Uspokojovanie dopytu po správach

„VŠETCI Aténčania a cudzinci, čo sa tam zdržiavali, netrávili svoj voľný čas ničím iným ako rozprávaním alebo počúvaním niečoho nového.“ Tieto slová zaznamenal kronikár Lukáš takmer pred 2000 rokmi. (Skutky 17:21) Už sto rokov predtým rímska vláda rozpoznala záujem verejnosti o novinky a začala na verejných miestach vystavovať denné vestníky nazývané Acta diurna.

Pred začiatkom siedmeho storočia vydávali Číňania prvé tlačené noviny na svete, nazývané Dibao (Pao). V Európe bola v tom čase väčšina ľudí ešte negramotná, a tak správy o vojnách, nešťastiach, zločinoch a iných udalostiach šírili potulní rozprávači. Neskôr ich nahradili ručne písané informačné vestníky, ilustrované drevorezbou, ktoré sa predávali na trhoch a trhoviskách.

Časom obchodné spoločnosti vo svojich obchodných listoch uvádzali aj dôležité novinky. Neskôr sa tieto správy začali objavovať na zvláštnom hárku nazývanom nova (novinka), ktorý mohol medzi ľuďmi kolovať.

Zrod novín

Začiatkom 17. storočia začali pravidelne vychádzať dvoje nemeckých novín. V Štrasburgu sa v roku 1605 začali tlačiť noviny Relation a od roku 1609 vychádzali vo Wolfenbütteli noviny Avisa Relation oder Zeitung. Prvým denníkom v Európe boli Einkommende Zeitungen, ktoré začali vychádzať v Lipsku v roku 1650.

 Tento prvý denník mal štyri strany a bol vreckového formátu. Obsahoval novinové články v náhodnom poradí. Jednotlivé výtlačky týchto novín boli celkom lacné, no ročné predplatné stálo dobre plateného pracovníka mesačný zárobok. Dopyt po novinách však prudko vzrastal. Len v Nemecku bolo do začiatku 18. storočia 50 až 60 novín, ktoré vychádzali pravidelne a dostávali sa k niekoľko stotisíc čitateľom.

Spočiatku boli zdrojom správ listy, iné noviny, vedúci pôšt, ktorí dostávali správy poštou a potom ich rozmnožovali, či chýry, ktoré novinári zozbierali na verejných miestach. Ako rástla konkurencia, vydavatelia pracovali na zvyšovaní kvantity i kvality správ. Najímali si prvých profesionálnych redaktorov. Väčšina vydavateľov si však nemohla dovoliť rozsiahlu sieť informačných zdrojov a množstvo žurnalistov, a tak dopyt po správach viedol k vytvoreniu tlačových agentúr, ktoré získavali a rozposielali správy vydavateľom, ktorí si ich predplatili.

Dôležité vynálezy

Svetový obchod s novinami by nebol možný bez dôležitých vynálezov, zvlášť bez tlače metódou pohyblivých písmen, ktorú vynašiel Johannes Gutenberg. Ďalšie vynálezy viedli k tomu, že výroba novín sa stala praktickou a cenovo prístupnou. Napríklad v 60. rokoch 19. storočia rotačka umožnila tlač na kotúčový papier miesto tlače na jednotlivé listy. Zakrátko sa začal používať linotyp, riadkový sádzací stroj. Neskôr, v druhej polovici 20. storočia, nahradila drahú ručnú prácu počítačová sadzba.

Zároveň sa urýchlil prenos správ, keď sa v 40. rokoch 19. storočia začal bežne využívať telegraf, v 70. rokoch písacie stroje a približne v tom istom období telefón. A celkom nedávno, za života miliónov dnešných ľudí, sa začal v žurnalistike využívať počítač, e-mail a fax. Reportéri teraz docestujú na miesto deja skôr ako kedykoľvek predtým — vlakom, autom, lietadlom. A rýchla doprava prepravuje dnes omnoho viac novín ako v minulosti.

Čo sa dostáva do novín?

Na mnohých miestach našej „celosvetovej dediny“ nie je problém nájsť dostatok správ. „Problém spočíva skôr v tom, čo vybrať z rozsiahleho a nekonečného prívalu správ,“ hovoria redaktori novín Frankfurter Allgemeine Zeitung. Tlačové agentúry zaplavujú nemecké noviny asi 2000 príspevkami denne. A to ešte nie je všetko. Reportéri, korešpondenti, spravodajské vysielania a ďalšie zdroje zasypávajú redaktorov novín ďalším informačným materiálom.

Dve tretiny správ tvoria oznamy — tlačové správy a správy o koncertoch, športových podujatiach, konferenciách a iných plánovaných udalostiach. Redaktori musia poznať trh, aby uspokojili dopyt po informáciách, ktoré miestnych ľudí zaujímajú. Tieto informácie môžu zahŕňať výsledky žatvy, rôzne výročia a oslavy.

Obľúbenou súčasťou novín sú aj športové výsledky, vtipy, politické karikatúry a editoriály.  Zábavu i poučenie sprostredkúvajú ústredné články, reportáže zo zahraničia a rozhovory so známymi ľuďmi a odborníkmi v určitej oblasti.

Noviny čelia kríze

„Vydávanie novín v Nemecku čelí najvážnejšej finančnej kríze vo svojej histórii,“ oznámili noviny Die Zeit v roku 2002. A v roku 2004 zaznamenalo Združenie švajčiarskej tlače najnižší celkový náklad za desaťročie. Čo sa deje s dopytom po novinách?

Pokles svetovej ekonomiky viedol k úbytku reklamy, ktorá tvorila dve tretiny príjmov mnohých novín. V rokoch 2000 až 2004 americké noviny Wall Street Journal stratili 43 percent príjmov z reklamy. Vráti sa reklama do novín následkom ekonomického rozmachu? Mnohé inzeráty týkajúce sa nehnuteľností, práce a áut sa z novín vytratili a teraz sú na internete. Dnes novinám konkurujú elektronické médiá — rozhlas, televízia a internet.

No dopyt po novinách je stále živý. Profesor ekonomiky médií Axel Zerdick povedal pre jedny frankfurtské noviny: „Kríza nie je až taká zlá, ako si väčšina žurnalistov myslí.“ Šéfredaktorka miestnej rubriky jedného nemeckého denníka potvrdila tento názor, keď povedala: „Regionálne [noviny] stále silnejú.“

Aj keď pripustíme, že v hĺbkovom spravodajstve a v schopnosti vyvolať verejnú diskusiu sa novinám nič nevyrovná, zostávajú otázky: Môžeme veriť pohľadu novín? Ako môžeme mať čo najväčší úžitok z novín, ktoré čítame?

[Rámček/obrázok na strane 6]

ŽURNALISTIKA — NÁROČNÁ PROFESIA

Niekto možno novinárom závidí. „Mať meno v tlači môže dávať žurnalistovi pocit osobnej slávy,“ priznal jeden dlhoročný francúzsky novinár. No žurnalistika môže priniesť aj sklamania, keď žurnalistu predbehne v napísaní článku konkurencia, keď zamietnu jeho žiadosť o interview, keď nesčíselné hodiny čaká na udalosť, ktorá sa nakoniec neuskutoční.

Istá dopisovateľka novín v Poľsku spomenula ďalšie ťažkosti. „Nevieme, kedy budeme mať voľno a kedy budeme musieť pracovať,“ hovorí. „Niekedy tým trpí naše súkromie a pracovné tempo môže narúšať náš rodinný život.“ A bývalý žurnalista v niekdajšom Sovietskom zväze poukázal na pravdepodobne najväčšie sklamanie: „Tvrdo som pracoval, no napokon to aj tak nebolo publikované.“

Športová dopisovateľka najväčších novín v Holandsku povedala: „Ľudia mi často hovoria, že som neinformovaná. Niektorí čitatelia sa nahnevajú alebo sú sklamaní a pod vplyvom vzrušenia, ktoré sa pri športe občas vystupňuje, sa mi niektorí dokonca vyhrážali, že ma zabijú.“ Čo teda žurnalistov motivuje, aby pokračovali vo svojej práci?

Samozrejme, niektorých môže motivovať honorár — no nie všetkých. Žurnalista, ktorý pracuje pre jedny francúzske noviny, sa vyjadril, že proste rád píše. Jedna mexická novinárka zase povedala: „Prinajmenšom dokážete poskytnúť niečo, čo je cenné vedieť.“ A v Japonsku to jeden vedúci redaktor druhého najväčšieho svetového denníka komentoval takto: „Teší ma, keď cítim, že pomáham ľuďom, a keď sa urobí spravodlivosti zadosť.“

Samozrejme, noviny nie sú výsledkom práce len samotných novinárov. V závislosti od veľkosti a štruktúry nakladateľstva v ňom môžu byť redaktori, korektori, pracovníci, ktorí majú na starosti overovanie faktov, archivári a mnohí iní, ktorí tvrdo, i keď anomymne pracujú na tom, aby sme dostali noviny.

[Obrázky na strane 4]

Rané nemecké noviny a dnešný novinový stánok

[Prameň ilustrácie]

Rané nemecké noviny: Bibliothek für Kunst - und Antiquitäten-Sammler, Vol. 21, Flugblatt und Zeitung, 1922