Obrov  chodník

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ÍRSKU

PODĽA írskej legendy istý obor z Írska menom Finn MacCool chcel bojovať proti obrovi zo Škótska, ktorý sa volal Benandonner. Bol tu však problém. Neexistovala taká veľká loď, na ktorej by sa cez more mohol dostať jeden obor k druhému. Legenda hovorí, že Finn MacCool tento problém vyriešil tým, že vybudoval chodník z obrovských kamenných stĺpov.

Benandonner prijal výzvu na súboj a prešiel chodníkom do Írska. Bol väčší a silnejší ako Finn MacCool. Len čo to manželka Finna MacCoola zbadala, dôvtipne sa rozhodla preobliecť svojho obrieho manžela za bábätko. Keď Benandonner prišiel do ich domu a uvidel „bábätko“, zľakol sa; pomyslel si, že ak je toto bábätko, potom bude najlepšie vyhnúť sa stretnutiu s otcom! A utiekol späť do Škótska! Aby MacCoolovi znemožnil prenasledovať ho, ako utekal, strhával za sebou cestu. V Írsku zostali len kamene, ktoré teraz tvoria Obrov chodník.

Už vyše tristo rokov sa miliónom návštevníkov rozpráva tento humorný príbeh ako vysvetlenie toho, odkiaľ sa tu vzal Obrov chodník. Ako to naozaj bolo a čo robí z tohto chodníka takú atrakciu? Rozhodli sme sa, že to zistíme.

Chodník pre obrov!

Obrov chodník sa nachádza na severnom pobreží Írska, asi 100 kilometrov na severozápad od Belfastu. Len čo sme tam prišli, urobili sme si krátku prechádzku z návštevného centra dole k pobrežiu. Keď sme zabočili, pred očami sa nám objavil úchvatný obraz — tisíce veľkých zvislých kamenných stĺpov, vysokých až šesť metrov. Niektorí ľudia odhadujú, že ich je okolo 40 000. No to, čo upútalo našu pozornosť, nebolo ich množstvo. Zaujala nás ich symetria. Stĺpy sú široké 38 až 51 centimetrov a zdá sa, že hornú časť majú plochú a že každý z nich má šesť strán. Sú také jednotné, že pri pohľade z výšky vyzerajú ako včelí plást. Neskôr sme zistili, že asi štvrtina stĺpov má päť strán a že je tu aj niekoľko takých, ktoré majú štyri, sedem, osem alebo až deväť strán.

Obrov chodník sa delí na tri plošiny. Najväčšia z nich, Veľký chodník, sa začína pri pobreží na úpätí útesov. Na začiatku vyzerá tak, akoby ho tvorili náhodne rozmiestnené skupiny obrovských kameňov, po ktorých možno kráčať; niektoré sú vysoké až šesť metrov. Ako pokračuje ďalej do mora, pred očami sa vynára stále jasnejšia predstava cesty pre obrov, lebo horné časti stĺpov podobné včeliemu plástu sú už v jednej úrovni. Tam chodník pripomína vydláždenú cestu, ktorej šírka sa mení a dosahuje 20 až 30 metrov. Pri odlive sme mohli po tomto kamennom chodníku kráčať niekoľko sto metrov až na miesto, kde sa jemne ponára do vĺn a zdanlivo smeruje do Škótska.

Stĺpy ďalších dvoch častí, Stredného a Malého chodníka, sú zoskupené vedľa Veľkého chodníka. Oba tieto chodníky tvarom pripomínajú skôr násypy než cesty. To, že kamene sú navrchu ploché, uľahčuje dobrodružným návštevníkom dostať sa z jedného násypu na druhý. Ale títo návštevníci pri tom musia byť veľmi opatrní, lebo sme zistili, že stĺpy hneď pri vode boli vlhké a veľmi klzké.

Ďalšie obrie útvary

Kráčali sme ďalej po asi 6,5-kilometrovej pobrežnej čiare, ktorá je tu všeobecne známa ako Causeway Headlands (Chodníkový mys), a uvideli sme ďalšie tisíce týchto stĺpov na čelnej strane útesu. Počas rokov ľudia dávali niektorým z týchto útvarov mená. Dva z nich sú nazvané podľa hudobných nástrojov. Jeden z nich, Obrov organ, dostal takýto názov preto, že má dlhé, pravidelne tvarované stĺpy, ktoré pripomínajú píšťaly obrovského organa. Druhý, Obrova harfa, má obrovské oblúkovité stĺpy, ktoré sa stáčajú k pobrežiu.

Aj v ďalších názvoch opakovane nachádzame zmienky o obroch. Sú tu napríklad Obrove krosná, Obrova rakva a Obrove delá či Obrove oči. Je tu dokonca aj Obrova čižma. Tento kameň v tvare čižmy sme zbadali na pláži ďalej od Obrovho chodníka. Dosahuje výšku okolo dvoch metrov. Niekoľko miestnych ľudí vypočítalo, že mýtický obor, ktorý údajne nosil túto „čižmu“, by musel byť vysoký najmenej 16 metrov!

Ďalší útvar — Komíny — pripomína súvislosť Obrovho chodníka so slávnou španielskou armádou. Tento útvar je oddelený od hlavného útesu následkom erózie a zvetrávania a tvorí ho niekoľko stĺpov, ktoré sa týčia na útese vypínajúcom sa nad pobrežím Obrieho chodníka. Je ľahké predstaviť si, že námorníci, ktorí sa na ne pozerali z mora, si ich mohli mýliť s komínmi veľkého hradu. Španielska vojnová loď Girona na úteku z porážky španielskej armády v roku 1588 zjavne zo všetkých diel ostreľovala tieto stĺpy v domnienke, že je to nepriateľský hrad.

 Opačný koniec chodníka

Obrov chodník bol údajne postavený, aby spojil Írsko a Škótsko. Kde je teda jeho opačný koniec? Rovnaké bazaltové stĺpy sa nachádzajú 130 kilometrov severovýchodne od Obrovho chodníka na ostrove Staffa, čo je veľmi malý neobývaný ostrov pri západnom pobreží Škótska. (Názov Staffa znamená „Stĺpový ostrov“.) Benandonner, škótsky obor, ktorý utiekol pred Finnom MacCoolom, bol tiež známy pod menom Finn Gall a význačná črta ostrova Staffa — veľká jaskyňa vnútri týchto bazaltových stĺpov, ktorá zasahuje asi 80 metrov do vnútra skaly — bola pomenovaná po ňom ako Fingalova jaskyňa. Vlny, ktoré narážajú pri jaskyni na skalu, inšpirovali nemeckého hudobného skladateľa Felixa Mendelssohna-Bartholdyho, aby v roku 1832 zložil predohru „Hebridy“, známu tiež ako „Fingalova jaskyňa“.

Ako chodník vznikol?

Ako vznikli tieto jednotne tvarované stĺpy, keď ich nevytvorili ruky bojachtivých obrov? Zistili sme, že skutočná odpoveď spočíva v pochopení toho, ako sa tvoria určité horniny.

Severné Írsko sa nachádza vo vápencovej oblasti. Pred dlhým časom vulkanická činnosť hlboko v zemskej kôre vytlačila roztavenú skalu, ktorej teplota presiahla 1000 stupňov Celzia, cez pukliny vo vápenci. Keď sa táto roztavená skala dostala na vzduch, chladla a tuhla. Ale prečo jednoducho nestvrdla na obrovskú beztvarú masu?

Roztavená skala, čiže magma, sa skladá z mnohých chemických prvkov, a preto môže vytvárať rôzne druhy hornín. Hornina, ktorá vytvára také zaujímavé útvary v Obrovom chodníku, je bazalt. Ako táto magma pomaly chladla, zmršťovala sa a vzhľadom na jej chemické zloženie na povrchu vznikali pukliny v tvare šesťuholníkov. Ako celá magma ďalej chladla, pukliny sa postupne prehlbovali a vytvorili množstvo bazaltových stĺpov, ktoré tvarom pripomínajú ceruzky.

 ‚Čím sa môžu chváliť architekti?‘

Takéto stĺpy nie sú unikátom, ktorý nájdeme iba v Írsku či Škótsku. Ale na väčšine miest inde na svete je potrebné vynaložiť značné úsilie, aby sa k nim človek mohol dostať. Je zriedkavé nájsť toľko dobre zachovaných šesťuholníkových stĺpov na takom mieste, ktoré by bolo každému prístupné.

Koncom 18. storočia na Sira Josepha Banksa natoľko zapôsobila strhujúca krása pomerne malého počtu stĺpov, ktoré objavil na ostrove Staffa, že poznamenal: „Čo sú v porovnaní s týmto katedrály a paláce, ktoré postavili ľudia?... Čím sa teraz môžu chváliť architekti?“

Aj v nás návšteva Obrovho chodníka, jedného z írskych prírodných divov, vyvolala podobné pocity obdivu. Uprostred týchto prírodných architektonických diel to našu myseľ viedlo k úvahám a rozjímaniu o moci a stvoriteľských schopnostiach Vznešeného Stvoriteľa a Architekta, Jehovu Boha.

[Obrázok na strane 15]

Prírodný fenomén — väčšina kamenných stĺpov má tvar šesťuholníka

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením NITB

[Obrázok na stranách 16, 17]

Bazaltové stĺpy sa tiahnu asi šesť kilometrov popri pobrežnej čiare

[Obrázok na strane 17]

Obrova čižma vysoká dva metre

[Obrázok na strane 17]

Tieto 12-metrové stĺpy pripomínajú píšťaly obrovského organa

[Pramene ilustrácií na strane 16]

Vľavo hore: s láskavým dovolením NITB; dole: © Peter Adams/​Index Stock Imagery