Záhadné kruhy v Afrike

Pozdĺž západnej hranice púšte Namib na juhozápade Afriky sa v páse dlhom 2000 kilometrov nachádzajú škvrny neúrodnej piesčiny s priemerom dva až desať metrov. Každá škvrna je obkolesená prstencom vysokej trávy. Podľa niektorých návštevníkov vyvolávajú tieto kruhy predstavu, akoby zem mala ovčie kiahne, alebo pripomínajú stopy po gigantických dažďových kvapkách. Podľa miestnych tradícií majú tieto kruhy magickú moc. Niektoré kmene veria, že každý kruh označuje hrob nejakého Krováka zabitého v niektorom z mnohých konfliktov, ktoré sa v priebehu stáročí odohrali medzi Krovákmi a kolonialistami.

Vedci už dlho hľadajú vysvetlenie existencie týchto kruhov. V roku 1978 výskumníci označili stred niektorých kruhov kovovými tyčami, lebo sa domnievali, že kruhy po čase zmenia polohu. No ani po 22 rokoch sa kruhy neposunuli. Ako uvádzajú londýnske noviny The Daily Telegraph, o pôvode týchto kruhov existuje množstvo teórií, v ktorých sa uvažuje o „činnosti termitov, zamorení tunajšími jedovatými rastlinami, kontaminácii rádioaktívnymi minerálmi či dokonca o piesočných kúpeľoch pštrosov“. Gretel van Rooyenová, profesorka botaniky na Pretórijskej univerzite v Južnej Afrike, nedávno uskutočnila výskum v snahe rozlúštiť záhadu týchto kruhov. Hovorí: „Skúšali sme teórie jednu po druhej, ale jedna za druhou sa ukazovali ako chybné.“

Výskumníkom sa však podarilo zistiť, že keď z týchto kruhov vezmú pôdu a zasejú do nej trávu, tráva zvädne, čo môže byť významný poznatok. No v pôde, ktorú vzali z trávnatých prstencov, sa tráve darilo dobre, čo svedčí o odlišnom zložení pôdy. Hoci prvotné testy pôdy neposkytli žiadne vysvetlenie, profesorka Rooyenová dúfa, že analýzy urobené pomocou hmotnostného spektrometra prinesú ďalšie informácie. Zaujíma ju, či pôda v kruhoch neobsahuje jedovaté prvky. „Ale aj keby sme ich našli,“ povedala táto profesorka pre časopis New Scientist, „ďalším problémom by bola otázka, ako sa tam dostali.“ Teda zatiaľ tieto kruhy ostávajú jedným z mnohých fascinujúcich tajomstiev zeme.

[Prameň ilustrácie na strane 27]

S láskavým dovolením Austina Stevensa