Pozorujeme svet

Priateľstvá majú vplyv na srdce

„Keď má človek priateľov a dobré vzťahy v rodine, znižuje to riziko srdcového infarktu a mŕtvice,“ uvádzajú španielske noviny Diario Médico. Lekári už dlho považujú hladinu cholesterolu v krvi, krvný tlak a telesnú hmotnosť za faktory, ktoré vplývajú na stav srdca. Ale podľa jednej štúdie, ktorá bola nedávno uskutočnená medzi 500 ženami trpiacimi bolesťami v hrudníku, sa ukázalo, že by sa mali brať do úvahy aj také veci ako množstvo a kvalita vzťahov v rodine a s priateľmi. Táto nová štúdia odhalila, že „u tých, ktorí mali najhoršie vzťahy, bolo dvojnásobne vyššie riziko, že [predčasne] zomrú, v porovnaní so spoločenskejšími ženami“. Carl J. Pepine, spoluautor tejto štúdie, dodáva, že už aj u žien, ktoré majú „jednu alebo dve blízke priateľky, bolo zaznamenané znížené riziko [mŕtvice či srdcového infarktu]“.

 Prekvapujúca huba

Výskumníci na Stuttgartskej univerzite v Nemecku nedávno objavili bielu hubu guľovitého tvaru, ktorá má niekoľko prekvapujúcich schopností, uvádza sa v nemeckých novinách Die Welt. Táto huba je veľmi malá, ale dokáže sa posúvať rýchlosťou niekoľko centimetrov za deň, čo z nej robí najrýchlejšie sa pohybujúcu hubu, aká bola kedy objavená. Počas rytmických sťahov tento organizmus vytláča zo svojho tela vodu, čím až o 70 percent zmenšuje objem svojho tela. Keď inhaluje — tým, že absorbuje vodu —, prijíma živiny a rozpustný kyslík. Výskumníci zistili, že keď nasadili do akvária malé kôrovce, sťahy huby boli oveľa silnejšie. „Je to veľmi nezvyčajné,“ hovorí Michael Nickel, keďže táto huba „nemá žiadny nervový systém“. Ako dokáže huba ovládať svoje pohyby alebo vnímať prítomnosť iných tvorov, keď nemá nervový systém? Výskumníci hubu intenzívne skúmajú a dúfajú, že zistia, ako to všetko dokáže.

Úbytok pancierovky antarktickej

Londýnske noviny Guardian uviedli správu Davida Adama, ktorý napísal, že od 70. rokov 20. storočia bol zaznamenaný 80-percentný úbytok pancierovky antarktickej — čo je maličký kôrovec podobný garnátovi, ktorý tvorí významnú zložku morského potravového reťazca. Pancierovka sa živí riasami, ktorým poskytujú útočište morské ľadovce. Priemerná teplota vzduchu okolo Antarktického polostrova sa však od 50. rokov 20. storočia zvýšila o 2,5 stupňa Celzia, čo spôsobilo, že niektoré ľadovce sa roztopili. Angus Atkinson z British Antarctic Survey hovorí: „Ešte plne nerozumieme tomu, ako ubúdanie morských ľadovcov na tomto mieste súvisí s otepľovaním, ale sme presvedčení, že môže byť príčinou úbytku pancieroviek.“ Tento tím preskúmal vedecké záznamy o rybolove deviatich krajín, ktoré pracovali v oblasti Antarktídy od roku 1926 do roku 1939 a od roku 1976 do roku 2003. Členovia tohto tímu hovoria, že teraz je tu iba asi pätina z množstva pancieroviek, ktoré tu existovalo pred tromi desaťročiami.

Dorozumievanie sa pískaním

Pastieri z La Gomera na Kanárskych ostrovoch používajú jazyk známy ako silbo, ktorý je založený na pískaní. Pastieri pomocou kódu pozostávajúceho z dvoch samohlások a štyroch spoluhlások, ktoré sa pískajú v rôznych tónoch, dokážu komunikovať na veľkú vzdialenosť. Nedávno výskumníci použili magnetickú rezonanciu, aby porovnali činnosť mozgu piatich španielsky hovoriacich ľudí s piatimi pastiermi, ktorí ovládali španielčinu i silbo. Výskumníci zistili, že keď pastieri komunikujú pomocou pískania, „ich mozog vysiela rovnaké signály, ako keby hovorili,“ uvádza sa v španielskych novinách El País. Správa cituje slová jedného z výskumníkov: „Výsledky, ktoré sme získali, sú ďalším dôkazom toho, že človek je schopný naučiť sa hovoriť rôznymi formami jazyka.“

Rastúce náklady za preklad

V máji 2004 sa Európska únia rozšírila a prijala desať nových členských štátov, čím sa celkový počet jej členov zvýšil na 25. Rozšírenie však prináša jazykové problémy, čo vedie k zvýšeným nákladom. V týchto 25 krajinách sa používa 20 jazykov, ktoré sú uznané za úradné. Preto musia byť dokumenty prekladané do všetkých týchto jazykov. „Pred rozšírením,“ uvádza francúzsky spravodajský časopis Valeurs Actuelles, „Európska komisia preložila 1 416 817 strán [textu] v roku 2003.“ No počet preložených strán sa teraz prudko zvýši. Vzhľadom na deväť nových jazykov sa počet možných kombinácií prekladania (napríklad z maltčiny do fínčiny či z estónčiny do gréčtiny) zvýšil zo 110 na 380. Ukazuje sa tiež, že je ťažké nájsť kvalitných prekladateľov a tlmočníkov. Ročný rozpočet na preklady — čo v súčasnosti predstavuje 550 miliónov eur — sa závratne zvyšuje a „môže dosiahnuť až 808 miliónov eur,“ hovorí Robert Rowe z prekladateľských služieb Európskej komisie.

Nesvätý dym

Čiastočky v dyme, ktoré sa dostávajú do vzduchu z horiacich sviečok a kadidla, môžu ohroziť zdravie kňazov a farníkov, ktorí trávia dlhý čas v slabo vetraných kostoloch, podávajú správu noviny The Sydney Morning Herald. Jedna štúdia odhalila, že v dvoch kostoloch bolo množstvo týchto čiastočiek „až 20-násobne vyššie, ako sa považuje za bezpečné podľa európskych noriem týkajúcich sa znečistenia vzduchu,“ píše sa v novinách. V správe bol rozsah znečistenia prirovnaný k znečisteniu „vzduchu v okolí ciest, po ktorých prejde 45 000 áut denne“. Jeden z autorov tejto štúdie varuje, že pravidelné vystavovanie sa takémuto znečistenému vzduchu vnútri miestnosti môže viesť k zvýšenému riziku vzniku rakoviny pľúc alebo k iným pľúcnym ochoreniam.

Pomník zvieratám, ktoré uhynuli vo vojnách

V centre Londýna bol odhalený „národný pomník zvieratám, ktoré v priebehu stáročí slúžili, trpeli a uhynuli vo vojnách a konfliktoch po boku britských jednotiek a jednotiek Spojencov,“ uvádzajú londýnske noviny The Times. Pomník tvorí bronzová socha znázorňujúca koňa, psa a dve mulice s nákladom, ktorá je obkolesená kamenným múrom s rytinami ďalších zvierat, ktoré boli používané v rôznych vojnách. Napríklad v prvej svetovej vojne bolo podľa odhadov zabitých osem miliónov koní, ako aj nespočetné množstvo mulíc a oslov. Noviny Guardian podávajú správu, že počas prvej svetovej vojny vojaci používali svätojánske mušky, keď si v noci potrebovali posvietiť na mapy. Pozoruhodné zviera pomenované Rob, „pes parašutista“, podstúpilo viac ako 20 parašutistických zoskokov v severnej Afrike a Taliansku. Okrem toho v prvej svetovej vojne holub menom Cher Ami „doručil najmenej 12 správ a ani raz nezlyhal,“ píše sa v The Times. No podľa jedného zdroja počas tejto vojny asi 200 000 holubov zahynulo.