Priepasť medzi bohatými a chudobnými

BEZ ohľadu na to, akú terminológiu použijeme na opis krajín, vyspelé, priemyselne a ekonomicky rozvinuté krajiny sa pýšia vysokou životnou úrovňou, kým krajiny s menej rozvinutým priemyslom, a teda aj ekonomikou, sa musia uspokojiť s nižšou životnou úrovňou. Vyzerá to tak, akoby existovali dva odlišné svety — svet bohatých a svet chudobných.

Samozrejme, tieto dva svety môžu existovať aj v rámci jednej krajiny. Zamyslite sa nad pomerne bohatými krajinami, o ktorých sme sa zmienili v predchádzajúcom článku. Žijú v nich bohatí i chudobní. Napríklad v Spojených štátoch smeruje 30 percent celkového príjmu obyvateľstva do horných desiatich percent domácností. Zároveň musí spodných 20 percent domácností vyjsť len s piatimi percentami celkového príjmu. Takáto alebo podobná situácia je možno aj v krajine, kde žijete, zvlášť ak tam strednú vrstvu tvorí malý počet ľudí. No aj vlády v krajinách  s pomerne širokou strednou vrstvou doteraz neboli schopné úplne preklenúť ekonomickú priepasť medzi bohatými a chudobnými.

Ani jeden z týchto svetov nie je ideálny

Ani o jednom z týchto svetov nemožno oprávnene povedať, že je dokonalý. Zamyslite sa nad očividnými nevýhodami ľudí, ktorí žijú v chudobnejších krajinách. Zdravotnícka starostlivosť je tam veľmi obmedzená. Kým deväť najbohatších krajín, ktoré sú spomenuté v rámčeku na tejto strane, sa pýši tým, že v nich na jedného lekára pripadá 242 až 539 občanov, 18 najchudobnejších krajín za nimi ďaleko zaostáva, lebo tam na jedného lekára pripadá 3707 až 49 118 obyvateľov. Potom je pochopiteľné, že priemerná dĺžka života obyvateľov bohatších krajín je 73 rokov alebo viac, zatiaľ čo priemerná dĺžka života obyvateľov vo viac ako polovici najchudobnejších krajín je menej než 50 rokov.

 Chudobné krajiny ďaleko zaostávajú aj v možnostiach vzdelania, a tak sú deti žijúce v týchto krajinách často odsúdené na život v chudobe. Tento nedostatok vzdelania sa odráža v gramotnosti obyvateľstva. Kým v siedmich z deviatich najbohatších krajín je 100-percentná gramotnosť (v ďalších dvoch je 96- a 97-percentná), v 18 najchudobnejších krajinách je úroveň gramotnosti od 81 do 16 percent, pričom v desiatich z nich je nižšia ako 50 percent.

Ale aj obyvatelia bohatých krajín pociťujú určité nevýhody. Kým tí, ktorí žijú v chudobných krajinách, môžu trpieť nedostatkom jedla, z tých, ktorí majú hojnosť, sa stále viac ľudí prejedá na smrť. Kniha Food Fight (Boj s jedlom) uvádza, že „podvýživu ako hlavný svetový problém s jedlom nahradilo prejedanie sa a nadmerné pitie“. A v časopise The Atlantic Monthly sa píše: „V súčasnosti je asi deväť miliónov Američanov ‚chorobne obéznych‘, čo znamená, že majú nadváhu zhruba 45 kilogramov alebo aj viac, a ťažkosti spojené s hmotnosťou vedú v tejto krajine k tomu, že ročne predčasne zomrie približne 300 000 ľudí.“ Ten istý článok upozorňuje, že „obezita možno čoskoro predbehne hlad a infekčné choroby a vo svete sa stane najpálčivejším problémom verejného zdravia“. *

Je pravda, že obyvatelia bohatých krajín majú vyššiu životnú úroveň, no zároveň môžu pripisovať väčší význam vlastníctvu než vzťahom, preto kladú príliš veľký dôraz na to, aby mali, a príliš malý na to, aby žili. Majú tiež tendenciu posudzovať dôležitosť a hodnotu človeka podľa toho, aké má zamestnanie, plat alebo čo vlastní, namiesto toho, aby si všímali jeho vedomosti, múdrosť, schopnosti či jeho kladné vlastnosti.

Nemecký spravodajský časopis Focus v článku s názvom „Čo tak mať trochu menej?“ zdôrazňuje, že šťastie prináša jednoduchý spôsob života. V tomto článku sa píše: „Väčšina obyvateľov západného sveta nie je teraz o nič šťastnejšia než pred desiatkami rokov napriek tomu, že [ich krajiny] začali náhle prosperovať... Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa celým srdcom zameriava na hmotné veci, bude nešťastný.“

Dosiahnutie dokonalej rovnováhy

Skutočnosti teda svedčia o tom, že oba svety, svet bohatých i svet chudobných, majú svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky. Kým svet chudobných je možno príliš jednoduchý, svet bohatých môže byť zas príliš zložitý. Bolo by veľmi užitočné, keby sa tieto dva svety mohli jeden od druhého učiť. Ale je realistické myslieť si, že sa niekedy taká dokonalá rovnováha dosiahne?

Keď sa na to pozriete z ľudského hľadiska, môže sa vám zdať, že dosiahnutie tohto vysnívaného cieľa je jednoducho nad ľudské schopnosti. A história to len potvrdzuje. Situácia však ani zďaleka nie je beznádejná. Je možné, že vašej pozornosti uniklo to najlogickejšie riešenie tohto problému. Čo by ním mohlo byť?

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

„Obezita možno čoskoro predbehne hlad a infekčné choroby a vo svete sa stane najpálčivejším problémom verejného zdravia.“ — The Atlantic Monthly

[Graf na strane 5]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Krajiny sú zoradené podľa abecedy

Deväť najbohatších krajín

Predpokladaná dĺžka života mužov (v rokoch) Gramotnosť (%)

Belgicko

75,1 100

Dánsko

74,9 100

Island

78,4 100

Japonsko

78,4 100

Kanada

76,4 96,6

Luxembursko

74,9 100

Nórsko

76,5 100

Spojené štáty americké

74,4 95,5

Švajčiarsko

77,7 100

Osemnásť najchudobnejších krajín

Predpokladaná dĺžka života mužov (v rokoch) Gramotnosť (%)

Benin

50,4 37,5

Burkina Faso

43 23

Burundi

42,5 48,1

Čad

47 53,6

Etiópia

47,3 38,7

Guinea-Bissau

45,1 36,8

Jemen

59,2 46,4

Konžská republika

49 80,7

Madagaskar

53,8 80,2

Malawi

37,6 60,3

Mali

44,7 40,3

Mozambik

38,9 43,8

Niger

42,3 15,7

Nigéria

50,9 64,1

Rwanda

45,3 67

Sierra Leone

40,3 36,3

Tanzánia

43,3 75,2

Zambia

35,3 78

[Prameň]

Zdroj: 2005 Britannica Book of the Year.

[Prameň ilustrácie na strane 4]

© Mark Henley/​Panos Pictures