Zrod súčasného diamantového priemyslu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JUŽNEJ AFRIKE

PÍSAL sa január 1871. Adrian van Wyk, farmár, ktorý rád čítal Bibliu, býval s rodinou v Západnom Griqualande, polopúšťovej oblasti Južnej Afriky. Jeho pokojný život sa však skončil, keď na jeho farmu začali prúdiť cudzí ľudia a rozkladať si tam stany. Van Wyk sedel na verande a nemohol uveriť vlastným očiam!

O niekoľko dní sa už jeho pozemok hemžil tisíckami mužov. Kam až oko dovidelo, všade boli ľudia! Niektorí boli i v záhrade pred domom a kolíkmi si vyznačovali svoju parcelu. A nielenže si od van Wyka nepýtali povolenie, ale ho ani len nepozdravili! Čo sa stalo? Prečo toľko rozruchu? Keď sa rozniesol chýr, že na farme van Wyka je hojnosť diamantov, vypukla nová horúčka.

Čo viedlo k tejto diamantovej horúčke?

Asi 12 rokov predtým sa pri rieke Vaal vzdialenej 70 kilometrov severne od van Wykovej farmy našiel diamant s hmotnosťou päť karátov. Nálezca ho predal kňazovi z Berlínskej misijnej spoločnosti za päť libier. O tomto prvom objave diamantu už nie je ďalšia zmienka. No chýry, ktoré sa o ňom šírili, podnietili ľudí, aby venovali kameňom väčšiu pozornosť.

Teraz sa presuňme o deväť rokov ďalej, na farmu Schalka van Niekerka pri rieke Orange, niekoľko kilometrov na juh od miesta, kde sa do nej vlieva rieka Vaal. Na van Niekerkovej  farme mala domček aj rodina Jacobsovcov. Deti sa rady hrávali hru, ktorú nazývali päť kamienkov. Vo svojej zbierke mali žiarivý kameň, ktorý našiel ich starší brat Erasmus.

Jedného dňa začiatkom roku 1867 navštívil Jacobsovcov pán van Niekerk. Pani Jacobsová vedela, že ho zaujímajú drahé kamene, a tak mu povedala o jagavom kameni, s ktorým sa hrali jej deti. „Večer sa pri svetle sviečky krásne trblieta,“ povedala. Van Niekerk ho preskúmal a vzrušene zvolal: „Zdá sa mi, že je to diamant!“ Spomenul si, že čítal, ako zistiť, či je kameň diamantom. A tak prešiel kameňom po okennej tabuli v zadnej časti jednoduchého príbytku. Kameň urobil na skle hlboký vryp. Van Niekerk sa zháčil a ospravedlnil sa za túto škodu. * Pani Jacobsová vďačne dala van Niekerkovi kameň a neprijala zaň od neho žiadne peniaze.

Pri najbližšej ceste do neďalekého Hopetownu ukázal van Niekerk kameň priateľom, no nikto mu nevedel potvrdiť, či ide o diamant. Kameň putoval od jedného dôveryhodného človeka k druhému a napokon sa poštou dostal k Dr. Atherstonovi, lekárovi z Grahamstownu. Ten požiadal o pomoc riaditeľa školy. V školskom laboratóriu urobili testy na špecifickú mernú hmotnosť. Tá bola rovnaká ako špecifická hmotnosť diamantu. Kameň skúmal aj miestny klenotník, ktorý sa márne snažil urobiť doň vryp pilníkom. Kameň preskúmali aj ďalší ľudia a všetci dospeli k rovnakému záveru ako van Niekerk. Dr. Atherstone listom potvrdil, že kameň je diamant s hmotnosťou 21,25 karátu. Van Niekerk dostal za drahokam 350 libier. Bez váhania sa o ne podelil s pani Jacobsovou. Kameň bol vhodne nazvaný Heuréka, výrazom, ktorý vyjadruje „radosť z objavu“.

Pastier a čestný farmár

Presuňme sa teraz v čase o dva roky ďalej, na miesto pod sútokom riek Orange a Vaal. Africký pastier Booi tam pásol ovce. Zrazu zbadal na zemi niečo ligotavé. Zohol sa a zodvihol žiarivý kameň v tvare vlašského orecha a hodil si ho do vrecka. Vedel, že v tej oblasti je záujem o isté kamene, a tak pri hľadaní práce ponúkol kameň jednému farmárovi a potom jednému obchodníkovi. Nasmerovali ho na farmu van Niekerka.

 Booi prišiel k van Niekerkovi na farmu a ukázal mu kameň. Van Niekerk si okamžite uvedomil, že to môže byť diamant, väčší a hodnotnejší ako ten od pani Jacobsovej. Opýtal sa tohto prostého pastiera, za čo chce kameň vymeniť. „Pane,“ odpovedal Booi úctivo, „môžete mi dať, čo uznáte za vhodné.“ Van Niekerk neváhal a dal mu takmer všetko, čo mal: 500 hrubochvostých oviec, 10 volov, voz, ktorým vozieval do mesta zeleninu, a dokonca osedlaného koňa, na ktorom jazdieval! Booi sa nepochybne považoval za boháča — a to všetko len za žiarivý kameň tvaru orecha!

Van Niekerk ihneď šiel do Hopetownu predať diamant. Užasnutí obchodníci súhlasili, že mu vyplatia 11 300 libier za kameň hmotnosti 83,5 karátu. Stal sa známym ako Hviezda južnej Afriky. * Vybrúsený a vyleštený kameň je hlavnou časťou prekrásneho náhrdelníka na tejto strane. Keď sa chýr o tomto diamante rozšíril do okolitého sveta, ľudia prestali pochybovať a tisícky mužov z Južnej a Severnej Ameriky, z Anglicka, Európy a Austrálie sa začali hrnúť do Južnej Afriky za vysnívaným bohatstvom.

Vypuknutie horúčky

Spočiatku ľudia hľadali diamanty v riekach Orange a Vaal. Potom sa rozniesol chýr o pôsobivých nálezoch diamantov na farmách hlbšie vo vnútrozemí medzi oboma riekami. A tak sa ľudia, ktorí hľadali diamanty v riekach, ponáhľali do oblasti, kde mal Adrian van Wyk svoju farmu. Van Wyk a jeho susedia netušili, že ich farmy ležia na vyhasnutých sopkách. Diamanty boli objavené v modrastej hornine sopečných komínov.

 V tom období rýchlo vyrástli dediny — spočiatku ľudia bývali v stanoch, ale už zakrátko sa objavili prvé príbytky z vlnitého plechu. Tieto dediny boli, mierne povedané, jednoduché — nebolo v nich dosť vody a nebola vybudovaná žiadna infraštruktúra. Nových prisťahovalcov neodradili kúdoly prachu, roje múch ani teploty, ktoré v lete dosahovali cez deň vyše 40 stupňov Celzia a počas zimných nocí niekedy klesli pod bod mrazu. Všetko toto nepohodlie zniesli v nádeji, že sa z nich stanú boháči.

Čo urobil Adrian van Wyk, keď jeho farmu zabrali hľadači diamantov? Najprv im povolil pracovať na časti jeho farmy za mierny mesačný poplatok. Ale keď prichádzalo na jeho farmu stále viac ľudí, situácia sa mu vymkla z rúk. Keď mu jedna banská spoločnosť ponúkla za farmu 2000 libier, ochotne ponuku prijal, podpísal dokumenty a odsťahoval sa na pokojnejšie miesto.

V susedstve van Wyka bola farma, ktorú vlastnili bratia de Beerovci. Ich priezvisko je súčasťou ochrannej známky spoločnosti De Beers Consolidated Mines, ktorá stále funguje ako najväčší producent diamantov na svete. Tam, kde kedysi stáli tieto skromné farmy, sa dnes rozkladá mesto Kimberley. Na farme bratov de Beerovcov prebiehali práce veľmi intenzívne a bola vyhĺbená taká hlboká a široká jama, že sa stala známou ako Big Hole (Veľká jama).

Pred objavením prvých diamantov v Južnej Afrike sa tieto drahé kamene ťažili v Indii a Brazílii. No nebolo ich toľko, aby uspokojili dopyt na svetovom trhu. Objavenie veľkého množstva diamantov v Južnej Afrike znamenalo zrod súčasného diamantového priemyslu.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

VÝNIMOČNÁ BAŇA

V roku 1903 sa začalo v Južnej Afrike ťažiť v diamantovej bani vzdialenej asi 30 kilometrov východne od Pretórie. Bola vhodne pomenovaná ako Premier Mine (Výnimočná baňa). O dva roky, keď už bola hlboká 10 metrov, jeden robotník upozornil na žiarivý objekt na skalnatom boku chodby. Jeho vedúci opatrne zliezol dole a vyrezal tento objekt vreckovým nožíkom. V ruke držal najväčší neopracovaný diamant, aký sa kedy našiel — bol veľký ako mužská päsť. Tento veľký, 3106-karátový diamant bol pomenovaný po objaviteľovi bane Thomasovi Cullinanovi. Rozrezaním diamantu Cullinan vzniklo deväť veľkých drahokamov a 96 malých. Jeden z nich, Cullinan I, teda Hviezda Afriky, je najväčším opracovaným diamantom na svete. Zdobí britské kráľovské žezlo, ktoré vidno na tejto strane. Aj po sto rokoch táto baňa v súlade so svojím menom produkuje mnoho veľkých, veľmi kvalitných diamantov.

[Obrázky]

Britské kráľovské žezlo

Neopracovaný diamant Cullinan veľkosti mužskej päste

[Rámček/obrázok na strane 17]

DIAMANTY VO FAKTOCH

◆ Diamanty sú najtvrdším prírodným materiálom, aký ľudstvo pozná.

◆ Diamanty tvorí uhlík, ktorý sa vyskytuje aj v podobe tuhy v ceruzke, teda grafitu. Prečo sú potom diamanty tvrdé a grafit mäkký? Rozdiel vyplýva zo spôsobu, akým sú usporiadané atómy.

◆ Hmotnosť diamantov sa uvádza v karátoch. Karát je pätina gramu (200 miligramov).

◆ Často treba prehľadať 400 ton horniny, štrku a piesku, kým sa nájde jeden karát diamantu.

[Rámček/obrázok na strane 18]

VEĽKÁ JAMA PRI KIMBERLEY

Za štyri roky od roku 1869 do roku 1873 sa hŕstka farmárov v okolí súčasného mesta Kimberley rozrástla na asi 50 000 obyvateľov. Mnohí z nich túžili po bohatstve a prišli zo všetkých kútov sveta. Tisíce z nich prišli pešo z prístavu v Kapskom Meste, čo je vzdialenosť 1000 kilometrov. Krompáčmi a lopatami zmenili kopec na najväčšiu jamu, akú kedy človek ručne vykopal. Keď sa kopanie napokon skončilo, kráter bol hlboký 240 metrov. Podzemná ťažba pokračovala do hĺbky 1097 metrov. Do roku 1914, keď tam ustala všetka ťažba, bolo odstránených „25 miliónov ton horniny“, ako uvádza Standard Encyclopaedia of Southern Africa. Ten istý zdroj uvádza, že zo všetkých skál a pôdy boli vyťažené tri tony diamantov v hodnote vyše 47 000 000 libier.

[Obrázok na strane 17]

Dr. Atherstone

[Obrázok na strane 17]

Schalk van Niekerk

[Obrázok na strane 17]

Diamant Heuréka

[Prameň ilustrácie]

De Beers Consolidated Mines Ltd.

[Obrázok na strane 18]

Hviezda južnej Afriky

[Obrázky na stranách 18, 19]

Big Hole v roku 1875. Stovky hľadačov diamantov spúšťali na lanách robotníkov do jamy, aby vytiahli horninu s diamantmi

[Obrázky na strane 19]

Počas diamantovej horúčky ľudia narýchlo stavali banícke tábory

[Pramene ilustrácií na strane 16]

Crown ©/​The Royal Collection © 2005, Jej Veličenstvo kráľovná Alžbeta II.; fotografia: www.comstock.com

[Prameň ilustrácie na strane 16]

Photo by Fox Photos/​Getty Images

[Prameň ilustrácií na strane 17]

Podobizne: Z knihy The Grand Old Days of the Diamond Fields od Georgea Beeta

[Prameň ilustrácií na strane 18]

Fotografie: De Beers Consolidated Mines Ltd.

[Prameň ilustrácií na strane 19]

Fotografie: De Beers Consolidated Mines Ltd.