Sýtenie miest — náročná úloha

„Úloha dostatočne sýtiť mestá vo svete predstavuje stále naliehavejší problém, ktorý si vyžaduje zosúladenie činnosti výrobcov potravín, prepravcov, veľkoobchodníkov a množstva maloobchodných predajcov.“ — JACQUES DIOUF, GENERÁLNY RIADITEĽ ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV PRE VÝŽIVU A POĽNOHOSPODÁRSTVO (FAO)

ODBORNÍCI v oblasti distribúcie potravín dokonca hovoria, že potravinové zabezpečenie miest by sa ľahko mohlo stať „najväčším humanitárnym problémom“ 21. storočia.

Potravinové zabezpečenie znamená, že „každý človek má stále prístup k dostatočnému množstvu potravín, aby mohol aktívne a zdravo žiť“. Množstvo potravín, ktoré je v súčasnosti na zemi k dispozícii, by mohlo uspokojiť potreby celosvetovej populácie — ak by sa distribuovalo podľa potreby. Realitou však je, že okolo 840 miliónov ľudí ide každý deň spať hladných. Mnohí z nich žijú v mestách. Pouvažujte o niektorých stránkach tohto problému.

Nenásytné veľkomestá

Ako sa mestá rozrastajú, okolité polia, kedysi určené výhradne na poľnohospodárske účely, stále viac ustupujú novým obydliam, priemyslu a cestám. Preto sú polia stále viac vzdialené od miest, ktoré sýtia. V mestách sa poľnohospodárske plodiny často pestujú len málo alebo sa nepestujú vôbec a mäso sa dováža zo vzdialených vidieckych oblastí. Cesty, po ktorých sa produkty prepravujú z fariem do miest, sú v mnohých rozvojových krajinách vo veľmi zlom stave. To spôsobuje, že tovar sa prepravuje dlhší čas, vzniká väčšie množstvo odpadu a v konečnom dôsledku to vedie k vyšším cenám pre spotrebiteľov, z ktorých mnohí sú veľmi chudobní.

 Niektoré mestá v rozvojových krajinách sú už teraz veľké a majú tendenciu rozrastať sa. Očakáva sa, že do roku 2015 bude mať Mumbáí (predtým nazývaný Bombaj) 22,6 milióna obyvateľov, Dillí 20,9 milióna, Mexiko 20,6 milióna a São Paulo 20 miliónov obyvateľov. Odhaduje sa, že mesto s desiatimi miliónmi obyvateľov — ako napríklad Manila alebo Rio de Janeiro — musí denne dovážať až 6000 ton potravín.

To vôbec nie je jednoduché a nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia mala zlepšiť, zvlášť v oblastiach, ktoré zažívajú náhly vzrast počtu obyvateľov. Napríklad Lahore, mesto v Pakistane, má nielen vysokú pôrodnosť (2,8 percenta), ale aj „alarmujúco“ vysokú mieru migrácie obyvateľstva z vidieckych oblastí. V mnohých rozvojových štátoch prúdia do už teraz preplnených miest milióny nových obyvateľov, ktorí hľadajú lepšie životné podmienky, zamestnanie, tovar a služby. Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti sa populácia mesta Dháka v Bangladéši v dôsledku tejto migrácie zväčší minimálne o jeden milión obyvateľov za rok. Odhaduje sa, že populáciu Číny, ktorú v súčasnosti tvorí z dvoch tretín vidiecke obyvateľstvo, budú do roku 2025 tvoriť prevažne obyvatelia miest. Podľa odhadov by v tom istom čase malo v indických mestách žiť 600 miliónov ľudí.

Sťahovanie ľudí do miest mení celkový charakter mnohých častí sveta. Napríklad v západnej Afrike žilo v mestských oblastiach v roku 1960 len 14 percent populácie. V roku 1997 to bolo 40 percent a odhaduje sa, že do roku 2020  stúpne toto číslo na 63 percent. Očakáva sa, že v štátoch Afrického rohu, čo je najvýchodnejší cíp afrického kontinentu, sa populácia miest v priebehu desaťročia zdvojnásobí. A predpokladá sa, že v blízkej budúcnosti bude v rozvojových krajinách až 90 percent z celkového vzrastu populácie zaznamenaných v mestách a veľkomestách.

Zvýšiť prísun potravín do mestských oblastí, aby boli všetci nasýtení, je obrovská úloha. Vyžaduje si to zosúladiť úsilie tisícov farmárov, baličov, vodičov, obchodníkov a predavačov, ako aj použitie tisícov dopravných prostriedkov. Ale na niektorých miestach okolité oblasti nedokážu uspokojiť zvýšený dopyt mestských centier po potravinách. Navyše, vo väčšine miest rozvojových krajín sú také služby ako doprava a také zariadenia ako sklady, trhy a bitúnky už teraz preťažené.

Rozšírená chudoba

Náročná úloha nasýtiť rastúcu populáciu je ešte zložitejšia na miestach, kde je rozšírená chudoba. V mnohých veľkých mestách, ako napríklad Dháka, Freetown, Guatemala, Lagos a La Paz, ktoré sa nachádzajú v rozvojových krajinách, už teraz žije v chudobe 50 a viac percent obyvateľov.

Pokiaľ ide o zásobovanie potravinami takej veľkej populácie, analytici rozlišujú dostupnosť tovaru a prijateľné ceny. Potraviny možno sú na trhu — teda sú dostupné —, no pre chudobných obyvateľov miest je to chabá útecha, ak je cena týchto potravín vyššia, než si môžu dovoliť. Zistilo sa, že so zvyšujúcim sa príjmom niektorých obyvateľov miest rastú aj ich požiadavky a spotreba a rozširuje sa aj sortiment spotrebovaných potravín. Na druhej strane chudobní si len horko-ťažko môžu kúpiť dostatočné množstvo potravín, ktoré potrebujú a uprednostňujú. Takéto chudobné rodiny sú možno nútené minúť na potraviny 60 až 80 percent svojho celkového príjmu.

Ceny by mohli byť nižšie, keby sa potraviny kupovali vo veľkom. To však nie je možné, ak ľudia nemajú dostatok peňazí. Mnohé domácnosti si dokonca nemôžu dovoliť kúpiť ani to minimum výživnej stravy, ktoré potrebujú, čo nevyhnutne vedie k podvýžive. V mestách subsaharskej Afriky, a to spomíname len jednu oblasť, je podvýživa, žiaľ, „vážny a rozšírený problém“.

Týka sa to zvlášť nových prisťahovalcov, ktorí sem prišli z vidieckych oblastí a je pre nich ťažké prispôsobiť sa mestskému prostrediu — konkrétne ide o slobodné matky, služobne mladších štátnych zamestnancov, ktorí dostávajú plat s oneskorením, lebo vláda má problémy s vyplácaním miezd načas, ďalej o postihnutých, vekovo starších a chorých ľudí. Ľudia z týchto skupín žijú často v okrajových štvrtiach, kde má veľké množstvo ľudí dočasné bývanie alebo žije v rozpadávajúcich sa príbytkoch bez základného vybavenia — bez elektriny, tečúcej vody, kanalizácie, ciest a odvozu odpadu. Milióny ľudí, ktorí sa usilujú prežiť v takýchto podmienkach, sú bezbranní voči akýmkoľvek zlyhaniam v systéme zásobovania potravinami. Takíto ľudia často bývajú veľmi ďaleko od najbližšieho trhoviska a nemajú inú možnosť, len zaplatiť vysokú sumu za potraviny nízkej kvality. Nachádzajú sa naozaj v zúfalej situácii.

 Neisté a nezdravé podmienky

V mnohých oblastiach nie je nezvyčajné vidieť, že mestá sa rozrastajú rýchlo, chaoticky a nelegálne. Prináša to nezdravé a neisté podmienky a vysokú mieru kriminality. V publikácii Feeding the Cities vydanej FAO sa píše: „Mestskí úradníci v rozvojových krajinách si často nevedia poradiť s bujnejúcou populáciou v podmienkach, ktoré postačujú len malej časti tejto populácie.“

Vo väčšine afrických krajín trhy často nevznikajú plánovane, ale spontánne. Obchodníci začnú predávať svoj tovar tam, kde je dopyt. Takto vzniknutým trhom chýba základné vybavenie.

V meste Kolombo na Srí Lanke sú existujúce trhy s veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami zle umiestnené a veľmi preplnené. Vodiči kamiónov sa sťažujú, že trvá celé hodiny, kým sa na centrálny trh dostanú a kým z neho odídu. Aj miesta na parkovanie, nakladanie a vykladanie sú nevyhovujúce.

Na iných miestach sú trhy zle udržiavané i organizované. Nehygienické podmienky, ktoré vyplývajú z rastúceho množstva organického a anorganického odpadu, predstavujú zdravotné riziko. „Tieto problémy,“ hovorí starosta jedného juhoázijského mesta, „prispievajú k tomu, že postupne upadá kvalita života.“

 Na závažnosť problémov spojených s hygienou a životným prostredím poukazujú výsledky testov živočíšnych produktov na trhu v jednom meste na juhovýchode Ázie. Mäso je tam bežne „vyložené na holej zemi, kde je v kontakte s prachom a znečistenou vodou“. Štyridsať percent vzoriek bravčového a 60 percent vzoriek hovädzieho mäsa obsahovalo salmonelu a vo všetkých vzorkách hovädzieho mäsa boli prítomné baktérie E. coli. Dokázala sa aj kontaminácia ťažkými kovmi, ako sú olovo a ortuť.

V dôsledku nedostatočného, nespoľahlivého alebo nepravidelného prísunu potravín sa obyvatelia miest, napríklad mnohí v meste Kano v Nigérii, pokúšajú obrábať akúkoľvek nevyužitú pôdu, ktorá je dostupná. Väčšina týchto ľudí však nemá úradné povolenie na užívanie takého pozemku. Tak riskujú vysťahovanie a zničenie úrody, ktorú si s námahou dopestovali.

Olivio Argenti, odborník v oblasti potravinového zabezpečenia miest pracujúci pre FAO, opisuje, čo zistil počas návštevy pestovateľskej oblasti v istom mexickom meste blízko rieky, do ktorej sa vypúšťa odpad z neďalekej dediny. Miestni farmári používali vodu z tejto rieky na polievanie zeleniny a bahno z nej na prípravu pareniska. „Pýtal som sa ľudí na zodpovedných miestach, či si uvedomujú hroziace nebezpečenstvo,“ píše Argenti, „a oni povedali, že s tým nemôžu nič robiť, lebo im chýbajú finančné a technické prostriedky.“ Takéto problémy vidieť v krajinách rozvojového sveta často.

Mestá zápasia s ťažkosťami

Zoznam problémov, ktorým čelia rýchlo sa rozrastajúce mestá, sa zdá nekonečný. Medzinárodné organizácie, projektanti a správcovia robia, čo môžu, aby tieto problémy vyriešili. Medzi ich stratégie patrí podporovanie pestovania plodín na vidieku a ich sprístupnenie, ako aj budovanie nových ciest, trhov a bitúnkov. Uvedomujú si, že je potrebné podporiť súkromníkov, aby investovali do zariadenia skladov, ponúknuť farmárom, obchodníkom  a prepravcom výhodnejšie úvery a zaviesť primerané pravidlá týkajúce sa obchodu a hygieny. Analytici sa napriek všetkým snahám, ktoré sa vynakladajú, zmieňujú o tom, že mnohé miestne úrady si nevšímajú problémy a adekvátne na ne nereagujú. Dokonca aj keď sa o to pokúšajú, prostriedky, ktoré majú k dispozícii, nepostačujú na vyriešenie problémov.

Obrovské množstvo problémov, ktorým mestá čelia zvlášť v rozvojových krajinách, vedie k tomu, že zaznievajú naliehavé varovania. Podľa Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky, ktorý sa nachádza vo Washingtone, D. C., „bude populácia miest stále rásť a tieto problémy [hlad, podvýživa a chudoba] budú narastať s ňou — ak hneď niečo nepodnikneme“. Pokiaľ ide o budúcnosť miest v chudobnejších krajinách, Janice Perlmanová, generálna riaditeľka Mega-Cities Project, medzinárodnej siete organizácií, ktoré majú za úlohu nájsť riešenie problémov týkajúcich sa miest, hovorí: „Na sýtenie, ubytovanie, zamestnanie či dopravu takého veľkého množstva ľudí v takých preľudnených oblastiach a s toľkými obmedzeniami v oblasti financií a životného prostredia neexistuje žiaden precedens. Mestá dosahujú svoj kritický bod, čo sa týka množstva ľudí, ktoré dokážu uživiť.“

Existujú však opodstatnené dôvody veriť, že problémy so zásobovaním potravinami a ich distribúciou budú čoskoro vyriešené.

[Rámček na strane 5]

RASTÚCE MESTÁ

▪ Vzrast populácie, ktorý sa v celosvetovom meradle očakáva v najbližších 30 rokoch, bude zaznamenaný takmer výlučne v mestách.

▪ Očakáva sa, že do roku 2007 bude žiť v mestách viac než polovica svetovej populácie.

▪ Podľa odhadov sa počet ľudí žijúcich v mestách v celosvetovom meradle zvýši v priemere o 1,8 percenta za rok; takýmto tempom sa populácia miest v priebehu 38 rokov zdvojnásobí.

▪ Očakáva sa, že počet miest, v ktorých žije najmenej päť miliónov obyvateľov, sa zvýši zo 46 v roku 2003 na 61 v roku 2015.

[Prameň]

Zdroj: World Urbanization Prospects—The 2003 Revision, United Nations Department of Economic and Social Affairs, Population Division

[Rámček na strane 6]

NIEKTORÉ PRÍČINY A NÁSLEDKY NESPOĽAHLIVÉHO ZÁSOBOVANIA

▪ „Na celom svete je dobre známe, že kedykoľvek sa prudko zvýšia ceny potravín, vedie to k politickým nepokojom v mestách a k spoločenskej nestabilite.“ — Jacques Diouf, generálny riaditeľ Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.

▪ V roku 1999 hurikány Georges a Mitch zasiahli Karibskú oblasť a Strednú Ameriku a zapríčinili rozsiahle škody, narušili bežný život a spôsobili nedostatok potravín.

▪ Protesty proti vysokým cenám pohonných hmôt, ku ktorým došlo v roku 1999 v Ekvádore a v roku 2000 vo Veľkej Británii, vážne narušili zásobovanie potravinami.

▪ K pohromám, ktoré prináša vojna, patrí nedostatok potravín.

[Rámček/obrázok na strane 7]

JEDEN PRÍKLAD Z MILIÓNOV

CONSUELO so svojimi 13 deťmi žije v okrajovej časti Limy v Peru v osade, kde žijú presídlenci bez povolenia (obrázok hore). Tri z jej detí majú tuberkulózu. „Žili sme v horách,“ hovorí Consuelo, „no jedného večera sa stovky ľudí z našej dediny presťahovali do mesta. Mysleli sme si: ‚V Lime získajú naše deti vzdelanie a budú nosiť topánky. Budú tam mať lepší život.‘“ A tak si dedinčania urobili slamené rohože a jedného večera sa všetci vybrali do mesta, kde si postavili slamené domy. Ráno tam bolo príliš veľa presídlencov na to, aby ich úrady mohli dať vysťahovať.

V dome, v ktorom býva Consuelo, je hlinená podlaha a v streche je veľká diera. „Chovám tieto kurence, aby som ich mohla predať bohatým ľuďom,“ hovorí, pričom ukazuje na hydinu, ktorá pobehuje okolo jej domu. „Chcela som peniaze, aby som mohla dcére kúpiť topánky. No teraz ich musím dávať na ošetrovanie v nemocnici a na lieky.“

Jedinou potravinou, ktorú má, je niekoľko cibúľ. Je ťažké nájsť prácu a Consuelo nemá dosť peňazí ani na to, aby si pravidelne kupovala vodu. V jej chatrnom príbytku nie je tečúca voda ani toaleta. „Používame tento hrniec. Večer potom pošlem deti, aby ho niekde vyliali,“ vysvetľuje. „Nemáme inú možnosť.“

Jej manžel, ktorého vídava len zriedka, ju vôbec nepodporuje. Consuelo má len vyše 30 rokov, ale vyzerá oveľa staršie. Pisateľka, ktorá s ňou viedla rozhovor, hovorí: „Má opuchnutú tvár a v jej malých tmavých očiach s neprítomným pohľadom sa zračí beznádej.“

[Pramene]

Zdroj: In Context

AP Photo/​Silvia Izquierdo

[Rámček/obrázok na strane 9]

„MÁM ÍSŤ BÝVAŤ DO MESTA?“

TÍ, KTORÍ uvažujú o tom, že by sa presťahovali do mesta, by mali zvážiť viacero faktorov. „Jedným z hlavných dôvodov, prečo mesto láka, je predstava lepšieho života v porovnaní s možnosťami, ktoré ponúkajú vidiecke oblasti,“ uvádza publikácia Feeding the Cities, ktorú vydala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Ale „zlepšenie nemusí nastať okamžite, možno ani počas jednej či viacerých generácií“.

Mnohí, ktorí sa sťahujú z vidieckych oblastí do mesta, nemajú kde bývať, nemajú prácu a žijú vo väčšej chudobe než predtým — a tomu všetkému čelia v neznámom prostredí. Teda ak uvažujete o takomto kroku, ste si istí, že budete schopní postarať sa o svoju rodinu? A ak v mestách aj je možné nájsť nejakú prácu, často je slabo platená. Mohli by ste sa dostať pod tlak pracovať celé hodiny, aby ste sa uživili, čo by viedlo k tomu, že by ste vy alebo vaša rodina zanedbávali činnosti, ktoré považujete za dôležité? — Matúš 28:19, 20; Hebrejom 10:24, 25.

Niektorí sa rozhodli presťahovať, zatiaľ čo svoju rodinu nechali doma. Je to rozumné? Rodičia, ktorí sú kresťanmi, sú povinní starať sa o svoju rodinu v hmotnom ohľade, no je dôležité zvážiť, ako odlúčenie ovplyvní rodinu emocionálne a duchovne. (1. Timotejovi 5:8) Budú otcovia schopní ďalej vychovávať svoje deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“? (Efezanom 6:4) Mohlo by odlúčenie vystaviť manželov pokušeniu dopustiť sa nemravnosti? — 1. Korinťanom 7:5.

Samozrejme, presťahovanie je vecou osobného rozhodnutia. Ale skôr než kresťan takéto rozhodnutie urobí, mal by zvážiť všetky faktory, ktoré s tým súvisia, a modliť sa k Jehovovi o vedenie. — Lukáš 14:28.

[Obrázky na stranách 8, 9]

Mestá bojujú s nehygienickými podmienkami a hustou premávkou

India

Niger

Mexiko

Bangladéš

[Obrázok na strane 8]

V mnohých chudobných rodinách bývajúcich v mestách musia pracovať dokonca aj deti

[Pramene ilustrácií na strane 8]

India: © Mark Henley/​Panos Pictures; Niger: © Olivio Argenti; Mexiko: © Aubrey Wade/​Panos Pictures; Bangladéš: © Heldur Netocny/​Panos Pictures; fotografia dole: © Jean-Leo Dugast/​Panos Pictures