polynézii. Na tomto ostrove Gauguin v roku 1903 zomrel. Pri príležitosti stého výročia jeho smrti bolo slávnostne otvorené kultúrne centrum, ktoré nesie jeho meno, a to prilákalo návštevníkov, ktorých fascinuje jeho dielo.

Kde je raj?

Ale prečo Gauguin pred vyše sto rokmi utiekol z Európy, aby posledné roky svojho života strávil na tomto pokojnom ostrove v južnom Tichomorí? Gauguin prežil ťažké časy ako chudobný umelec v Európe a začal pohŕdať vlastnou civilizáciou. Opovrhoval tým, čo považoval za úzkoprsé konvencie európskej kultúry a jej zavedeného poriadku. Gauguin dospel k tomuto záveru po svojom prvom pobyte na Tahiti, ktorý trval asi dva roky. Po návrate do Európy sa rozhodol: „Nič mi nezabráni odísť [z Európy], a to nadobro. Aký hlúpy život tu v Európe vedieme!“ Vyjadril sa, že zavrhuje západné hodnoty, a podobne ako mnohí obyvatelia Európy v jeho dobe sníval o stratenom raji, v ktorom by bol človek chránený pred škodlivými účinkami civilizácie. Gauguin dúfal, že sa mu túžba po raji v záhrade potešenia splní v Tichomorí, kde vládne pokoj a slnko. Túžil po tomto krásnom mieste, ideálnom pre jeho maľby.

Gauguin si podobne ako mnohí jeho súčasníci myslel, že život ďaleko od vybudovanej civilizácie a v súlade s prírodou je lepší, pretože je jednoduchší. Niektorí boli  presvedčení, že keď Polynézania majú blízko k prírode a žijú v súlade s ňou, môžu sa správať iba dobre. Nevinná jednoduchosť a jemná povaha Polynézanov sa im javila ako stelesnenie dokonalosti. Gauguin takéto šťastie hľadal. No zároveň ho stále mučili otázky okolo existencie a údelu ľudí a hľadal úľavu od zúfalstva a strachu zo smrti.

Gauguin našiel v južných moriach zdroj inšpirácie. Toto prostredie v ňom vyvolalo umelecké znovuzrodenie. Jednou z jeho obľúbených tém bola prostá krása ľudí. Tváre, ktoré maľoval, pôsobili vyrovnane, dôverčivo a spokojne. Gauguin chcel svojimi maľbami tlmočiť obrazné vyjadrenie legendárneho sveta, snovej atmosféry pokoja pod tropickou oblohou.

Pravé šťastie

Našiel Gauguin pravé šťastie na Tahiti, Hiva Oa či na niektorom inom ostrove? Bol nútený uvedomiť si, že aj na týchto malých tropických ostrovoch podlieha všetok život smrti. Ani tu nenašiel dokonalosť. Raz počas svojich prvých rokov na Tahiti napísal: „Už istý čas sa cítim deprimovaný a vplýva to aj na moje diela... Chýba im radosť.“ Radostné kraje, ktoré zachytil vo svojich maľbách, nesplnili jeho očakávania. Stále mal finančné ťažkosti a tiež zdravotné problémy. Teda ani v tomto prostredí nebol schopný nájsť odpovede na dôležité životné otázky. Uvedomujúc si tento paradox, rozhodol sa namaľovať obrovské plátno, ktoré sa malo stať vrcholným dielom jeho práce na Tahiti. Bol to obrovský alegorický obraz dlhý 3,75 metra s názvom D’où venons-nous? Que sommes-nous? Où allons-nous? (Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme?). Pokúsil sa ním vyjadriť svoje nepochopenie sveta, nepreniknuteľnú záhadu našej existencie.

 Odpovede na otázky o živote, ktoré vyjadril vo svojich obrazoch Gauguin a ďalší, ktorí žili pred ním i po ňom, sú v Biblii, knihe, v ktorej Boh odhaľuje svoje predsavzatie s ľudstvom. Odpovede, ktoré Biblia dáva, sú pravdivé a uspokojujúce. Ponúkajú istú nádej do budúcnosti. Okrem toho nás Biblia učí, že bez ohľadu na to, kde žijeme — v Tichomorí či inde —, pravé šťastie môžeme nájsť, iba ak žijeme v súlade s naším Stvoriteľom, Jehovom Bohom. Jehovovi svedkovia vo Francúzskej Polynézii i na celom svete sa radi delia s inými o nádhernú nádej na budúci raj.

Napodobňovanie majstra

Počas storočnice Gauguinovej smrti bolo vystavených sto verných kópií jeho plátien. Boli výsledkom práce hlavne dvoch umelcov, Clauda a Viery Farinovcov, ktorí už istý čas žijú na Hiva Oa a tvoria kópie Gauguinových malieb. Niektoré venovali kultúrnemu centru.

Farinovci do najmenších podrobností študujú farby a tvary na veľkých fotografiách originálov, aby dokázali preniesť a vyvolať presne taký dojem, aký zamýšľal vyjadriť Gauguin. Hovoria, že kopírovanie umeleckých diel zďaleka nie je jednoduché a zoberie to veľa času a energie. „Majster má výhodu v tom, že môže slobodne tvoriť, a aj keby dal stolu päť nôh, nikto by to nepovažoval za nezvyčajné — naopak, verejnosť by ho vyhlásila za génia. Ale ak kopista zabudne  jeden lístok na kríku, budú jeho dielo prísne kritizovať! Preto je kopistov menej ako iných umelcov,“ rozpráva tento manželský pár. Aký je dobrý kopista? „Musí do hĺbky poznať majstra a jeho život, pretože nemá k dispozícii nič okrem fotografií, a ani tak farby nemusia byť hodnoverné. Preto musí získavať presné informácie z múzeí.“ Dnes sa Gauguinove plátna predávajú za vysokú cenu, a tak je práca Farinovcov pre kultúrne centrum vzácnym príspevkom.

[Obrázok na strane 23]

Vlastná podobizeň Paula Gauguina

[Obrázok na strane 23]

„Femmes de Tahiti“ alebo „Sur la plage“ ​(Tahitské ženy alebo Na pláži)

[Obrázky na strane 24]

Originál obrazu „Femme à la mangue“ ​(Žena s mangom) spolu s kópiou (dole), ktorú vyhotovili Claude a Viera Farinovci, zachytení na dolnej fotografii v ich ateliéri v Atuone

[Pramene ilustrácií]

Erich Lessing/​Art Resource, NY

Copie dʹoeuvre de Gauguin, avec lʹaimable autorisation de Claude et Viera Farina

[Obrázok na strane 25]

„Les Parau Parau“ ​(Rozhovor)

[Prameň ilustrácie]

Scala/​Art Resource, NY

[Obrázok na strane 25]

„Quand te maries-tu?“ ​(Kedy sa vydáš?)

[Prameň ilustrácie]

Erich Lessing/​Art Resource, NY

[Prameň ilustrácie na strane 23]

Obrazy: Erich Lessing/​Art Resource, NY