Čo o tom hovorí Biblia?

Uprednostňuje Boh niektoré národy?

MNOHÍ ľudia si myslia, že Boh uprednostňuje ich národ pred inými. Ale čo môžu povedať, ak sa ich opýtate, na základe čoho si to myslia? Niektorí by možno poukázali na úspechy svojho národa počas histórie — napríklad na vojenské víťazstvá či na pokrok v oblasti ekonomiky. Alebo môžu upriamiť vašu pozornosť na úspešné programy na poskytovanie jedla hladujúcim, na ochranu znevýhodnených alebo na pokrok v súdnictve, či v spravodlivom zaobchádzaní s ľuďmi. Ďalší dospeli k záveru, že Boh prejavuje zvláštnu priazeň ich domovine, na základe prírodných krás, ktoré tam sú.

Takú národnú pýchu možno nájsť v každej krajine. Ale je v Biblii nejaký podklad na myšlienku, že Boh uprednostňuje nejaký národ pred inými?

Dôležitá Božia vlastnosť

Odpoveď nám bude jasná, keď pochopíme jednu dôležitú vlastnosť Všemohúceho Boha, na ktorú kladie Biblia dôraz. Boh je nestranný. Napríklad v Skutkoch 10:34 sa jasne píše: „Boh nie je predpojatý.“ Biblia tiež hovorí, že Jehova Boh „voči nikomu nie je predpojatý“ a že „u Jehovu, nášho Boha, niet žiadnej nespravodlivosti ani predpojatosti“. (5. Mojžišova 10:17; 2. Paralipomenon 19:7) Boh nenávidí predpojatosť; považuje ju za rovnako zlú ako nespravodlivosť.

No možno si kladiete otázku: ‚Neprejavoval Boh starovekému Izraelu zvláštnu priazeň v porovnaní s inými národmi? Nebol to prejav predpojatosti?‘ Boh si naozaj v biblických časoch vyvolil izraelský národ za svoj ľud a chránil ho v niektorých vojnách proti iným národom. Okrem toho sa v Biblii o Bohu píše: „Hovorí svoje slovo Jakobovi, svoje predpisy a svoje sudcovské rozhodnutia Izraelovi. Tak neurobil nijakému inému národu.“ ​(Žalm 147:19, 20) No naznačuje spôsob, akým Boh zaobchádzal s Izraelom, že je stranícky? Vôbec nie. Zamyslite sa nad tromi dôvodmi, pre ktoré to môžeme tvrdiť.

Po prvé, Boh si vyvolil Izrael na úžitok všetkých národov. S Abrahámom, predkom tohto národa, uzavrel zmluvu, keď povedal: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme.“ ​(1. Mojžišova 22:17, 18) Áno, keď si Boh vyberal Izrael, jeho cieľom bolo vytvoriť „semeno“, ktoré malo priniesť veľké požehnania nielen ľuďom jedného národa, ale ľuďom zo ‚všetkých národov zeme‘.

Po druhé, Božie požehnania nikdy neboli obmedzené na izraelský ľud. Boh nestranne umožňoval aj jednotlivcom z iných národov, aby sa pripojili k jeho vyvolenému ľudu a uctievali ho. (2. Paralipomenon 6:32, 33) Mnohí toto pozvanie prijali a boli požehnaní. Jedným z dobre známych príkladov takýchto ľudí bola Moábčanka Rút. — Rút 1:3, 16.

Po tretie, Boží zvláštny vzťah s pozemským Izraelom bol dočasný. V roku 29 n. l. z Izraela vyšlo predpovedané „semeno“, ktorým bol Mesiáš, Ježiš Kristus. (Galaťanom 3:16) Jeho krajania ho však ako Mesiáša neprijali. Ježiš im povedal: „Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ ​(Matúš 23:38) Potom už Boh nezasahoval do konania svetských národov a do ich konfliktov. Naopak, Boh prejavil nestrannosť a umožnil všetkým ľuďom získať požehnania. Pouvažujme o niekoľkých príkladoch.

 Božie dary pre všetkých

Výkupná obeť Ježiša Krista je najväčším Božím darom ľudstvu. (Rimanom 6:23) Táto obeť je prostriedkom na oslobodenie ľudstva z hriechu a smrti, vďaka čomu má každý z nás možnosť zdediť večný život. Tento dar je určený jednotlivcom „z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa“. (Zjavenie 5:9) Áno, Boh chce, aby každý, kto „prejavuje vieru“ v Ježiša, mal „večný život“. — Ján 3:16.

Dobré posolstvo o Božom Kráľovstve prináša mnoho požehnaní tým, ktorí počúvajú. (Zjavenie 14:6, 7) Dáva nádej do budúcnosti a múdre rady, ktoré môžu viesť k šťastnejšiemu životu už teraz. Jehova sa bez predpojatosti postaral o to, že „toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“. (Matúš 24:14; 28:19, 20; Skutky 16:10) Toto dobré posolstvo je zapísané v Biblii, v knihe, ktorú možno nájsť — celú alebo aspoň niektoré jej časti — vo viac ako 2300 jazykoch. Jehova ako milujúci Otec sa postaral o to, aby prakticky každý človek na zemi mohol mať prístup k ‚slovám večného života‘. — Ján 6:68; Jozua 1:8.

Tieto, ako aj iné dary od Boha sú dostupné všetkým — ľuďom zo všetkých národov, rás a jazykových skupín. Teda to, či získame Božiu priazeň a požehnanie, nezávisí od toho, kde sme sa narodili alebo akého etnického pôvodu sme.

Koho Boh schvaľuje?

Čo je teda potrebné robiť, keď chceme získať Božiu priazeň? Apoštol Peter odpovedá slovami: „V každom národe je mu [Bohu] prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35) Je jasné, že len pasívny záujem o Boha nestačí. Je potrebné, aby sme si rozvíjali úprimnú lásku k Bohu a báli sa urobiť čokoľvek, čím by sme sa mu znepáčili. Je tiež potrebné, aby sme ‚konali spravodlivosť‘, čiže aktívne sa usilovali konať to, čo je správne v Božích očiach.

Znázornime si to: V mnohých krajinách je verejnosti dostupné vzdelanie, ale úžitok z neho budú mať len tí, ktorí pravidelne chodia na vyučovanie a sú usilovní. Podobne každý z nás má možnosť získať Božiu priazeň, ale z našej strany je nevyhnutné úsilie. K tomuto úsiliu patrí pravidelné čítanie Biblie, prejavovanie viery v Kristovu výkupnú obeť, ako aj žiť v súlade s biblickými zásadami. Ak budeme naozaj ‚hľadať Jehovu‘, dostaneme sa na cestu, ktorá povedie k schválenému postaveniu pred ním. — Žalm 105:3, 4; Príslovia 2:2–9.

[Obrázok na strane 15]

Boh sa postaral o to, aby k ‚slovám večného života‘ mali prístup ľudia zo všetkých národov