Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Včeláriky — pestrofarební vzdušní akrobati

Včeláriky — pestrofarební vzdušní akrobati

Včeláriky — pestrofarební vzdušní akrobati

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Španielsku

PREDSTAVTE si čeľaď vtákov, ktorých pierka majú takmer všetky farby dúhy. Vo vzduchu sa im nevyrovná ani ten najrýchlejší hmyz. A niektoré z nich sú jedny z mála vtáčích druhov, ktoré vytvárajú rodinné skupiny, kde príbuzní pomáhajú pri výchove mláďat. To sú len tri z mnohých úžasných vlastností včelárikov.

No pozorovateľ vtákov si ako prvé všimne pestrofarebný šat včelárikov. Mnohé vtáky, ktoré sa živia hmyzom, sú sfarbené jednotvárne a nenápadne. Ale včeláriky pútajú pozornosť svojou bezkonkurenčnou paletou farieb a predvádzajú vzdušnú akrobaciu, na ktorú pozorovateľ len tak ľahko nezabudne. Ich perie môže hrať žiarivými odtieňmi zelenej, modrej, červenej alebo žltej. A perie niektorých druhov, napríklad včelárika zlatého, je ešte pestrejšie! Jeden austrálsky druh bol vďaka krásnemu dúhovému sfarbeniu vhodne pomenovaný ako včelárik ozdobný.

Včeláriky predvádzajú svoje kúsky v mnohých častiach Afriky, Ázie, Austrálie a južnej Európy. Málokedy žijú v zajatí, a tak sa dá toto predstavenie vychutnať len vo voľnej prírode. „Sledovať tieto odvážne a energické vtáky je nesmierne zábavné,“ uvádza elektronická publikácia Wildwatch. „Mnohým druhom prítomnosť človeka neprekáža, a tak sa ľahko naskytajú možnosti fotografovania.“

Neobyčajné letecké kúsky

Včeláriky sa špecializujú na chytanie hmyzu v letku. Keďže obľubujú včely, osy, sršne a iný veľký hmyz, ktorý rýchlo lieta, musia byť rýchle i obratné. Pomáha im v tom ostrý zrak. Včelárik zlatý dokáže zbadať včelu či osu, ktorá je od neho vzdialená 100 metrov. *

Pri love koristi niektoré včeláriky používajú techniku strmhlavého letu, keď sa kolmo vrhnú na hmyz pod nimi. Častejšie však sedia na konári a rýchlo vyrážajú za hmyzom, ktorý letí okolo. Iné druhy zase využívajú náročnejšiu techniku. Najprv zozadu podletia hmyz, pričom sa často takmer dotknú zeme! Stále zostávajú mimo zorného poľa hmyzu. Potom mierne zrýchlia, zdvihnú hlavu a chňap, hmyz skončí v ich dlhom zobáku.

Niektoré včeláriky v Afrike využívajú pri hľadaní potravy pomoc iných. Letia popri veľkých zvieratách, iných vtákoch, ba aj popri dopravných prostriedkoch, ktoré plašia hmyz, a tak majú o úlovok postarané. Smelý včelárik červený sa dokonca vozí na chrbte pštrosov, kôz a zebier. Títo hostitelia neposkytujú včelárikovi len výhodné bidlo, ale tiež plašia kobylky a koníky, ktorými sa včelárik môže dosýta nakŕmiť. Pri požiaroch v buši sa húfy koníkov snažia uniknúť pred plameňmi. A tak veľké kŕdle včelárikov červených prilietavajú na výdatnú hostinu. *

Starostlivosť o perie

Rýchly let si vyžaduje, aby vtáky mali perie v čo najlepšom stave. Včeláriky využívajú širokú škálu techník na odstránenie parazitov a na udržanie čistého peria. Táto práca je naozaj dôležitá. Priemerný včelárik strávi desatinu dňa pri tejto činnosti, ktorou si zabezpečuje pohodlie.

Pri rannom slnení sa vtáčiky zohrievajú a pritom si často čistia aj perie. Slnečné teplo zjavne zaktivizuje parazity, a tak sa dajú ľahšie odstrániť. Niektoré druhy včelárikov sa rady vyhrievajú na slnku spoločne, pričom niekoľko jedincov zaujme rovnakú polohu. Včeláriky s rozprestretými krídlami otočené chrbtom k slnku vyzerajú ako skupina turistov posedávajúcich na pláži.

Kúpanie už nie je také časté. Vodný kúpeľ zvyčajne absolvujú rýchlo v letku. V suchých oblastiach musí včelárikom postačiť prachový „kúpeľ“. Po ňom vtáky vždy trávia čas čistením peria. Táto denná procedúra je hlavný spôsob, ako obmedziť množstvo parazitov, ktoré stále sužujú vtáky žijúce v hniezdnych norách, teda aj včeláriky.

Život v komunite

Väčšina včelárikov má veľmi družnú povahu. Niektoré druhy hniezdia vo veľkých kolóniách, ktoré môžu mať až 25 000 jedincov. Tieto kolónie sa často nachádzajú na rozsiahlych piesčitých brehoch, kde sa vtákom ľahko hĺbia nory. Hniezdenie v kolónii veľmi dobre chráni vtáky pred predátormi a vďaka úzkej spolupráci si môžu rýchlo nájsť miesto, na ktorom je dostatok potravy. Aj pri zháňaní potravy zostávajú spoločenské včeláriky spolu. Kontakt medzi sebou udržiavajú prenikavým volaním.

Niektoré druhy, medzi ktoré patrí včelárik bieločelý, sa vyznačujú tým, že pri výchove mláďat spolupracuje viac členov rodiny. * Rodičom často pomáhajú ich ďalší potomkovia a vďaka ich spolupráci sa odchová dvojnásobné množstvo mláďat. „Pomocníci asistujú pri všetkých úlohách spojených s rozmnožovaním: pomáhajú hĺbiť noru, sedieť na vajciach, a čo je najdôležitejšie, kŕmiť mladé,“ opisuje kniha Kingfishers, Bee-Eaters and Rollers (Rybáriky, včeláriky a krakle).

Rodinky včelárikov veľmi rady sedia vedľa seba. Každý včelárik si sadne tak blízko k druhému, že to vyzerá, akoby sa všetci rozhodli vtesnať na jednu fotografiu. Občas si niekoľko vtákov posadá vedľa seba na jeden konár. Tento zvyk im nepochybne pomáha udržať si za chladných nocí telesnú teplotu.

Atraktívne vtáky s jednou slabosťou

Prednedávnom sa najmä v západnej Afrike začali včeláriky špecializovať na konzumáciu pažravých koníkov sťahovavých, ktoré sa tu vyskytujú vo veľkom počte. Včelárik červený dokonca zmenil svoje rozmnožovacie a migračné návyky, aby využil tento hojný zdroj potravy. Teraz ide v stopách sťahovavých koníkov, ktoré sa roja pri rieke Niger.

No ako napovedá ich meno, včeláriky majú slabosť na včely, ktoré sú ich obľúbenou pochúťkou. A tak včelári včeláriky neobľubujú. Na druhej strane však včeláriky požierajú osy a sršne, ktoré poľujú na včely, a na jeseň požierajú staré včely, ktoré by mohli nakaziť úľ.

„Dnes pozorovatelia vtákov veľmi obdivujú včeláriky pre ich rozmanité a krásne perie,“ uvádza Handbook of the Birds of the World (Príručka vtákov sveta). Niektoré hniezdiská sú nezabudnuteľnou zastávkou turistov na afrických safari.

Ak v oblasti, kde bývate, žijú včeláriky, nenašli by ste si trochu času, aby ste si pozreli výnimočné predstavenie týchto pestrofarebných vzdušných akrobatov?

[Poznámky pod čiarou]

^ 7. ods. Pri love bodavého hmyzu, napríklad včiel a ôs, si včeláriky dávajú pozor, aby hmyz neprehltli skôr, ako z neho odstránia jed. Často si sadnú na nejaký vhodný konár a opatrne oň obtrú bruško hmyzu, aby ho zbavili jedu. Dokonca na chvíľu zavrú oči, a tak sa im do nich nedostane jed.

^ 9. ods. Pre tento zvyk miestni obyvatelia západnej Afriky nazývajú včelárika červeného „bratrancom ohňa“.

^ 16. ods. Jedna kolónia asi 400 včelárikov bieločelých v Keni mala 60 rodinných skupín. Výskumníci opísali ich spoločenské usporiadanie ako jedno z najzložitejších spomedzi všetkých druhov vtákov, ktoré doteraz skúmali.

[Obrázok na strane 23]

Včelárik trpasličí, východná Afrika

[Obrázok na strane 23]

Včelárik ozdobný, Austrália

[Obrázok na strane 23]

Včelárik „Merops revoilii“, Keňa

[Obrázok na strane 23]

Včelárik bieločelý, Afrika

[Obrázok na strane 24]

Včeláriky zlaté, Španielsko

Samček v snahe získať si samičku jej ponúka tipuľu

[Obrázok na strane 24]

Včeláriky, Izrael

[Obrázok na strane 24]

Včeláriky červené, Botswana

[Obrázok na strane 25]

Včeláriky červené, Botswana

[Prameň ilustrácie]

©kevinschafer.com

[Obrázok na strane 25]

Včeláriky červené, Singapur